Aj v tomto chaotickom roku poznačenom neschopnosťou a absolútnou aroganciou ľudí pri kormidle štátu sme si v júni uctili pamiatku národne oslobodzovacích bojov z rokov 1918 – 1919. Oproti rokom minulým v komornejšej atmosfére sme položili vence vďaky a slávy legionárom a dobrovoľníkom, ktorí v týchto zlomových rokoch zabezpečili pre naše mesto a celé Slovensko slobodu od útlaku maďarskej vládnucej vrstvy. Po nedávnej storočnici sme si plne uvedomili, že práve počas tejto vlády je odkaz čs. légií bojujúcich proti prívalu maďarskej komunistickej armády roku 1919 stále politicky toxickejší. Akoby sa do našej národnej histórie zase nehodila ďalšia kapitola. Predovšetkým sme si ale uvedomili, že politici nechcú oslavovať skutočné vlastenectvo, národnú hrdosť, odvahu k činu a mravnú silu stáť zoči voči svojim nepriateľom. Boja sa, že by sa ľudia mohli prebudiť a zistiť čo je to národná česť a povinnosť občana voči vlasti.
Pred viac než sto rokmi dal francúzsky major Bonneau na námesti v Nových Zámkoch zoradiť víťazné čs. jednotky a prihovoril sa im:
Vojaci!
Ďakujem vám, že ste tak skvele odrazili útok maďarských boľševikov. Bojovali ste proti veľkej presile a bili ste sa udatne. Som hrdý na to, že som mal tú česť veliť vojakom tak vynikajúcich vlastností. Vyslobodili ste Komárno z obkľúčenia, zastavili ste postup maďarských boľševikov na Bratislavu pri Nových Zámkoch. Každý z vás má podiel na tomto víťazstve. Každý Čechoslovák, ktorému poviete, že ste bojovali pri Nových Zámkoch sa pred vami musí skloniť.
V stredu 17. februára zomrel v Spojených štátoch na rakovinu pľúc slávny pravicový rozhlasový komentátor Rush Limbaugh, ktorý počas svojej dlhej kariéry neúnavne bojoval s progresívcami, feministkami, či menšinami a mal aj veľký podiel na nástupe tak reaganizmu, ako aj trumpizmu. Jeho The Rush Limbaugh Show sa stal najpočúvanejším programom hovoreného slova v USA. Ale najpamätnejším sa možno stane pre svoj kontroverzný výrok po víťazstve demokrata Bidena. Vyzval totiž štáty, kde vyhral Trump, aby sa odtrhli od americkej únie. Politológ z Iowskej štátnej univerzity Steffan Schmidt na to reagoval slovami, že “ak ste fanúšikom občianskej vojny, práve takto sa k nej dopracujete”. Nuž, pán profesor asi zabudol, že po šokujúcom víťazstve Donalda Trumpa v roku 2016 sa chcela (aspoň verbálne) odtrhnúť liberálna a pôžitkárska Kalifornia (tzv. Calexit) a nikto z toho hrozbu nerobil. Avšak nielen Kalifornčania či zosnulý komentátor majú separatistické myšlienky.
V skutočnosti je v USA secesionistická scéna pomerne živá a pôsobí dlhodobo. A rovnako ako všetky impériá, aj USA čaká podľa neúprosných zákonov historického vývoja zo súčasného vrcholu už len jediná možná cesta – tá nadol. A tento devolučný vývoj môže mať celkom nečakane aj podobu postupného rozpadu severoamerickej únie. Ak sa vrátime ku spomínanej Kalifornii, už jej vlajka nám napovedá, že prípadná nezávislosť by pre ňu nebola až takou novinkou. Je na nej totiž nápis California Republic (Kalifornská republika), pripomínajúci kratučké obdobie nezávislosti, ktoré započalo jej odtrhnutím od Mexika (1846). Samostatnosť si užívala presne 28 dní a potom ju obsadila americká armáda. Súčasťou USA sa republika stala rok na to na základe zmluvy, ktorá ukončila mexicko-americkú vojnu.
