Už od prvých okamihov pádu socialistického režimu v 1989 začali vyskrkovať rožky i maďarskí šovinisti. Pod zámienkou uplatňovania menšinových práv bolo jedným z prvých krokov označovanie obcí a miest v maďarskom jazyku. Kvórum na priznanie tohoto štatútu sa menilo, dlho platilo, že v obci musí žiť aspoň 20% menšinového obyvateľstva, až kým v roku 2010 v Radičovej vláde pôsobiaci “občiansky” Most-Híd nevydupal, že sa tak má diať už pri dosiahnutí 10% úrovne menšinového obyvateľstva. Blížiace sa sčítanie ľudu v roku 2011 dalo odpoveď na otázku, prečo sa tak vehementne za túto vec “občianski” šovinisti z Most-Hídu angažovali. Na základe sčítania totiž poklesol počet príslušníkov maďarskej menšiny na 460 000 a vo viacerých obciach ich podiel klesol pod 20%. Tabule by bolo treba teda demontovať, čo bolo pre “občianskych” šovinistov neprípustné. A tak, vymysleli onú klauzulu na zníženie kvóra na 10%. Takže po novom sa tabule nielenže nedemontovali, ale naopak, montovali sa na viaceré obce a mestá, ktoré dovtedy dvojjazyčné tabule nemali. Toto značkovanie si územia, nie nepodobné značkovaniu cestných pätníkov zatúlanými psami, okorenili “občianski” šovinisti aj vskutku zaujímavou poistkou v zákone, a to takou, že tabule ostanú na svojich miestach, aj keby v ďaľšom sčítaní (2021) podiel menšín klesol pod 10%. V takom prípade by sa tabule menili až po ďalšom sčítaní (2031!!!). Dovtedy však “občianski” šovinisti zaiste presadia kvórum na 5%, ak nie rovno plošnú dvojjazyčnosť, ako sa o to už aj neskrývanie snažia. CELÝ ČLÁNOK
