IO TRIUMPHE!


Aká to slasť počúvať rozhorčené výkriky liberálov! Aká to rajská hudba, tá všadeprítomná kvílivá symfónia feministiek! Najvyšší súd USA 24. júna 2022 zasadil svetovému progresivizmu zásadnú ranu. A teraz nepreháňam, pretože už Samuel Hutchinson vo svojej knihe Zrážka civilizácii píše, že ak dominantný štát konkrétneho civilizačného okruhu urobí nejaký obrat v dovtedajšom nastavení, ostatné štáty daného okruhu ho budú pravdepodobne nasledovať. A keby aj nie, Amerika je týmto pádom bližšie k novému rozdeleniu, rovnako aj Európska únia. A to tiež nie je na škodu. Toto nebezpečenstvo si nepriateľ uvedomil príliš neskoro a zjavne ho podcenil. Tak veľmi sa svetový liberalizmus zameral na porážku Trumpa, Le Penovej a iných, že úplne zanedbal hrozbu narastajúcu na zabudnutom fronte. Kresťanská pravica v Amerike sa poučila a pochopila, že musí napodobniť úspech ľavice.

Dlhý pochod inštitúciami sa začal práve menovaním konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu, ktorí sa nebáli podniknúť rozhodujúci, kontrarevolučný protiútok. A Najvyšší súd v ťažení pokračuje neochvejne ďalej, keď jeho člen Clarence Thomas uviedol, že sa teraz pozrú aj na rozsudky, ktoré povolili homosex, či zväzky párov rovnakého pohlavia. Skutočne sa musí tlieskať odvahe týchto zástancov prirodzeného zákona a buďme vďačný už za to, že sa na začiatok podarilo prelomiť kúzlo Roe verzus Wade z roku 1973. Keď už sme pri tom, tento rozsudok nemal byť nikdy vydaný, pretože bol založený na podvode. Jane Roe alias Norma McCorvey totiž žiadala podstúpiť legálny potrat kvôli tomu, že otehotnela po znásilnení. Bola to lož a navyše bezpredmetná, pretože kým súd vydal toto kontroverzné rozhodnutie, bolo už dieťa na svete. Viac som písal o tom tuná:

Dúfam, že tu pre nikoho netreba opakovať známy fakt, že to nikdy nebolo o “my body, my choice”, keďže nenarodené dieťa už má vlastnú DNA a aj krvnú skupinu, ktorá býva často iná ako krvná skupina matky, a preto tu ani omylom nemožno hovoriť o nejakej časti ženského tela, ktoré sa dá odstrániť ako vlas či necht, keď sa to žene akurát teraz “nehodí”. Hovoríme tu o plnohodnotnom, autonómnom ľudskom organizme. Navyše sa na území USA (žiaľ) nezakazuje výkon interrupcii celoplošne, ale legislatíva okolo nich sa vracia jednotlivým štátom a ich voleným zástupcom. V najbližších dňoch či týždňoch sa dá očakávať, že z 50 štátov únie zakáže interrupcie asi polovica.

Okamžite po zverejnení rozsudku to v rôznej miere urobilo desať štátov a ďalších 26 bude čoskoro nasledovať. V čase verdiktu malo už 22 štátov schválenú predmetnú legislatívu, medzi prvými napr. Utah. V Arkansase teraz hrozí za vykonanie potratu desať rokov väzenia a pokuta 100-tisíc dolárov. Guvernér Oklahomy Kevin Stitt podpísal hneď po vyhlásení rozsudku jeden z najprísnejších zákonov proti potratom v USA. Texaský minister spravodlivosti Ken Paxton zasa prišiel so sympatickým nápadom vyhlásiť 24. jún za štátny sviatok. V konzervatívnych štátoch boli zo dňa na deň tiež uzavreté interrupčné kliniky. Tieto miesta genocídy predovšetkým ľudí európskeho pôvodu by mohli byť odteraz aj cieľom edukatívnych školských výletov, podobne ako to máme naordinované v prípade Osvienčimu.

