Termín uskutočnenia: 20.7.2019 od 9:00h
Registrácia účastníkov: 20.7.2019 od 8:30h do 9:30h pred budovou železničnej stanice Bajč, okres Komárno
Kategória „Zaujalo nás“
V týchto dňoch si pripomíname sté výročie vpádu maďarskej boľševickej armády na Slovensko a vytvorenie bábkového štátu – Slovenskej republiky rád (Slovenskej sovietskej republiky). Malo tak dôjsť k zmareniu snáh o vytvorenie fungujúceho česko-slovenského štátu. Príznačné je, že toto významné výročie médiá, politici i historici akosi prehliadajú. Náhoda, či zámer? A o čo vlastne šlo? CELÝ ČLÁNOK
Tak ako v iných oblastiach, i na poli dopravy je na Slovensku čo zlepšovať. Prinášame Vám obsahovo dlhší, ale o to hodnotnejší článok nášho sympatizanta, venujúcemu sa problematike železničnej dopravy, problémov s ňou súvisiacich a pozadia, ktoré investigatívci mlčky prehliadajú.
CELÝ ČLÁNOK
Možno aj Vás sčasti rozčúlil, sčasti pobavil infantilný, hysterický a maximálne afektovaný výstup fagana zo zbohatlíckej rodiny a nadšeného debatéra Emila Hodála. Mám samozrejme na mysli nenávistné príspevky, ktorými Pán študent Bilingválneho gymnázia C.S. Lewisa v Bratislave obohatil facebookovú skupinu “Slovenský národ, spamätaj sa!”. Tu odhalil vlastenecky orientovaných Slovákov, že nič nevedia a sú neúspešní a majú navyše tú drzosť obviňovať z tohto stavu USA, EÚ a mimovládky. Ďalej im pripomenul, že “žijú v dierach, obliekajú sa ako opice a živia sa vecami, ktoré oni, bohatí, dávajú prasatám”. Mladý chovateľ ošípaných je podľa všetkého tiež zástancom eugeniky, pretože im radí, aby sa radšej zabili a neplodili hlúpe deti. A samozrejme sľubuje zaostalým nacionalistom smrť, ak vyhrá Čaputová. Odvtedy stále očakávam vykonanie exekúcie na svojej osobe, ale čuduj sa svete, žiadny slniečkár sa ma zatiaľ nepokúsil zavraždiť.
Predstavenie skončilo. Teda ono skončilo pre väčšinu voličov už pred dvoma týždňami, lebo cez víkend išlo vyslovene o formalitu. Nebudeme rozoberať úspešnú taktiku a ťah na bránku eseťáckych progresívcov, ktorý dobre funguje a osvedčil sa ako u Valla, tak i Hattasa a teraz Čaputovej. My sa pozrieme na výsledky porazených. Na konzervatívnej scéne vzniklo zdesenie už pred dvoma týždňami a obviňovaniu sa všemožných táborov zo zrady a zlyhaní nie je podnes koniec. Ide najmä o konflikt medzi voličmi Harabina a Kotlebu, ktorí sa vzájomne napádajú. Je však na to dôvod? CELÝ ČLÁNOK
Pri raňajkách spred pár dní mi takmer zabehlo. Príčinou nebolo pokazené jedlo, ale správa z rozhlasu. Podnetom bola správa o tom, že Juan Guaidó, ktorého USA a veľká časť štátov EÚ uznali za dočasného prezidenta Venezuely, vyzýva medzinárodné spoločenstvo na uvalenie prísnych sankcií voči vlastnej krajine. Preklep v agentúrnej správe? Ani omylom! Pozrime sa kto vlastne tento pán je a čo chce tzv. medzinárodné spoločenstvo od Venezuely. CELÝ ČLÁNOK
Rozklad národných síl sa prejavuje aj úpadkom názorov jednotlivcov. Najhoršie takých, od ktorých by ste to nikdy nečakali. Takých, ktorí vnášajú liberálne chovanie do svojho života. Prejavuje sa to zľahčovaním a obhajovaním, veď čo sa dá robiť. Navyše niektorí sa k tomu aj priznávajú. Im nevadí, že jedno prezentujú a druhé konajú. Takáto degenerácia len vyhovuje súčasnému stavu spoločnosti. Nestačí, že mainstream nám podsúva rôzne hudobné žánre, zvrátené názorové prúdy a nezmysly proti prírode, podvedome to všetko vplýva na človeka. Ostáva len zachovať si zdravý rozum a mentálnu odolnosť voči vnucovaným veciam. CELÝ ČLÁNOK
Dňa 1.1.2019 si pripomenieme zavedenie meny euro (€) v našom štáte, a tým aj koniec národnej meny – slovenskej koruny (SKK). Nová mena bola prijatá rozpačito, najmä starší ľudia si dlho nevedeli zvyknúť a mnohí dodnes prepočítavajú ceny konverzným kurzom, čo už tiež nie je objektívne. Aj keď sa euro vzápätí ocitlo vo vážnej kríze (2010 – 2011 grécka kríza), postupne si naň ľudia zvykli, a ako každá vec, má svoje výhody i nevýhody. Nemálo je však takých, ktorí by uvítali návrat ku korune, dokonca i európske elity zodpovedné za zavedenie eura sa neraz nechajú počuť o návrate k národným menám u tých štátov, ktoré majú zlú rozpočtovú disciplínu, či o zavedení silnejšieho eura pre štáty „jadra EÚ“ a slabšieho eura – pre štáty známe svojou inflačnou politikou pred vstupom do eurozóny.
