slovenske_mince

Dňa 1.1.2019 si pripomenieme zavedenie meny euro (€) v našom štáte, a tým aj koniec národnej meny – slovenskej koruny (SKK). Nová mena bola prijatá rozpačito, najmä starší ľudia si dlho nevedeli zvyknúť a mnohí dodnes prepočítavajú ceny konverzným kurzom, čo už tiež nie je objektívne. Aj keď sa euro vzápätí ocitlo vo vážnej kríze (2010 – 2011 grécka kríza), postupne si naň ľudia zvykli, a ako každá vec, má svoje výhody i nevýhody. Nemálo je však takých, ktorí by uvítali návrat ku korune, dokonca i európske elity zodpovedné za zavedenie eura sa neraz nechajú počuť o návrate k národným menám u tých štátov, ktoré majú zlú rozpočtovú disciplínu, či o zavedení silnejšieho eura pre štáty „jadra EÚ“ a slabšieho eura – pre štáty známe svojou inflačnou politikou pred vstupom do eurozóny.

PARALELNÁ MENA

Dokonca sa uvažuje aj o paralelnej mene – teda štáty by mohli používať svoju národnú menu a zároveň i euro (dôvodom je najmä to, že v národnej mene, ktorá by sa mohla pravidelne devalvovať, by boli uskutočňované výplaty občanom, naopak platby občanov pre štát by sa uskutočňovali v eurách – toť bruselský recept pre rozpočtovo nedisciplinované štáty predovšetkým južnej Európy). Myšlienka paralelnej meny nie je však zlá – teda ak neprijmeme onen vyššie popisovaný „bruselský recept“ hodný mentálneho atlétstva výmyselníkov povinných kvót. 

Koniec koncov, aj pri zavádzaní eura bolo možné prvé tri týždne platiť slovenskými korunami, tridsiatnici si môžu ešte tiež pamätať prechod z československej koruny na slovenskú v roku 1993, kedy sa kolkovanými československými bankovkami platilo temer celý rok, skôr narodení si menových reforiem budú pamätať hneď niekoľko, ale na menovú reformu z čias Rakúsko – Uhorska z r. 1892 si už nepamätá nik – a prechod z grajciara (kreutzer, v Uhorsku krajczár) na korunu (kronen, v Uhorsku korona) trval neuveriteľných 8 rokov duálneho obehu grajciarov a korún. Až v podstate vtedy sa v našich končinách začala používať korunová mena, ktorú prebrala neskôr i ČSR a SR. O paralelnej mene však nesnívajú len bruselskí byrokrati – zo zavrhnutiahodných pohnútok, v snahe ožobráčiť ešte viac obyvateľstvo Grécka, ale pokojne i iných štátov, hovoria o nej predovšetkým alternatívne médiá.

KOMUNITNÁ MENA

V predošlých článkoch o komunitách som spomínal i komunitné meny. Na Slovensku dokonca niektoré obce vydávajú vlastné peniaze, ktorými sa dá platiť na území obce, a ktoré akceptujú tamojšie prevádzky. Myšlienka je v tom, že dané peniaze vydáva obecný úrad, pričom daný kapitál ostáva v obci (obec vydá vlastné peniaze v hodnote napr. 5€, rozdá ich seniorom v rámci mesiaca úcty k starším, ale tieto obecné bankovky sú akceptované len na území obce, teda seniori ich použijú napr. na nákup potravín u miestneho predajcu – tým ostane kapitál v obci – miestny predajca zarobí predajom, môže udržať miesto predavačky, seniori nakúpia v obci u svojho predajcu a nie v okresnom supermarkete zahraničného vlastníka, ktorý zisk neinvestuje v obci).

