Vývoju na Ukrajine sme sa venovali od začiatku aj na stránke Mea Patria. Žiaľ, dnes už môžeme smelo napísať, že najchmúrnejšie predstavy sa potvrdili. Ukrajinu zmieta krvavá občianska vojna. To, čo spočiatku začalo v Kyjeve ako národná revolúcia, a s ktorou sme mnohí sympatizovali, sa dnes zmenilo na nočnú moru bratovražednej vojny. Revolúcia ktorá mala odstrániť prehnitý systém oligarchického vykorisťovania ukrajinského národa, skutočne oligarchov odstavila, no vzápätí ich nahradila ďalšími, ešte hladnejšími po peniazoch a krvi. Zaujímavý je tiež fakt, že personálne zloženie ukrajinskej dočasnej vlády (ktorá už medzitým padla), je vo veľkej miere zložené z ľudí neukrajinského pôvodu, ľudí ktorých národnosť sa v dnešnej spoločnosti ani nesmie vysloviť v súvislosti s niečím negatívnym. Continue reading →

Referendom o odtrhnutí sa Krymu od Ukrajiny a jeho očakávanom pričlenení k Rusku, sa de facto začne parcelácia Ukrajiny. V hre je aj odtrhnutie ruskojazyčnej východnej Ukrajiny. A napokon, netreba zabúdať na región Podkarpatskej Rusi – tzv. Zakarpatska, ktoré sa rozprestiera priamo za našimi hranicami, veľké ako tretina Slovenska. Zakarpatsko, nazývané niekedy i Podkarpatskou Rusou, bolo už na prelome 19. a 20. storočia najpestrejšou národnostnou oblasťou Uhorska. Vymedzovali ho župy Užhorodská, Berehovská, Ugočská a Marmarošská. Po rozpade Uhorska v roku 1918 si obyvateľstvo Zakarpatska žiadalo začlenenie do vynikajúcej Česko-slovenskej republiky a nie zotrvanie v štátnom zväzku s Maďarskom. Jedným zo špecifík Zakarpatska bola mimoriadne vysoká koncentrácia židovského obyvateľstva – žila tu celá polovica (80 000) príslušníkov židovského etnika z celej Č-SR. Zo 483 obcí Zakarpatska bolo len 9 takých, v ktorých židia nežili. Počas jestvovania Č-SR však došlo ku kolonizácií Zakarpatska českými úradníkmi, žandárstvom a inými českými štátnymi zamestnancami, keďže Zakarpatsko sa malo stať centrom „československosti“ a umožniť tak pevné zovretie Slovenska čechoslovakistami z východu i západu. Continue reading →

Keď v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť Kosovo, viaceré štáty, ale aj jednotlivci, varovali  pred týmto precedensom. Toľko opakovaná nemennosť hraníc v Európe tým dostala rozhodujúci smrteľný úder. Isteže, k zmenám hraníc došlo už po roku 1989, najprv zjednotením Nemecka, potom rozpadom ZSSR, Juhoslávie a ČSFR, ale vždy sa tak udialo na základe určitého konsenzu, dohôd, či historického opodstatnenia. V prípade Kosova však išlo o nóvum, ktoré predznamenalo a bude aj do budúcna predznamenávať osud v našich (a nielen v našich) zemepisných šírkach.  Continue reading →

Myšlienka európskej integrácie ako takej vznikla na troskách 2. svetovej vojny, kedy si víťazné mocnosti položili otázku, či je možné podobnej katastrofe predísť a ak, tak ako. Aspoň takto sa charakterizujú prvotné myšlienky európskej integrácie, ktorá sa začala budovať po hospodárskej stránke ako Spoločenstvo uhlia a ocele a kde sa spojili odvekí rivali – Francúzsko a Nemecko. Myšlienka vskutku šľachetná, ktorá mala predznamenať zmierenie medzi národmi a zabezpečiť spoločnú prosperitu pred rivalitou, ktorá viedla v minulosti v krátkom čase k dvom pustošivým vojnám. Continue reading →

Minulý týždeň sme si pripomenuli už  šieste výročie vyhlásenia nezávislosti bývalej juhosrbskej provincie Kosovo a Metochia. Tento akt jednostranného vyhlásenia nezávislosti zo strany kosovských Albáncov len potvrdil trend panujúci od pádu tzv. železnej opony, kedy nositeľ demokracie a slobody v podobe USA, cieľavedome rozbíja väčšie štátne útvary v zmysle hesla: Rozdeľuj a panuj! Continue reading →