Dlhý čas som rozmýšľal, či mám napísať reakciu na tvorbu osoby tak deštruktívnej a sociopatickej, akou nepochybne je spisovateľ, komentátor a “teológ” Michal Havran. Či sa vôbec oplatí reagovať na jeho hysterické a afektované útoky na každého, kto nemá tak ako on homoerotické fantázie s utečencami, moslimami, či eurokraciou. Túto myšlienku som načas opustil ako zbytočnú stratu času, avšak pod vplyvom udalostí posledných týždňov som sa k danej téme predsa len vrátil.
Vražda #All for Jána a jeho priateľky totiž spôsobila masovú hystériu, ktorej plodom bolo konštatovanie, že “útok na novinárov je útokom na nás všetkých”, ako som si prečítal na jednom z transparentov na “spontánnych” zhromaždeniach. Opozícia, médiá a prezident Kiska už majú vinníka a to bez toho, aby prebehlo riadne vyšetrovanie, zadržanie páchateľov a súdny proces. Týmto sa nezastávam našej kozmeticky upravenej a skorumpovanej vlády, ani zahraničných kolonizátorov. Keby bolo po mojom, všetci by sa museli porúčať z Republiky, a to bez ohľadu na to či sú talianskeho, nemeckého, či kórejského pôvodu, lebo ani jeden sa u nás nedostal k majetku slušným, alebo aspoň férovým spôsobom. Avšak táto hystéria má za následok, že novinári začínajú byť považovaní za akýchsi sekulárnych svätcov, dobre že nie verejných činiteľov, a to nie je správne! Väčšina z nich totiž už roky za cudzie peniaze urputne vo svojich článkoch bojuje proti našej kultúre, náboženstvu a dejinám. Aj keď to možno nie je Kuciakov prípad, je dôležité tento trend demaskovať na príklade tak význačnom a symptomatickom, akým je práve Michal Havran. CELÝ ČLÁNOK