Druhým spôsobom sú komunitné meny, ktorých funguje len zopár, aj to obmedzene v určitej komunite. V predošlých častiach spomínaná Záježová si vytvorila vlastnú komunitnú menu – „ježo“. Hoci jestvoval bártrový obchod, nie vždy sa všetko dá ním zobchodovať. Je preto nutné mať všeobecne akceptovanú hodnotu, ktorú možno kedykoľvek neskôr zameniť za tovar a služby. V minulosti to bolo zlato či striebro, najmä v podobe rôznych kúskov. Práve preto sa neskôr vyvinuli mince, u ktorých bola garantovaná váha a rýdzosť, a tak určená i hodnota. Nástupom éry kreditných peňazí (zlato bolo uschované v bezpečí trezorov národných bánk) sa vytvorili nielen mince z kovov nereprezentujúcich nominálnu hodnotu, ale aj papierové bankovky, dnes už zväčša fungujúce len na dobrej viere kupujúceho a predávajúceho, keďže v prípade krízovej situácie sa takéto peniaze stávajú len zdrapom papiera a kovovými kolieskami. V Záježovej teda vytvorili komunitnú menu „ježo“ avšak tiež ako obdobu súčasných kreditných peňazí akými platíme všetci – teda bez reálneho krytia v prípade krízy a s tým spojenej devalvácie. V záježovskej komunite si síce zavedením komunitnej meny uľahčili komplikovaný bártrový obchod, avšak ocitli sa zakrátko v štádiu nie nepodobnému v komunistickej ČSR v 50.tych rokov. Hoci mena fungovala, u niektorých sa jej nahromadilo príliš veľa, takže si za ňu spätne od ostatných používateľov nemohli nakúpiť potrebný tovar. Navyše tovar, aký bolo potrebné nakúpiť, sa v rámci komunity nedal vyrobiť, ani kúpiť, a teda bolo ho potrebné získať z externého prostredia. Tovar však pochopiteľne nebolo možné zaplatiť komunitnou menou „ježo“, ale výhradne eurami.

Izolovanosť komunitných mien a ich úzke použitie výhradne v komunite, alebo v danej obci, znemožňuje ich širšie použitie aj využitie. Najväčšou slabinou sa teda ukazuje nemožnosť konvertibility – teda vymenenie komunitnej meny za menu inú (napr. „ježo“ na eurá, alebo obecné bankovky). Konvertibilita je možná len na základe dobrej vôle zúčastnených („ježo“ vymení na eurá člen Záježovskej komunity, alebo daný obecný starosta, prípadne zberateľ kuriozít), pričom to ale nie je povinnosť, ale len dobrá vôľa. A ľahko sa môže stať, že vymeniť komunitnú menu na eurá nebude chcieť nik. Zdá sa, že tým pádom je komunitná mena nepoužiteľná. Alebo, že by to bolo inak?

KONVERTIBILNÁ SLOVENSKÁ KORUNA

Vráťme sa na začiatok, k nápadu bruselských byrokratov o paralernej mene, ale i k tomu, že už v minulosti u nás paralerná mena jestovala rôzne dlhé obdobia. A hoci si to takmer nikto neuvedomuje, paralerná mena jestvuje dodnes. Nepochybná nevýhoda komunitnej meny, okrem úzkeho okruhu v ktorom je platná, ťažkej konvertibilite a v podstate nekrytosti sa dá odstrániť jednoducho. Zavedením obnovenej, tzv. Konvertibilnej slovenskej koruny (KSK). Slovenská koruna bola oficiálne nahradená menou Euro dňa 1.1.2009, platiť slovenskými mincami a bankovkami sa dalo do 17.1.2009, potom už len eurom. Po tomto dátume sa dali určitý čas vymeniť zapatrošené bankovky či mince v komerčných bankách za eurá, po pol roku už len v Národnej banke Slovenska (NBS). Mince sa dali vymeniť až do 1.1.2013, odkedy boli „demonetizované“ – teda nevymeniteľné a stali sa len kovovými koliečkami pre numizmatikov. Bankovky však možno vymeniť stále – hoci v nereálnom, ale večnom konverznom kurze: 30,126 SKK/1€, ktorý je nemeniteľný.

Podľa záznamov NBS aj po rokoch je stále kdesi až 2 miliardy SKK – predovšetkým bankoviek, ktoré sú dodnes voľne vymeniteľné, čo nie je malá suma. Isteže, časť peňazí je určite nenávratne zničená, časť je v zbierkach, časť si niektorí odložili na pamiatku, časť dodnes leží niekde zapatrošená v starých skriniach pod šatami, časť ostala v rukách zahraničných turistov či zberateľov, no ťažko je uveriteľné, že by to všetko dokopy tvorilo až vyše 66 miliónov eur! Tak či onak, tieto peniaze, hoci nie sú oficiálne platné, stále sú voľne zameniteľné v NBS. Čiže tvoria onú spomínanú paralernú menu. Práve tu sa ukazuje, ako jednoducho je možné preklenúť nevýhody komunitných mien – a to zavedením Konvertibilnej Slovenskej koruny. Ak by si teda komunita Zaježová ponechala platby v slovenských korunách, nemohlo by sa jej prihodiť čo v prípade meny „ježo“. Pretože ak by to bolo potrebné, dotyčný by si mohol slovenské koruny zmeniť v NBS na eurá, ba dokonca by istotne našiel hocikoho, kto by mu slovenské koruny na eurá vymenil – keďže by nič nestratil.