PARALELNÁ MENA
Dokonca sa uvažuje aj o paralelnej mene – teda štáty by mohli používať svoju národnú menu a zároveň i euro (dôvodom je najmä to, že v národnej mene, ktorá by sa mohla pravidelne devalvovať, by boli uskutočňované výplaty občanom, naopak platby občanov pre štát by sa uskutočňovali v eurách – toť bruselský recept pre rozpočtovo nedisciplinované štáty predovšetkým južnej Európy). Myšlienka paralelnej meny nie je však zlá – teda ak neprijmeme onen vyššie popisovaný „bruselský recept“ hodný mentálneho atlétstva výmyselníkov povinných kvót. CELÝ ČLÁNOK
Neustále sa vyvíja tlak na potlačenie národného povedomia Slovákov. Vyučovaniu o národe a ťažkom boji Slovákov za svoje práva v školách záleží aj na zápale konkrétneho učiteľa, samozrejme väčšina slúži systému a ide podľa osnov. Máloktorá škola sa zaoberá pozdvihnutím národného sebavedomia, toho, že sme Slováci a že sa neustále musíme snažiť o existenciu vlastného národa. Aj keď v dnešnej realite vplyvom moderných médií si to veľa ľudí neuvedomuje. Zameriavajú sa najmä na mládež a podsúvajú im rôzne pseudokultúrne vyžitia a všetko, čo je národné zatracujú. Takýmto spôsobom sa im to aj v nemalej miere bohužiaľ darí. Jednoducho vždy ide o zdroje a územia. Preto potrebujú zničiť všetko národné a tradičné a všetko zmiešať, aby potlačili národnú identitu. Ale hrdé hlásenie sa menšín k svojim tradíciám a povedomiu už nevadí. To sa len vyzdvihuje. Potom neustále eskaluje maďarizácia, aj keď problém je v tom, že kto nežije na južnom Slovensku, tak málo vie o tom, ako to prebieha. CELÝ ČLÁNOK
V časoch stredovekej Christianitas prakticky neexistoval individualizmus. Nebolo to ani možné, pretože človek niečo znamenal iba ako súčasť nejakej korporácie – mestskej samosprávy, remeselníckeho cechu, roľníckej občiny, obchodnej gildy, alebo keď bol šľachticom či duchovným. Na podobnom princípe vznikli aj univerzity (prvá v r. 1088 v Bologni) ako spoločenstvo učiteľov a žiakov – universitas magistrorum et scholarium. Mali vlastnú samosprávu na čele s voleným rektorom, hoci formálne patrili pod právomoc Cirkvi a všetci profesori boli zároveň kňazmi. Univerzity sa delili obvykle na štyri “národy” podľa teritoriálneho pôvodu študentstva a až potom na jednotlivé fakulty. Pred okolitým svetom však tvorili zvláštny stav, samostatný “ľud”, obohatený právami a povinnosťami. Tento prirodzený poriadok sa začal rúcať s nástupom osvietenstva a skončil sa na Západe prakticky rokom 1968, kedy boli odstránené posledné “stredoveké” pravidlá univerzitného života na parížskej Sorbonne. A práve tento rok znamenal zlomový moment aj v dejinách pôsobenia študentstva na politiku. Aby sme sa nemýlili, študenti (a nielen univerzitní) sa zapájali do celospoločenských pohybov aj v minulých historických obdobiach. Avšak vtedy stály väčšinou na správnej strane dejín, keď napr. v meruôsmych rokoch bojovali za národ (Štúrovci), proti feudalizmu, za politické práva a pod. Avšak rok 1968 bol výnimočný tým, že sa študentstvo zapojilo do boja za ideológie, ktoré si za cieľ vytýčili deštrukciu celých národov a spoločností ako takých.
