Je vhodný čas začať sa pomaly pripravovať na jarnú turistiku. V tomto článku si priblížime zopár tipov a rád pre bezpečnú a príjemnú turistiku.
Category Archives: Zaujalo nás
Z návštevy prednášky Pavla Dvořáka
Viacero slovenských historikov robí pri odkrývaní našich dejín záslužnú prácu, ale málo z nich ju vie verejnosti predať pútavou formou. Azda k najsvetlejším príkladom patrí Pavel Dvořák a jeho úspešné vydavateľstvo RAK Budmerice. Vo štvrtok 7.2.2013 si práve našiel čas pre Trenčanov. Okrem prezentácie svojej najnovšej knihy o Bratislave ponúkol svojim čitateľom zážitok z prednášky. Continue reading
Prezidentské voľby v ČR a Benešove dekréty
V Čechách a na Moravsko-Sliezku skončili prvé priame prezidentské voľby. Zvíťazil bývalý premiér, dlhoročný líder socialistov, a do dnešných dní politický dôchodok si užívajúci – Miloš Zeman. Oproti nemu stál ako protikandidát protežant tzv. pravice – Karel Schwanzenberg. Nebudem hodnotiť jednotlivých kandidátov, českí, moravskí i sliezki voliči si vybrali to, čo si vybrali, a čo my na Slovensku poznáme od zavedenia priamej voľby prezidenta v roku 1999 – tzv. voľbu menšieho zla. Teda, aspoň v danom okamihu a situácii si tak prevažná väčšina voličov myslí, že volila menšie zlo. Prezidentský súboj za riekou Moravou nápadne pripomínal súboj Gašparovič – Radičová z roku 2009. Čo však podľa môjho názoru zlomilo väzy K. Schwanzerbergovi (okrem účasti v nepopulárnej vláde p. Nečasa) bol jeho nemecký a šľachtický pôvod, a najmä otváranie tzv. Benešových dekrétov, témy citlivej ako v ČR, tak i u nás. Vedia však ľudia skutočne, o čo v tzv. Benešových dekrétoch išlo? Ľudia si myslia, že ide len o pozbavenie majetku a občianstva Nemcov, Maďarov, kolaborantov a iných osôb, ktoré napomáhali k rozbitiu predvojnovej Česko-slovenskej republiky či posluhovali nacistom. Skutočnosť je oveľa zaujímavejšia.
Oslavy amnestiami v dvadsaťročnom raji
20. výročie vzniku SR sme oslávili ako sa patrí – amnestiou. Človek by sa nazdal, že feudálne či otrokárske časy pominuli, alebo aspoň tie s prívlastkom neslobodné. Lebo práve tam mali amnestie svoj zmysel, keď previnilcom odpúšťali také viny ako neodvedenie desiatku, či ukrajovali z trestov politických väzňov – ideologických sokov. V našej demokraticky sa tváriacej spoločnosti by teda za bránami väzníc mali končiť naozaj spoločensky nebezpeční či škodiaci jedinci. Alebo je to azda inak?
Kauza slovenské deti
V uplynulých dňoch Slovensko žilo kauzou odobratia detí slovenskej matke Ivane Bórovej žijúcej vo Veľkej Británii. Mnohých Slovákov šokovalo, že tento konkrétny prípad je len vrcholom pomyselného ľadovca a odoberanie detí slovenským rodičom sa pod rôznymi zámienkami v Británii deje už roky. Ten kto sa však zaujíma o dejiny Británie vie veľmi dobre, akú veľkú a temnú škvrnu má tento štát na svojom svedomí práve v oblasti zaobchádzania s deťmi. Je nesporným faktom, že britské impérium bolo desaťročia budované aj vďaka násilnému odoberaniu detí svojich občanov. Práve tieto deti boli ako istý druh tovaru distribuované do anglických kolónií za oceánom, kde slúžili v lepšom prípade ako lacná pracovná sila.
Streľba v Hurbanove a čo po nej?
