Légie skazy

V časoch korona krízy a stagnujúcej ekonomiky sa to na národnej aj európskej úrovni len tak hemží návrhmi rôznych riešení. Niektoré sú realistické, iné menej. A potom sú tu nápady, ktoré sú v danej situácii úplne od veci. S jedným takým prišli aj poslanci nemeckej SPD, ktorí navrhli detailný plán na vytvorenie novej armády Európskej únie. Národné ozbrojené sily majú síce zostať zachované, ale únijné vojská by mali mať vlastné velenie a čo je najalarmujúcejšie, riadiť ich má Európska komisia, konkrétne eurokomisár pre obranu. Pripomeniem len, že Nemecko v súčasnosti Rade EÚ predsedá. Diskusia o armáde EÚ nie je samozrejme nová. Už teraz fungujú konkrétne projekty, napr. Stála štruktúrovaná spolupráca EÚ (PESCO), či Európsky obranný fond. Tie sú plne funkčné od roku 2007, hoci ešte (našťastie) nikde nasadené neboli. Ich fungovanie sa obhajuje ako reakcia na v skutočnosti pre úniu bezpredmetné hrozby ako rozširovanie moci Ruska, Islamský štát, ale aj nástup republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa do úradu, ktorý požadoval zvýšenie vojenských rozpočtov armád členských štátov NATO.

Do prvej polovice roku 2022 má však vzniknúť tzv. Strategický kompas, o ktorom minulý týždeň rokovali aj ministri obrany únie. Agentúra Reuters uviedla, že by to mal byť vojenský strategický dokument, ktorý by definoval budúce hrozby, ciele a ambície v oblasti obrany a zároveň by sa sústredil na spoločný rozvoj zbraňových systémov, vrátane tankov. “Strategický kompas pomôže posilniť spoločnú európsku bezpečnosť a obrannú kultúru a pomôže definovať správne a konkrétne ciele pre naše politiky”, ako uvádza Európska služba pre vonkajšiu bezpečnosť (áno, EÚ má už aj svoju rozviedku). A ako by mala predpovedaná armáda EÚ vyzerať? Ľavičiari z SPD chcú začať v malom, s asi 1500 vojakmi. Potom sa má tento kontingent rozšíriť na 8000 vojakov. Ak sa čitateľovi zdá tento počet smiešny, súhlasím. Ale bavíme sa tu iba o začiatkoch. Je možné, že ako sa budú národné armády väčšiny členov únie naďalej scvrkávať, táto nadnárodná sa bude naopak rozrastať. A môžeme už dopredu vidieť tie ľúbivé heslá – ozbrojené sily stoja priveľa, sami sa neubránime, spoločné bude lacnejšie. Čiže tie isté reči ako pri vstupe do NATO. Ale aj tých osem tisíc výborne vycvičených a skvele vybavených žoldnierov (lebo ničím iným nebudú) by si s našou armádou rýchlo poradilo.