Samozrejme sa k tomu museli vyjadriť aj najvyšší predstavitelia. “Katolík” Joe Biden sa nechal počuť, že “je to smutný deň pre súd a pre krajinu” a premiér americkej “štrnástej kolónie” Kanady a ďalší “katolík” Trudeau zasa vyjadril obavy, že po umelých potratoch sú na rade homozväzky. Škoda len, že s rovnakou vehemenciou nekomentuje aj fakt, že vyvražďovanie a znásilňovanie domorodých detí v katolíckych internátnych školách bolo nedávno definitívne vyvrátené ako výmysel. A samozrejme sa k tomu cítili potrebu vyjadriť aj tragikomické postavičky našej podhorskej občiny. Predovšetkým to bola Oľga Pietruchová, ktorá sa sama kvalifikuje ako “odborníčka na práva žien”, avšak priliehavejší by bol titul Prvá obluda republiky. Tá už vidí Ameriku ako nový Gileád, narážajúc tak na idiotský seriál Príbeh služobníčky, ktorý inak takto vysiela aj naša štátna televízia, žijúca z našich koncesionárskych poplatkov. Podľa jej slov zákaz potratov znamená obnovenie otrokárstva, tentoraz nie nad jednou rasou, ale nad jedným pohlavím. Avšak pozor! Liberáli nie sú hlúpi a nevzdajú sa tak ľahko. V novembri sa uskutočnia voľby do Kongresu a ak získajú v oboch komorách demokrati väčšinu, je pravdepodobné, že obnovia Roe vs. Wade ako zákon na federálnej úrovni.

To inak ukazuje na ďalšiu zákernosť demokracie, pretože nielenže umožňuje hlasovať o hodnotách, ale ich aj podrobuje momentálnemu diktátu väčšiny.  Aj preto filozofka Elizabeth Baker bez hanby hovorí, že medzi rodinnými hodnotami a demokratickým hlasovaním môže pretrvávať latentné napätie. Od čias Aristotela platila ustálená definícia, že základom spoločnosti je tradičná rodina. Základom moderného demokratického štátu však už rodina nie je. Je ňou atomizovaný, egoistický jedinec – volič. A kým v Amerike “napravia” rozhodnutie súdu v Kongrese, zrejme umožnia vykonávať potraty aj na území konzervatívnych štátov, a to vo federálnych budovách. A tiež by sa mohli pokúsiť rozšíriť rady sudcov Najvyššieho súdu, ktorých počet ústava neurčuje. Šesť z deviatich sudcov sú totiž konzervatívci vymenovaní do úradu republikánskymi prezidentmi (v USA sú členovia NS menovaní doživotne) a Biden by ich mohol teraz doplniť liberálmi najtvrdšieho kalibru. A progresívci navyše začali tiež s pomerne šikovnou taktikou, ktorou chcú vyplašiť svojich oponentov. Vraj bohatšie biele ženy si aj tak prístup k potratom zabezpečia buď vycestovaním do liberálnejších štátov, alebo objednaním potratových tabletiek, takže viac detí budú mať chudobnejšie Afroameričanky a Hispánky, ktoré si takýto postup nebudú môcť dovoliť. Týmto sa však nemožno nechať obalamutiť. Len v USA bolo od roku 1973 vykonaných 50 miliónov potratov a ani zďaleka ich všetky nevykonali príslušníčkam farebných menšín. Na Slovensku to bolo od roku 1957 vyše milióna navždy stratených súkmeňovcov. Tiež si treba uvedomiť, že interrupcie sú povolené najmä v krajinách obývaných ľuďmi europoidnej rasy. Na globálnom Juhu sú obmedzené či priamo zakázané, aj keď napr. v južnej Amerike už vidieť liberalizačné tendencie.

U našich dedičných moslimských protivníkov sú tiež väčšinou nedostupné. A pri tempe, akým vymiera naša rasa, si jednoducho nemôžeme dovoliť prísť o ďalších ľudí. Príliv alogénnych prisťahovalcov a potraty na požiadanie spolu totiž úzko súvisia. V krajinách európskeho kultúrneho okruhu boli vyhladené desiatky miliónov ľudí ešte pred narodením a tí tu teraz chýbajú. A majú byť nahradení ľuďmi z krajín, kde populácia nechýba a kde potraty na požiadanie prakticky neexistujú. Architekti nového svetového poriadku nám to hovoria bez obalu – Dolce vita za milióny Mobutuov a Mohamedov. Je načase si uvedomiť, že aj toto je klamstvo, že to takto fungovať nebude. Veľká výmena, ktorá je jedným z priamych dôsledkov legalizácie umelých potratov, totiž vysoký životný štandard nášmu ľudu určite nezabezpečí. Sladký život sa tak navždy skončí, nie preruší. Tak ako ľudský život pri interrupcii.

