Deus ex machina

Špeciálne efekty pri rôznych predstaveniach nie sú niečím, čo by priniesla moderná doba. Aj ľudia v antike mali radi podobné vychytávky. V gréckych a neskôr rímskych divadlách na to slúžili zariadenia nazývané v latinčine deus ex machina, doslova “boh zo stroja”, čo boli akési plošiny či žeriavy, ktoré na javisko zložili herca predstavujúceho nejaké božstvo, ktoré malo zázračným spôsobom vyriešiť konkétnu, na prvý pohľad neriešiteľnú situáciu. V modernej terminológii je to osoba, udalosť, či vec, ktorá sa javí ako rovnako božské, všetko zachraňujúce riešenie. A tak, ako v antike bola potrebná “machina” na príchod zázračných riešení, sú dnes stroje a programy, ktoré stroje ovládajú, považované za rovnaké úspešné riešenia všetkých boľačiek civilizácie. Aj preto dnes moderný svet rezignoval na akúkoľvek prirodzenosť a úplne sa ododal svojej najobľúbenejšej umelej hračke – technológiám.

Inteligentné telefóny, autonómne autá, doba gigová, umelá inteligencia či high tech, ktorá má okrem iného čo najrýchlejšie pomôcť nájsť liek na covid. Všetko za nás vyriešia stroje. Veď na to sme ich zostavili a neustále zdokonaľovali, či nie? Že sa to deje na úkor prírody, to už je pomaly otrepaná fráza. Ale deje sa to aj na úkor ľudských životov a to už by malo znieť alarmujúco. V dôsledku znečistenia spôsobeného priemyslom a automobilizmom zomrie ročne na svete každý piaty človek. Za posledných päťdesiat rokov vyhynulo 58% živočíchov. Roboty hrozia celosvetovo neúmerne zvýšiť nezamestnanosť tak ako to urobila strojná výroba v 19. storočí. Vďaka štvrtej priemyselnej revolúcii a automatizácii je len na Slovensku ohrozených 70% pracovných miest. Podľa správy britského Legatum institute a skupiny Ernste z roku 2019 je dokonca Slovensko považované za najohrozenejšiu krajinu na svete!

Lunter vs. Kotleba vs. SADky vs. nečinný štát a samosprávy, alebo kto s kým a kto za koho?

stop_liberalny_fasizmus

Na začiatok svojej výpovede o tom, čo sa deje s dopravou v BBSK (a nielen v BBSK, pretože toto je problém každého kraja na Slovensku, pretože tieto vzorce okrádania kraja o verejné financie sú také isté po celom Slovensku), by bolo dobré začať od zrodu celého problému, do ktorého Kotleba aj Lunter naskočili ako do idúceho vlaku. A hoci ich pôvodné plány s dopravou boli iné, alebo aspoň mali iné vyhlásenia, tak veci dopadli o dosť inak. Continue reading

Železničné trasovisko

vlaky

Tak ako v iných oblastiach, i na poli dopravy je na Slovensku čo zlepšovať. Prinášame Vám obsahovo dlhší, ale o to hodnotnejší článok nášho sympatizanta, venujúcemu sa problematike železničnej dopravy, problémov s ňou súvisiacich a pozadia, ktoré investigatívci mlčky prehliadajú.
Continue reading

Obnovenie slovenskej koruny

slovenske_mince

Dňa 1.1.2019 si pripomenieme zavedenie meny euro (€) v našom štáte, a tým aj koniec národnej meny – slovenskej koruny (SKK). Nová mena bola prijatá rozpačito, najmä starší ľudia si dlho nevedeli zvyknúť a mnohí dodnes prepočítavajú ceny konverzným kurzom, čo už tiež nie je objektívne. Aj keď sa euro vzápätí ocitlo vo vážnej kríze (2010 – 2011 grécka kríza), postupne si naň ľudia zvykli, a ako každá vec, má svoje výhody i nevýhody. Nemálo je však takých, ktorí by uvítali návrat ku korune, dokonca i európske elity zodpovedné za zavedenie eura sa neraz nechajú počuť o návrate k národným menám u tých štátov, ktoré majú zlú rozpočtovú disciplínu, či o zavedení silnejšieho eura pre štáty „jadra EÚ“ a slabšieho eura – pre štáty známe svojou inflačnou politikou pred vstupom do eurozóny.

PARALELNÁ MENA

Dokonca sa uvažuje aj o paralelnej mene – teda štáty by mohli používať svoju národnú menu a zároveň i euro (dôvodom je najmä to, že v národnej mene, ktorá by sa mohla pravidelne devalvovať, by boli uskutočňované výplaty občanom, naopak platby občanov pre štát by sa uskutočňovali v eurách – toť bruselský recept pre rozpočtovo nedisciplinované štáty predovšetkým južnej Európy). Myšlienka paralelnej meny nie je však zlá – teda ak neprijmeme onen vyššie popisovaný „bruselský recept“ hodný mentálneho atlétstva výmyselníkov povinných kvót.  Continue reading

Na Slovensku nemá kto pracovať…

zakarpatska_rus

S touto nevídanou dogmou sa stretávame takmer denne. Je to však naozaj pravda? Hoci sa štatisticky nezamestnanosť vykazuje v celoslovenskom priemere na úrovni okolo 7%, v hladových dolinách ale atakuje viac ako dvojnásobné cifry. Napriek tomu, že máme desaťtisíce nezamestnaných, týchto údajne nevieme na voľné pracovné miesta obsadiť. Opatrne sa pripúšťa, že sa jedná o nezamestnateľných jedincov – či už rôznych asociálov nezriedka trpiacich závislosťami, alebo o chronicky známych osadníkov bez akýchkoľvek pracovných či hygienických návykov. Z tohto dôvodu sa začala na Slovensko dovážať pracovná sila z tretích krajín, predovšetkým Srbska, Ukrajiny, Rumunska ale dokonca i z Vietnamu a iných exotických krajín. Continue reading

Chudoba a sociálne vylúčenie?