A teraz si predstavme desaťnásobok tohto počtu a technológiu, akou chce túto armádu vybaviť Strategický kompas. Nemyslím, že by pre ňu hoci aj armády najväčších unijných štátov boli potom veľkou hrozbou. A tu sa dostávame k skutočnému nebezpečenstvu, hoci téma je vraj o našej bezpečnosti. V prejave pred poslancami Európskeho parlamentu predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová odporúčala Poľsku a Maďarsku, aby sa v prípade pochybností ohľadom Plánu obnovy po korona kríze obrátili na Európsky súdny dvor v Luxemburgu. Varšava a Budapešť (neskôr sa k nim pridalo aj Slovinsko) sa totiž postavili proti pripravovanému plánu podmieniť čerpanie prostriedkov z tohto fondu dodržiavaním zásad právneho štátu. Niet totiž pochýb, voči komu je táto podmienka mierená, a preto sa aj demokraticky zvolené vlády týchto štátov voči tomu ohradili. Ale korona tu raz nebude. Aj eurofondy raz skončia. A tým príde Brusel o nátlakové prostriedky voči národným vládam. Nebude potom zmohutnená európska armáda ako stvorená na pacifikáciu vzbúrených provincií? Nepochybujme o tom, že by s pomocou domácich kolaborantov rýchlo nastolia poriadok. Pôjde vlastne o oživenie brežnevovskej doktríny obmedzenej suverenity. Ale nemusí sa vzbúriť ani vláda nejakého štátu únie, stačí len ľudová nespokojnosť. Nie je to tak dávno, čo bol v Grécku zakázaný Zlatý úsvit. Tamojšie úrady samozrejme zbabelo čakali, kým sa strana stane z hľadiska volebného potenciálu bezvýznamnou. V Nemecku sa tamojší minister vnútra zasa nechal počuť, že rovnako by naložil aj s nacionalistickou AfD. Ak sa tak stane, čo urobia milióny voličov tejto strany? Nepovedie to aspoň u nezanedbateľnej časti z nich k radikalizácii? Samozrejme tu máme oveľa viac nespokojných ľudí, ktorým vadia čoraz diktátorskejšie postupy v rámci “boja” s covidom. Dnes, ako sa ukázalo aj u nás, ešte polícia protesty zvláda. Alebo aspoň krvavo nezasahuje.

Ale čo ak raz policajti a vojaci naozaj odhodia prilby a štíty a pridajú sa k demonštrantom? Samozrejme by bolo dobré mať v zálohe légie pozliepané z vojakov všetkých možných národností, možno (alebo predovšetkým) aj neeurópskych. Aj rímski cisári mali z rovnakých dôvodov ako osobnú ochranku germánskych otrokov a byzantskí zasa varjažskú gardu. Logicky sa totiž obávali toho, že keby ich chránili domáci, pri nejakej ľudovej búrke by sa mohli pridať ku svojim krajanom. Nie je potom asi úplná náhoda, že sa myšlienka spoločnej armády oživuje práve v časoch, kedy už majú ľudia u nás aj v celej únii rôznych obmedzení občianskych práv tak akurát dosť? Ale pre budúcnosť bude mohutná ozbrojená sila riadená Bruselom ešte potrebnejšia. V súčasnosti žije na Zemi asi sedem miliárd ľudí. Pri súčasnom tempe rastu svetovej populácie ich bude zhruba za šesťdesiat rokov raz toľko. Asi netreba konkretizovať, že tento skokový nárast sa nebude týkať ľudí európskeho pôvodu. A hoci povrch Zeme tvorí zo 70% voda, sladká je zastúpená iba tromi percentami. Pitná dokonca len jedným. A nachádza sa hlavne na severnej pologuli. Keď k tomu pripočítame nedostatok potravín, znečistenie, narastajúcu zločinnosť, politickú destabilizáciu, či nedostatok bytových kapacít, čakajú nás veľké migrácie z juhu planéty do našich domovských oblastí, pričom migračná kríza z roku 2015 bude oproti tomu len slabým odvarom. Žeby potom mohla získať spoločná armáda svoje opodstatnenie? To sotva, pretože podľa rovnakých prognóz bude Európa predstavovať vymierajúci kontinent a Brusel to bude chcieť riešiť tak ako teraz – namiesto propopulačnej politiky dovozom alogénnych prisťahovalcov.

Európska armáda bude potom použitá jedine tak na potlačenie chabého odporu Európanov proti plánom na ich nahradenie vo vlastných domovoch. Ale pravdepodobne nebudeme musieť čakať šesťdesiat rokov. Tu nie je miesto pre výdych typu “po nás potopa”. Demontáž národných štátov, ľudských práv a aj vlastná fyzická likvidácia potrebuje svoju záštitu. A tou bude práve pripravovaná, nadnárodná a výlučne bruselskej Rade ľudových komisárov slúžiaca soldateska. Preto je povinnosťou všetkých skutočných vlastencov a rodoľubov, či už politikov, alebo aktivistov, či už v Bratislave alebo Bruseli, zabrániť vytvoreniu tejto hydry. Pretože spoločná armáda nevznikne na našu ochranu, ale práve naopak. Bude to príčina našej skazy!