Na politickej scéne presadzujú secesiu napríklad Kalifornská národná strana, Nezávislá strana Kalifornie či Iniciatíva za slobodnú Kaliforniu, ktorá už dokonca zostavila deklaráciu kalifornskej nezávislosti. Odmietajú federálnu vládu a jej zákony, pretože svojimi reguláciami poškodzujú ekonomiku štátu. Inšpiráciu nachádzajú aj v udalostiach v Británii: “Brexit je dôležitý moment… ukazuje ľuďom v Amerike, že tí, ktorí usilujú o nezávislosť, nemajú na mysli násilie alebo dokonca občiansku vojnu”, uviedol pre denník Washington Post vodca Kampane za nezávislosť Kalifornie Louis Marinelli. Ale nielen najbohatší štát USA má zajačie úmysly. Pôvodní obyvatelia amerického Havaja dodnes oslavujú Deň havajskej nezávislosti. Ten pripadá na 28. november, kedy v roku 1843 britská kráľovná Viktória a francúzsky kráľ Ľudovít Filip podpísali deklaráciu uznávajúcu Havajské kráľovstvo za nezávislý štát. Avšak túto zmluvu nemienili uznať americkí plantážnici, ktorí o päťdesiat rokov neskôr zvrhli kráľovnú Liliuokalani. Krátko na to sa na súostroví vylodila americká námorná pechota a v roku 1898 začlenili Američania kráľovstvo pod svoju zvrchovanosť. Nezávislosť Havaja v súčasnosti presadzuje hneď niekoľko separatistických skupín. Jednou z nich je Havajské kráľovstvo, ktorého webové stránky vítajú návštevníka slovami: “Vítame vás na stránkach Havajského kráľovstva, ktoré pôsobí na ostrovoch okupovaných Spojenými štátmi”. Stúpenci nezávislosti dokonca požiadali Najvyšší súd USA, aby anexiu súostrovia vyhlásil za vynútenú a teda neplatnú. Aj oni sa odvolávajú na Brexit, ako to uviedol Francis Boyle, ktorý pôsobí ako poradca havajských separatistov: “Akýkoľvek rozpad imperiálnej entity ako Európska únia je pre hnutie presadzujúce havajskú nezávislosť povzbudením”. Otázne však je, ako by sa súostroviu darilo pod vládou domorodcov. V každom prípade sú už teraz vzťahy medzi nimi a bielymi obyvateľmi napäté a čoraz viac rodičov odhlasuje svoje deti zo škôl s prevahou domorodých študentov, aby ich ochránili pred šikanovaním. Obávam sa, že po získaní nezávislosti by sa Havaju darilo asi tak ako ostatným dekolonizovaným územiam po odchode “bielych imperialistov”.
Ďalšími nezlomnými separatistami sú Texasania. Aj Štát osamelej hviezdy má svoju skúsenosť s nezávislosťou, aj keď trvala iba deväť rokov (1836-1845). Vojna za nezávislosť od Mexika ho ekonomicky vyčerpala a enormne zadĺžila. Vláda vo Washingtone splatila za Texas dlhopisy a následne ho “nezištne” začlenila do svojej únie. Texasania na to nikdy nezabudli a odvtedy sú tam separatistické myšlienky pomerne rozšírené. Texaské národné hnutie (Texas Nationalist Movement) na svojom webe tvrdí, že má podporu viac ako štyristo tisíc obyvateľov a že: “Texasania vedú odlišný spôsob života než obyvatelia 49 štátov únie… odmietajú regulácie a dávajú prednosť obmedzenej vláde a nízkym daniam”. A aj tu je živý príklad Londýna a preto predseda hnutia Daniel Miller okrem iného uviedol: “Pre Texas je dôležité nazerať na Brexit ako na inšpiráciu a príklad, ako získať kontrolu nad svojim osudom”. Exit zvažujú aj na druhej strane únie. Skupina odbojných osadníkov vyhlásila ešte v roku 1777 nezávislosť na britskej monarchii a jej kolónii New York a založila nezávislý štát Nový Connecticut, neskôr premenovaný na Vermont (z fran. Mont – Vert, Zelená hora). Vermontská republika existovala štrnásť rokov ako zvrchovaný štát a až potom sa pridala k USA. A obnovu tohto štátneho útvaru presadzujú tamojší libertariáni, ktorí hlásajú, že federálna vláda je “príliš veľká, príliš centralizovaná, príliš mocná a príliš sa pletie do života ľuďom a malým komunitám”. Ich vodca Rob Williams, historik, decentralista a vermontský vlastenec si na webe Vermont Independent (Nezávislý Vermont) položil logickú otázku: “Po britskom referende dostávame mnoho dopisov s otázkou: Je na rade Vermont”? Ďalšou skupinou usilujúcou o nezávislosť štátu je Second Vermont Republic (Druhá Vermontská republika), ktorá vychádza z manifestu spísaného v roku 2003 ekonómom a filozofom Thomasom Naylorom.