Mgr. Miroslav Kuna

Riešenie, ktoré nikomu nenapadlo

27751741_1851599804871146_3436656073167431499_n

Slovensko už vyše týždňa žije politickými turbulenciami, ktoré vyvolala dvojnásobná vražda novinára M. Kuciaka a jeho snúbenice. Prvotné emócie vyprchali (aspoň u tých uvažujúcich) a verejnosť začína rozmýšľať nad skutočným motívom páchateľa. Články o talianskej mafii, či o prepojeniach s politikmi (o ktorých sa vedelo a tušilo) by ako motív vraždy boli príliš primitívne a ich páchatelia by boli na úrovni asociálnych vrahov, čo pri ich intelekte sotva predpokladať. A tak sa schéma začína rozchádzať. No nielen to, tzv. demokratická opozícia na čele s prezidentom sa už netají ani tým, že cieľom je zvrhnutie vlády, bez ohľadu na to, či vražda súvisí s politikou, alebo nie. Koniec koncov reči o úradníckej vláde tu zaznievali hneď po voľbách 2016, a teda sa pokračuje len v nastolenom trende. Continue reading

Na Slovensku nemá kto pracovať…

zakarpatska_rus

S touto nevídanou dogmou sa stretávame takmer denne. Je to však naozaj pravda? Hoci sa štatisticky nezamestnanosť vykazuje v celoslovenskom priemere na úrovni okolo 7%, v hladových dolinách ale atakuje viac ako dvojnásobné cifry. Napriek tomu, že máme desaťtisíce nezamestnaných, týchto údajne nevieme na voľné pracovné miesta obsadiť. Opatrne sa pripúšťa, že sa jedná o nezamestnateľných jedincov – či už rôznych asociálov nezriedka trpiacich závislosťami, alebo o chronicky známych osadníkov bez akýchkoľvek pracovných či hygienických návykov. Z tohto dôvodu sa začala na Slovensko dovážať pracovná sila z tretích krajín, predovšetkým Srbska, Ukrajiny, Rumunska ale dokonca i z Vietnamu a iných exotických krajín. Continue reading

Keď je somárovi dobre….

Homeless8

Keď sa somárovi dobre vodí, ide na ľad tancovať. Toto staré slovenské príslovie vystihuje súčasnú vládnu snahu o zjednotenie termínu volieb do VÚC s komunálnymi voľbami a zrušenie dvojkolovej voľby županov na jednokolovú. Župné voľby (alebo ak chcete, krkolomne: voľby do Vyšších územných celkov) sa nikdy nestretávali s masovou účasťou voličstva. Účasť vždy oscilovala na úrovni okolo 20%, takže o legitimite zvolených kandidátov môžu byť pochybnosti, rovnako ako v prípade volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa končia vždy fiaskom v účasti a tým aj v legitimite. Je to na zamyslenie, keď pri referende priamo Ústava SR vyžaduje účasť aspoň 50% voličov, aby ich rozhodnutie bolo platné, ale pre účasť na platnosť volieb žiadne kvórum nejestvuje! Zákonodarcovia pritom prijímajú stovky uznesení a zákonov, ktoré priamo ovplyvňujú životy všetkých obyvateľov štátu počas štyroch rokov výkonu svojho mandátu. Continue reading

Volebný systém na Slovensku

Mnohokrát sa pri pohľade na preferencie jednotlivých politických strán zamýšľam nad tým, prečo vlastne jestvuje oná magická 5%-ná hranica na vstup do NR SR. Ak sa to tak vezme, 5% z voličstva pri 100% účasti je okolo 200 000 ľudí. Čiže, pomerne veľká masa. Záleží však len na účasti – čím je účasť nižšia, tým menej voličských hlasov je potrebných na jej prekonanie. A tak reálne stačí okolo 150 000 hlasov (pri zhruba 60% účasti), pri menších účastiach, ako tomu bolo napríklad aj pri voľbách do Európskeho parlamentu, postačuje niekoľko desiatok tisíc hlasov na jej prekonanie. Podľa môjho názoru, keďže žijeme v pluralitnej demokratickej spoločnosti, v ktorej by nemal byť zaznávaný žiaden politický hlas, mala by byť táto hranica jednoducho zrušená.

Continue reading