Mgr. Miroslav Kuna  

Špinavé vojny USA a Veľkej Británie

Sú dva národy čo sa dostali po sto rokoch do tej istej pozície veľmocenských a koloniálnych agresívnych plánov USA a Veľkej Británie. Búri v Druhej búrskej vojne (1899 – 1902 ) a agresia voči malému a slabému Srbsku od 24.3. 1999 štátmi NATO a USA bez povolenia bezpečnostnej rady OSN.

Celá Afrika bola kolonizovaná Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Portugalskom, Talianskom, Španielskom a Tureckom. Na východe si svoju nezávislosť uchovala jedine Etiópia, vtedy známa ako Habešské kráľovstvo, na juhu Afriky dve búrske republiky Oranžský slobodný štát a Transvaal.

Generál Solejmání – Novoročná geopolitika

Solejmání 4V noci zo štvrtka na piatok (3.1.2020) otriasli letiskom v Bagdade mohutné explózie. V Iraku posledných rokov nič výnimočné, avšak tentoraz sa výbuchom menila história. Rakety z amerického dronu totiž zabili legendárneho generála iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního. Kásem Solejmání bol roky boľavým tŕňom v oku USA, ale aj Izraelu, či sunitských ropných monarchií. Generál Solejmání velil od roku 1998 jednotkám Kuds, čo sú elitné útvary iránskych revolučných gárd. Tieto jednotky sú akousi ozbrojenou päsťou iránskej revolúcie a existujú paralelne s regulérnou iránskou armádou. Samotný Solejmání patril ku konzervatívnej frakcii iránskeho vedenia, ktoré odmieta ústupky Západu a má politicky vyhranený postoj k Izraelu a sunitským monarchiám. Práve tento generál bol spravodajskými službami Západu považovaný za hlavného plánovača iránskej geopoliticko – vojenskej stratégie. Jej základom je vytvorenie šiítskej obrannej línie na Blízkom východe a využívanie zástupných vojen proti silám USA a jeho spojencov. Continue reading

Addio Salvini

Salvini

Pred niekoľkými dňami to vyzeralo, že Taliansko čakajú reálne predčasné parlamentné voľby. Vládnu krízu pomohol odštartovať mimoriadne populárny minister vnútra Matteo Salvini, ktorý kritizoval svojho koaličného partnera a zároveň premiéra Giuseppe Conteho, kvôli jeho sabotovaniu spoločne prijatej koaličnej dohody.

Continue reading

Ázijské storočie

Anti-Korean-racism-on-the-rise-in-Japan-filmmaker-says
Možno sa ešte dožijeme globálnej nadvlády Ázie. A svetu to zrejme nebude na škodu. Uvedomujem si, že tento článok už vďaka prvým vetám vyznie veľmi kontroverzne, ale dôvody ktoré uvediem na obhajobu takéhoto tvrdenia možno čitateľ nakoniec aspoň zváži. A nemyslím tým teraz len na vzostup Indie a Číny.

Continue reading

Eurovoľby a čo po nich

komunálky

Ďalšie eurovoľby sú za nami. Priniesli prekvapenia? Asi ani nie, len potvrdili trendy. Víťazní progresívni eurohujeri sa síce opíjajú víťazstvom, no úmyselne zabúdajú na fakt, že získali len pätinu hlasov zo zúčastnenej pätiny voličov. Pričom práve pre euronadšencov sú tieto voľby posvätné. Na druhej strane je to určité vzkriesenie dzurindizmu, ku ktorému sa teľce otrávené kecajúcim a nemohúcim Sulíkom či Matovičom, opätovne zbehli na nové strihanie vlny a následnú bitúnkovú porážku.