V ňom sa píše: “Spojené štáty sa stali neriaditeľnou ríšou, v mnohom pripomínajúcou Sovietsky zväz”. Samozrejme sú tu aj radikálnejšie koncepcie, ako napr. Severozápadná republika už zosnulého belošského nacionalistu Harolda A. Covingtona, alebo plány Hispáncov z juhozápadu USA na vytvorenie republiky Aztlán. V oboch prípadoch by šlo o čisto etnické štáty, ktoré by vznikli ozbrojeným povstaním a následným násilným odtrhnutím od USA. Všetky tieto príklady nám ukazujú, že mnohí Američania majú s Washingtonom obdobný problém ako Európania s Bruselom. Je im príliš vzdialený (z kalifornského Sacramenta je to do metropoly únie 3820, z havajského Honolulu dokonca až 7680 kilometrov), takže Biely dom, Kongres a federálna vláda by mohli byť pre rančera z Texasu či horala zo Skalistých vrchov pokojne aj mimo Slnečnej sústavy. A zákony a regulácie, ktoré na planéte Washington vymýšľajú, mnohí Američania nepotrebujú a niekedy dokonca ani neakceptujú. Po boji o Kapitol, udalosti vskutku prelomovej, pri ktorej zahynuli štyria protestujúci občania (vrátane prípadu sprostej vraždy bývalej príslušníčky letectva Ashli Babbittovej) si začnú klásť logickú otázku, či vôbec chcú federálnu vládu ideologicky ovládanú akademickými liberálnymi fantastami odtrhnutými od reality.
Vidieť “zákonodarcov” krčiacich sa pod lavicami či vyrabovanú kanceláriu ultraliberálky Nancy Pelosiovej muselo navyše nemálo Američanom spôsobiť skutočné zadosťučinenie. Nie každý totiž prijal pochybné víťazstvo prakticky exkomunikovaného katolíka Bidena s porozumením. A aká administratíva nastupuje, to mohol celý svet vidieť na vlastné oči vďaka dúhovým vlajkám či čiernym vlajkám anarchistov, ktoré víťazoslávne zaviali na počesť nového prezidenta pred Bielym domom, nehovoriac už o výkone módnej satanistky Lady Gaga, przniacej svojim “spevom” štátu hymnu počas inaugurácie. Máloktorý národ (či skôr ľud) na Zemi je tak polarizovaný, ako ten americký. A preto je dosť dobre možné, že čoraz viac obyvateľov jednotlivých štátov začne podporovať separatistické strany, poprípade sa môže únia rozpadnúť na dva kultúrne, etnicky a politicky rôznorodé celky, tak ako to vo svojom poslednom želaní vyjadril Rush Limbaugh.
Ak by k tomu naozaj došlo, neprebehlo by to určite pokojnou cestou. Potom by buď federálna vláda musela zasiahnuť silou proti jednému, či viacerým štátom usilujúcim o nezávislosť, alebo by sa Amerika dopracovala k druhej (možno rasovej) občianskej vojne. Je isté, že takýto konflikt by získal aj medzinárodný rozmer, pretože minimálne Rusko a Čína by okamžite využili príležitosť a podporili by tú stranu, ktorá by im pomohla oslabiť ich hlavného nepriateľa. Je naozaj otázne, ako by to všetko dopadlo. Keď bolo v roku 73 cisárom Vespasiánom a jeho synom Titom potlačené židovské povstanie, na pamiatku ich víťazstva v Ríme razili mince s nápisom Iudaea capta – porazená Judea. Ak by došlo v Texase či Vermonte, alebo inde k úspešnej rebélii, pri záľube Američanov v latinských heslách – by aj tam potom mohli pokojne vyraziť pamätné mince s obdobným textom – America capta. Pretože aj zdanlivo nemožné sa môže zmeniť na realitu, ako sa to ostatne stalo už toľkokrát v dejinách.