Pred dvoma týždňami Slovensko ohúrila správa o streľbe v Hurbanove. Mestský policajt Milan Juhász, podľa správ médií, prišiel do rodinného domu cigánskej rodiny, pričom postrieľal 5 členov rodiny, z ktorých traja streľbu neprežili. Ostatné je dôverne známe. Vynárajú sa špekulácie. Pokým prvotné indície naznačovali možný rasový motív, tieto boli vzápätí vyvrátené ministrom vnútra R. Kaliňákom, ktorý vyhlásil, že ako strelec, tak i jeho obete boli maďarskej národnosti. Nato sa začalo uvažovať o možných „kšeftoch“ medzi Juhászom a cigánskou rodinou, „podnikajúcou“ mimo iného s kovošrotom. Konečne samotný Juhász, postavený pred sudcu, vypovedal o svojom motíve v tom zmysle, že sa v sobotné ráno zobudil s tým, že s nimi „musí spraviť poriadok“. Jeho konanie tak možno označiť za dlhodobú frustráciu a nemožnosť zjednať akúkoľvek nápravu s problémovou rodinou.
Ako si budujeme (budujete) svoju budúcnosť alebo o čom sa nehovorí, ale malo by sa
Do našej mladej generácie sa vkladajú veľké nádeje. Teda asi rovnaké ako do každej inej, ale ako priamy člen to pociťujem asi viac ako len z rozprávania rodičov. Všetko to patrí asi do nepísaného zákona tejto mnohokrát až absurdnej reality. Čo z nás paholkov raz vyrastie? Koľko rôznych uštipačných poznámok podobného rázu som musel vytrpieť za svojich krásnych osemnástich rokov života. Však isto tie situácie poznáte dobre aj vy, keď napríklad v autobuse nepustím starú pani sadnúť si, keďže rýchlo dopisujem úlohu na ktorú som sa včera vykašľal. Však nemám toľko času aby som sa im venoval doma! A verte či nie, aj v starovekom Ríme riešili obdobné otázky týkajúce sa mládeže. Slávny mysliteľ Seneca sa vyjadril takto: „Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé…!“
Zúgov a jeho budúcnosť
Na okraji Nových Zámkov v lokalite Zátoň – Chrenovka sa nachádza jedno z mála odpočinkových miest pre obyvateľov mesta. Táto krásna a chránená lokalita je obľúbeným a vyhľadávaným miestom na prechádzky rodiniek s deťmi, ako aj miestom pre relax a rozjímanie v lone krásnej prírody. Toto miesto pozná každý aj pod ľudovým názvom Zúgov. Je to jedinečné miesto s krásnymi kaskádami, a hlavne je to chránené územie ktoré je obývané rôznymi druhmi chránených živočíchov, a v tejto lokalite sa nachádzajú lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, ktoré sú zaraďované medzi biotopy európskeho významu. Bohužiaľ si toto krásne miesto nevšimli len obdivovatelia prírody, či rodinky ktoré sem chodia na prechádzku, ale aj rôzne podnikateľské subjekty, ktorým záleží len na tom, ako čo najľahšie zbohatnúť, a to aj na úkor samotného životného prostredia.
Budeme hlasovať s prázdnymi obálkami, či s prázdnymi hlavami?
Pri rozhovoroch s názorovými oponentami sa mi mnohokrát stáva, že sa dostaneme do roviny, kde už len mávnu rukou a použijú svoju obľúbenú frázu: „to sú konšpiračné teórie“. Touto vetou zdá sa, je z ich strany diskusia skončená, hoci napríklad ja nie som zástancom klasických konšpiračných teórií. Títo konzumenti mainstreamových médií totiž túto obrannú formulku vytiahnu vždy, keď už nevedia kam z konopí. Alebo sa začnú pozerať na človeka pohľadom, akým sa svojho času dívali súčasníci na G. Bruna či G. Galilea. Pritom nejde o nejaké sprisahanecké teórie, len o odhaľovanie politiky tzv. slušných ľudí, tzv. slušných nedarebáckych štátov, ktorí robia práve to, z čoho obviňujú iných – vyvíjajú agresívne vojny, zbroja, ohrozujú mier, vraždia, zasahujú do suverenity iným, lúpia v mene vlastnej prosperity, riadia štátne prevraty – a toto všetko je pre požieračov plátkov ako .týždeň či Sme, konšpiračnou teóriou.