Chudoba a sociálne vylúčenie Cigánov je dnes jednou z veľmi diskutovaných tém už nielen na Slovensku, ale aj na politickej scéne v EÚ. Dôvodom sú zásahy Francúzka proti Cigánom z Rumunska a Bulharska, členských krajín EÚ, ktorí využili klauzuly o voľnom pohybe osôb a usadili sa vo Francúzku. Tu narazili na odpor domácich obyvateľov, ktorí sa sťažovali na ich neprispôsobivé správanie a taktiež na nárast kriminality. Francúzsko reagovalo na túto situáciu likvidovaním nelegálnych táborov, ktoré vznikli na miestach určených na kempovanie, či ako odpočívadlá pri cestách, a následným vyhosťovaním Cigánov späť do domovských krajín. Stalo sa preto terčom kritiky niektorých iných členských štátov EÚ, ktoré ho obvinili z rasizmu. Tu je potrebné podotknúť, že trebárs členský štát EÚ Luxembursko, ktoré sa ku kritike pridalo, by nemohlo mať s takouto nelegálnou migráciou problém, keďže jeho zákony neumožňujú ani prespanie na verejných priestranstvách, s odvolaním sa na hygienu, okrem oficiálnych platených miest na to určených. Continue reading

Kríza čoho?

Zo všetkých strán počúvame o tom, ako je naša spoločnosť v ekonomickej a hospodárskej kríze a ako sa jej koniec už-už blíži, aby vzápätí tí istí analytici nezabudli dodať, že nové kolo recesie je na obzore. No je to skutočne len kríza hospodárska a ekonomická? Aj oní vševediaci analytici razom dodajú, že ruka v ruke s krízou hospodárskou ide aj kríza morálna. Pre príklady netreba chodiť ďaleko,stačí sa pozrieť vôkol seba, na rozpady manželstiev v historicky rekordných počtoch, na počty samovrážd, na počty drogovo závislých (nielen od tvrdých drog), či zvyšujúce sa počty bezdomovcov, alebo ľudí na hranici chudoby a živorenia.

 
Continue reading

Ľudia si začínajú užívať “istoty”

Ľudia si zaslúžia istoty. A už si ich začínajú i vychutnávať. Konsolidácia verejných financií pokračuje nepretržite od roku 1989 a aj samotní nemeckí projektanti uznávajú, že obyvateľstvo medzi Dunajom a Tatrami (alebo ak chcete „ľud tejto krajiny“) je už pomaly unavené z reforiem.

Nuž bodaj by nie, keď v rámci úsporných opatrení vlády Grécka či Írska zavádzajú dane z nehnuteľností, či poplatky za vodu. Také niečo sa ľudu tejto krajiny ani nesnívalo, keďže takéto dane a poplatky tu existujú už dávno. O platoch radšej pomlčať, aj keď cenovo sme predbehli aj Rakúsko, kam sme po odstrihnutí ostnatých drôtov, chodili neveriacky civieť na ceny vo vyspelých demokraciách, a v kaviarňach sme sa neopovážili dať si ani zákusok za neskutočné sumy. Náš ekonomický zázrak však za 20 rokov dokázal predbehnúť aj západniarske ceny, takže dnes je výhodné do Rakúska chodiť tankovať aj nakupovať – ceny sú porovnateľné, alebo nižšie a navyše o kvalite potravín v porovnaním s hnojom, ktorým nás tunajšie obchodné reťazce kŕmia, sa nedá ani porovnať. Snáď len naše platy sú porovnateľné. S eurozónou však vonkoncom nie. O to cynickejšie vyznievajú výzvy na prijatie spoluzodpovednosti v rámci eurovalu, kedy sa z našich úbohých platov máme skladať na blahobytných Grékov, Portugalcov, Írov a najnovšie Španielov.

Continue reading

3 roky v “elitnom” klube

V uplynulých dňoch sme si pripomenuli nedožité 19. výročie zavedenia slovenskej koruny. No už vyše troch rokov platíme inou menou – eurom. Čo sa zdalo ako „neodškriepiteľná výhoda“ o ktorej nás presviedčali všetci eurooptimisti, sa onedlho ukázalo ako nafúknutá bublina, dôsledky ktorej dnes zažívame v globálnom meradle. Túto krízu si treba veľmi dobre zapamätať a neustále ju pripomínať všetkým tým euronadšencom, ktorí dnes čušia ako voš pod chrastou. Mnohí ľudia sa boja o svoje úspory, iní zas uvažujú o návrate ku korune, zároveň si ale kladú otázku, ako by sme tak mohli učiniť, keď sme z korunových bankoviek narobili brikety na kúrenie a mince sme roztavili – Nemci vraj údajne marky uschovali do trezorov a skladujú ich.

Continue reading