Je naozaj symptomatické pre našu dobu, riadiacu sa oným leninským „jeden krok vpred, dva kroky vzad“, že sa medzinárodný tím expertov prišiel pozrieť do wu-chanskej kolísky celosvetovej pandémie až po vyše roku od vypuknutia nákazy. Tu ale treba hneď poznamenať, že za toto zdržanie môže z veľkej časti sám Peking. S niektorými menami z predchádzajúcich kontrolných komisií mal vraj problém. Nevytvára ale toto zdržanie celkom prirodzene podozrenie, že sa čínska konfuciánsko-marxistická vláda len snažila získať čas, aby mohla účinne zahladiť stopy? Stále platná oficiálna verzia, že sa nákaza rozšírila medzi občanov Wu – chanu prenosom z netopierov na tamojšom „mokrom trhu“, už totiž začína mať vážne trhliny. Podľa tejto teórie sa tam mŕtvoly zvierat vŕšili jedna na druhú, čím malo dôjsť k samovoľnej smrteľnej mutácii vírusu. Prakticky od začiatku bol však ďalším podozrivým aj miestny Inštitút virológie riadený Čínskou akadémiou vied. A čo je ešte zaujímavejšie, v rovnakom meste sídli aj Wuchanské centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, kde už od roku 2012 vykonávali celý rad výskumov týkajúcich sa výskytu koronavírov u netopierov!
Na prvý pohľad sa zdá, že nadpis článku spoločne nijako nesúvisí. Je to však iba zdanie. V spleti dnešných rôznych protichodných informácií, ktoré sa čitateľom podsúvajú je neľahká orientácia. Cítim vnútornú úlohu a povinnosť, predostrieť čitateľovi fakty, s ktorými som sa oboznámil pri svojom štúdiu, pozorovaní a hlavne, čítaní medzi riadkami. Jednou z mnohých informácií, ktorá ma naozaj zaujala, je video z youtube od Life News Slovensko. Preto sa pokúsim priblížiť skrátený preklad jedného amerického youtubera menom Luke Rudkowski z WeAreChange.org, ktorý nám poodhalí prepojenosť a víziu budúcnosti planéty bohatých tohto sveta. V úvode budeme svedkami slov, ktoré vyriekol Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra a zakladateľ Nadácie pre sociálne podnikanie, nasledovať budú slová a príspevky Luke Rudkowskeho, medzi ktorými bude postupne dopĺňať ďalšie fakty a odhalenia. Všetko popísané sa dá dohľadať a je dostupné každému. Zatiaľ. Poďme spoločne na to. Citujem:
V časoch korona krízy a stagnujúcej ekonomiky sa to na národnej aj európskej úrovni len tak hemží návrhmi rôznych riešení. Niektoré sú realistické, iné menej. A potom sú tu nápady, ktoré sú v danej situácii úplne od veci. S jedným takým prišli aj poslanci nemeckej SPD, ktorí navrhli detailný plán na vytvorenie novej armády Európskej únie. Národné ozbrojené sily majú síce zostať zachované, ale únijné vojská by mali mať vlastné velenie a čo je najalarmujúcejšie, riadiť ich má Európska komisia, konkrétne eurokomisár pre obranu. Pripomeniem len, že Nemecko v súčasnosti Rade EÚ predsedá. Diskusia o armáde EÚ nie je samozrejme nová. Už teraz fungujú konkrétne projekty, napr. Stála štruktúrovaná spolupráca EÚ (PESCO), či Európsky obranný fond. Tie sú plne funkčné od roku 2007, hoci ešte (našťastie) nikde nasadené neboli. Ich fungovanie sa obhajuje ako reakcia na v skutočnosti pre úniu bezpredmetné hrozby ako rozširovanie moci Ruska, Islamský štát, ale aj nástup republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa do úradu, ktorý požadoval zvýšenie vojenských rozpočtov armád členských štátov NATO.