Continue reading

20 rokov od “leteckej kampane”

srbinka

Takto eufemisticky nazvali pred 20 rokmi lídri NATO bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky. Výsledkom 78 dňových zničujúcich náletov bolo vymanenie sa Kosova z moci Belehradu a postupné kroky k úplnému odtrhnutiu sa. Kosovo vyhlásilo nezávislosť 17. februára 2008 odtrhnutím sa od Srbska. Srbsko túto skutočnosť odmieta uznať, naďalej považuje územie Kosova za svoju integrálnu súčasť, poukazujúc pritom na historicitu územia Kosova ako kolísky Srbskej štátnosti. Svetové spoločenstvo táto skutočnosť rozdeľuje – pokým USA a väčšina západných krajín uznala nezávislosť Kosova, naopak Rusko a Čína a časť krajín EÚ (medzi nimi Slovensko, Španielsko, Rumunsko, Grécko či Cyprus) hovoria o nezákonnom akte narušenia suverenity Srbska.

Pohnutá história

Na území Kosova žije približne 2 126 000 obyvateľov. Z tohto počtu až 88% tvoria etnickí kosovskí Albánci (momentálne nazývaní už aj ako „Kosovčania“). Srbov v Kosove žije zhruba 7%, zvyšných 5% pripadá na Cigánov, Bosniakov či Goranov. Kosovo má bohatú históriu, avšak vždy bolo srbským územím. Postupne sem však zo susedného Albánska začali prichádzať Albánci, ktorých počet vďaka silnej populačnej expanzii narastal. V rokoch druhej svetovej vojny bol región Kosova pripojený k tzv. Veľkému Albánsku, ktoré bolo faktickým protektorátom Talianska. Počas okupácie bolo vyhnaných množstvo Srbov a iných nealbáncov. Po ukončení 2. svetovej vojny sa Kosovo opäť stalo súčasťou Juhoslávie. V rámci nej získalo aj postavenie autonómnej oblasti, ako napríklad Vojvodina, postavenie samostatnej zväzovej republiky však nezískalo. V 80. rokoch začali prvé náznaky vzájomných národnostných treníc medzi Albáncami a Srbmi. Počas návštevy Kosovskej Mitrovice v roku 1989, keď sa miestni Srbi sťažovali na útlak a prenasledovanie zo strany Albáncov, prezident Slobodan Miloševič vyhlásil: „Už nik vás nebude biť!“

Continue reading

Cirkus s názvom prezidentské voľby

27751741_1851599804871146_3436656073167431499_n

Predstavenie skončilo. Teda ono skončilo pre väčšinu voličov už pred dvoma týždňami, lebo cez víkend išlo vyslovene o formalitu. Nebudeme rozoberať úspešnú taktiku a ťah na bránku eseťáckych progresívcov, ktorý dobre funguje a osvedčil sa ako u Valla, tak i Hattasa a teraz Čaputovej. My sa pozrieme na výsledky porazených. Na konzervatívnej scéne vzniklo zdesenie už pred dvoma týždňami a obviňovaniu sa všemožných táborov zo zrady a zlyhaní nie je podnes koniec. Ide najmä o konflikt medzi voličmi Harabina a Kotlebu, ktorí sa vzájomne napádajú. Je však na to dôvod? Continue reading

Malá vojna spred 80. rokov

Mala_vojna_mapka

Dňa 23. marca 1939 v ranných hodinách napadlo Maďarské kráľovstvo vtedy len 9 dňový samostatný Slovenský štát. Využilo moment, keď zo Slovenska odchádzali poslední českí vojaci do Protektorátu a slovenská armáda bola len v stave zrodu. Zákerné prepadnutie nevídanou mierou zjednotilo národ a do prvých línií pri obrane vlasti sa hlásili dobrovoľníci. Nástup dobrovoľníkov a ich počet odvtedy neprekonala žiadna iná historická udalosť, ani dnes toľko protežované tzv. SNP. Vtedajší minister národnej obrany F. Čatloš vydal už v ranných hodinách 23. marca rozkaz pplk. gšt. A. Malárovi: „Obranou a vzápätí protiútokom odpovedať na nepriateľský postup!“  Continue reading