Navyše slovenské koruny sú vytlačené s ochrannými prvkami proti falšovaniu, ktoré v danom čase patrili k najlepšie chráneným menám sveta. Odpadávajú teda náklady na tlač komunitných bankoviek. V rámci komunity možno oživiť aj „demonetizované“ slovenské mince, ktoré NBS už síce nevymení, ale najväčšia minca v hodnote 10 SKK predstavuje len 0,33€ – teda sumu, ktorá nijako neohrozí ani v desaťnásobkoch. Aj keď mince nie sú voľne už zameniteľné, jestvuje nemálo zberateľov ochotných za ne dať viac, ako majú hodnotu po prepočte na eurá a tento fakt pri bankovkách platí dvojnásobne. Treba mať ale na pamäti, že zamieňanie bankoviek slovenských korún na eurá by mala byť krajná možnosť – jedná sa o nevratnú operáciu, keďže NBS bankovky skartuje. Tým sa objem paralelnej meny v obehu znižuje. Je práve potrebné, aby sa objem paralelnej meny zvyšoval, poistka konvertibility by mala byť uplatnená len v najkrajnejšom prípade. V prvom rade v prípade potreby treba slovenské koruny ponúknuť komunitárom, ktorí konvertibilnú slovenskú korunu uznávajú ako platidlo a vymenia ju, prípadne za ňu nakúpiť.

HOTOVOSTNÝ MODEL

Obnova slovenskej koruny sa môže zdať zložitá a náročná a takou i bude. Avšak je nutné začať skôr, hoc i s problémami, ako zmeškať povestnú šancu. Už dnes je väčšina platieb na Slovensku vykonávaná bezhotovostným stykom – teda prostredníctvom kariet či internetového  bankovníctva. Finančné domy tvrdia, že hotovosť je „drahá“, azda preto vyberajú astronomické poplatky za vedenie bezhotovostných elektronických účtov, vkladov či výberov, ale aj transferov na účtoch. Vidno aj snahy vlád o vraj predchádzanie daňovým únikom a lepšej kontrole financií – samozrejme, výhradne bežných ľudí, preto je každý tlačený do elektronickej komunikácie, bankovníctva, platby kartami. Pre rezidentov Monaka, či slovenské obchodné spoločnosti so sídlami v Luxemburgu či Dubline – daňových rajov – to neplatí a tobôž nie pre tvorcov danej legislatívy, bývajúcich u účinnú ľútosť prejavujúcich daňových podvodníkov. Aj keď vlády by najradšej zrušili hotovosť už včera, aby tak získali totálnu kontrolu nad svojimi voličmi, uvedomujú si problematickosť takéhoto kroku minimálne v podmienkach karpatských demokracií. Preto ide príkladom Švédsko, kde sa dejú mnohé sociopatické experimenty, a kde sa almužna bezdomovcom dáva prostredníctvom bankomatových kariet. Najnovším experimentom má byť úplné zrušenie hotovosti a meny v priebehu niekoľkých rokov. Ako dôvod sa uvádza „nákladnosť“ skladovania a distribúcie hotovosti (čo zrejme stáročia nevadilo), o šedej a čiernej ekonomike či daňových a priamo mafiánskych peniazoch sa nehovorí ako inde. Je to však dôležitý signál, že niečo podobné sa chystá časom aj v EÚ. V našich končinách sme zatiaľ našťastie chránení elektronickou negramotnosťou najmä staršej populácie, ktorá by podobný prechod nezvládla. Avšak pozorujúc dnešných dvadsiatnikov prilepených nonstop na smartfóny, tí tento technologický zázrak s nadšením progresívne uvítajú. Dovtedy máme čas začať budovať a spúšťať paralernú menu – a nemýľme sa – času nemáme na rozdávanie. Takže smelo: na desiate výročie zavedenia eura kriesime Konvertibilnú slovenskú korunu a v ďalšom pokračovaní si predstavíme rámec fungovania a nakladania s ňou.

Mgr. Slavomír Hromada