Do prvej polovice roku 2022 má však vzniknúť tzv. Strategický kompas, o ktorom minulý týždeň rokovali aj ministri obrany únie. Agentúra Reuters uviedla, že by to mal byť vojenský strategický dokument, ktorý by definoval budúce hrozby, ciele a ambície v oblasti obrany a zároveň by sa sústredil na spoločný rozvoj zbraňových systémov, vrátane tankov. “Strategický kompas pomôže posilniť spoločnú európsku bezpečnosť a obrannú kultúru a pomôže definovať správne a konkrétne ciele pre naše politiky”, ako uvádza Európska služba pre vonkajšiu bezpečnosť (áno, EÚ má už aj svoju rozviedku). A ako by mala predpovedaná armáda EÚ vyzerať? Ľavičiari z SPD chcú začať v malom, s asi 1500 vojakmi. Potom sa má tento kontingent rozšíriť na 8000 vojakov. Ak sa čitateľovi zdá tento počet smiešny, súhlasím. Ale bavíme sa tu iba o začiatkoch. Je možné, že ako sa budú národné armády väčšiny členov únie naďalej scvrkávať, táto nadnárodná sa bude naopak rozrastať. A môžeme už dopredu vidieť tie ľúbivé heslá – ozbrojené sily stoja priveľa, sami sa neubránime, spoločné bude lacnejšie. Čiže tie isté reči ako pri vstupe do NATO. Ale aj tých osem tisíc výborne vycvičených a skvele vybavených žoldnierov (lebo ničím iným nebudú) by si s našou armádou rýchlo poradilo.
A teraz si predstavme desaťnásobok tohto počtu a technológiu, akou chce túto armádu vybaviť Strategický kompas. Nemyslím, že by pre ňu hoci aj armády najväčších unijných štátov boli potom veľkou hrozbou. A tu sa dostávame k skutočnému nebezpečenstvu, hoci téma je vraj o našej bezpečnosti. V prejave pred poslancami Európskeho parlamentu predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová odporúčala Poľsku a Maďarsku, aby sa v prípade pochybností ohľadom Plánu obnovy po korona kríze obrátili na Európsky súdny dvor v Luxemburgu. Varšava a Budapešť (neskôr sa k nim pridalo aj Slovinsko) sa totiž postavili proti pripravovanému plánu podmieniť čerpanie prostriedkov z tohto fondu dodržiavaním zásad právneho štátu. Niet totiž pochýb, voči komu je táto podmienka mierená, a preto sa aj demokraticky zvolené vlády týchto štátov voči tomu ohradili. Ale korona tu raz nebude. Aj eurofondy raz skončia. A tým príde Brusel o nátlakové prostriedky voči národným vládam. Nebude potom zmohutnená európska armáda ako stvorená na pacifikáciu vzbúrených provincií? Nepochybujme o tom, že by s pomocou domácich kolaborantov rýchlo nastolia poriadok. Pôjde vlastne o oživenie brežnevovskej doktríny obmedzenej suverenity. Ale nemusí sa vzbúriť ani vláda nejakého štátu únie, stačí len ľudová nespokojnosť. Nie je to tak dávno, čo bol v Grécku zakázaný Zlatý úsvit. Tamojšie úrady samozrejme zbabelo čakali, kým sa strana stane z hľadiska volebného potenciálu bezvýznamnou. V Nemecku sa tamojší minister vnútra zasa nechal počuť, že rovnako by naložil aj s nacionalistickou AfD. Ak sa tak stane, čo urobia milióny voličov tejto strany? Nepovedie to aspoň u nezanedbateľnej časti z nich k radikalizácii? Samozrejme tu máme oveľa viac nespokojných ľudí, ktorým vadia čoraz diktátorskejšie postupy v rámci “boja” s covidom. Dnes, ako sa ukázalo aj u nás, ešte polícia protesty zvláda. Alebo aspoň krvavo nezasahuje.
