Máme zopár týždňov do dôležitých župných volieb. Mnohí ľudia tieto voľby tradične podceňujú, neuvedomujú si totiž, že práve župa rozhoduje o tak dôležitých témach ako opravy cestných komunikácií, prevádzkach nemocníc či škôl, kde sa vzdelávajú nové generácie. Môžete si byť však stopercentne istý, že politici bez ohľadu na politické tričko, si dôležitosť kontroly na úrovni žúp uvedomujú až príliš dobre.
Akiste poznáte príbeh o gazdovi, ktorý sa dopočul, že je možné koňa odnaučiť seno žrať. Netreba mu ho dať týždeň a kôň si zvykne. A tak začal. Prvé dni sa kôň vzpínal, metal, ale potom sa akosi ukľudnil a na veľkú radosť gazdu, prestal aj vodu piť. Na šiesty deň sa kôň na veľké prekvapenie gazdu vystrel aký bol dlhý a široký – a bolo po ňom. Nešťastný gazda si len povzdychol: “Keby bol vydržal ešte jeden deň, bolo by sa to podarilo!” Tento príbeh sa mi nevdojak vynorí v mysli vždy, keď započujem nejaké “inovatívne” riešenia zo strany jednak našich mocipánov a jednak tzv. kaviarenskej elity, vyznačujúcej sa priam explóziou intelektu.
Rok 1683 bol už od začiatku čudný. Len čo sa začal a prešla zima, začali sa šíriť poplašné správy. Ľudia sa s obavami pozerali smerom k poludňajšiemu Slnku, odkiaľ za posledných 150 rokov tak často prichádzala skaza. V kostoloch prosili Všemohúceho, aby ich ochránil pred pohanskými Turkami a ich domácimi pomáhačmi. Stokrát prekliaty nepriateľ bol už skutočne na ceste. Hordy neveriacich tiahli hore Dunajom a po ceste ničili všetko, čo im prišlo pod ruku. CELÝ ČLÁNOK