Ale čo ak raz policajti a vojaci naozaj odhodia prilby a štíty a pridajú sa k demonštrantom? Samozrejme by bolo dobré mať v zálohe légie pozliepané z vojakov všetkých možných národností, možno (alebo predovšetkým) aj neeurópskych. Aj rímski cisári mali z rovnakých dôvodov ako osobnú ochranku germánskych otrokov a byzantskí zasa varjažskú gardu. Logicky sa totiž obávali toho, že keby ich chránili domáci, pri nejakej ľudovej búrke by sa mohli pridať ku svojim krajanom. Nie je potom asi úplná náhoda, že sa myšlienka spoločnej armády oživuje práve v časoch, kedy už majú ľudia u nás aj v celej únii rôznych obmedzení občianskych práv tak akurát dosť? Ale pre budúcnosť bude mohutná ozbrojená sila riadená Bruselom ešte potrebnejšia. V súčasnosti žije na Zemi asi sedem miliárd ľudí. Pri súčasnom tempe rastu svetovej populácie ich bude zhruba za šesťdesiat rokov raz toľko. Asi netreba konkretizovať, že tento skokový nárast sa nebude týkať ľudí európskeho pôvodu. A hoci povrch Zeme tvorí zo 70% voda, sladká je zastúpená iba tromi percentami. Pitná dokonca len jedným. A nachádza sa hlavne na severnej pologuli. Keď k tomu pripočítame nedostatok potravín, znečistenie, narastajúcu zločinnosť, politickú destabilizáciu, či nedostatok bytových kapacít, čakajú nás veľké migrácie z juhu planéty do našich domovských oblastí, pričom migračná kríza z roku 2015 bude oproti tomu len slabým odvarom. Žeby potom mohla získať spoločná armáda svoje opodstatnenie? To sotva, pretože podľa rovnakých prognóz bude Európa predstavovať vymierajúci kontinent a Brusel to bude chcieť riešiť tak ako teraz – namiesto propopulačnej politiky dovozom alogénnych prisťahovalcov.
Európska armáda bude potom použitá jedine tak na potlačenie chabého odporu Európanov proti plánom na ich nahradenie vo vlastných domovoch. Ale pravdepodobne nebudeme musieť čakať šesťdesiat rokov. Tu nie je miesto pre výdych typu “po nás potopa”. Demontáž národných štátov, ľudských práv a aj vlastná fyzická likvidácia potrebuje svoju záštitu. A tou bude práve pripravovaná, nadnárodná a výlučne bruselskej Rade ľudových komisárov slúžiaca soldateska. Preto je povinnosťou všetkých skutočných vlastencov a rodoľubov, či už politikov, alebo aktivistov, či už v Bratislave alebo Bruseli, zabrániť vytvoreniu tejto hydry. Pretože spoločná armáda nevznikne na našu ochranu, ale práve naopak. Bude to príčina našej skazy!
Špeciálne efekty pri rôznych predstaveniach nie sú niečím, čo by priniesla moderná doba. Aj ľudia v antike mali radi podobné vychytávky. V gréckych a neskôr rímskych divadlách na to slúžili zariadenia nazývané v latinčine deus ex machina, doslova “boh zo stroja”, čo boli akési plošiny či žeriavy, ktoré na javisko zložili herca predstavujúceho nejaké božstvo, ktoré malo zázračným spôsobom vyriešiť konkétnu, na prvý pohľad neriešiteľnú situáciu. V modernej terminológii je to osoba, udalosť, či vec, ktorá sa javí ako rovnako božské, všetko zachraňujúce riešenie. A tak, ako v antike bola potrebná “machina” na príchod zázračných riešení, sú dnes stroje a programy, ktoré stroje ovládajú, považované za rovnaké úspešné riešenia všetkých boľačiek civilizácie. Aj preto dnes moderný svet rezignoval na akúkoľvek prirodzenosť a úplne sa ododal svojej najobľúbenejšej umelej hračke – technológiám.
Inteligentné telefóny, autonómne autá, doba gigová, umelá inteligencia či high tech, ktorá má okrem iného čo najrýchlejšie pomôcť nájsť liek na covid. Všetko za nás vyriešia stroje. Veď na to sme ich zostavili a neustále zdokonaľovali, či nie? Že sa to deje na úkor prírody, to už je pomaly otrepaná fráza. Ale deje sa to aj na úkor ľudských životov a to už by malo znieť alarmujúco. V dôsledku znečistenia spôsobeného priemyslom a automobilizmom zomrie ročne na svete každý piaty človek. Za posledných päťdesiat rokov vyhynulo 58% živočíchov. Roboty hrozia celosvetovo neúmerne zvýšiť nezamestnanosť tak ako to urobila strojná výroba v 19. storočí. Vďaka štvrtej priemyselnej revolúcii a automatizácii je len na Slovensku ohrozených 70% pracovných miest. Podľa správy britského Legatum institute a skupiny Ernste z roku 2019 je dokonca Slovensko považované za najohrozenejšiu krajinu na svete!
V roku 2014 zastrelil v Kalifornii 22-ročný Elliot Rodger šesť ľudí a napokon spáchal samovraždu. Za motív svojho besnenia označil v manifeste, ktorý predtým zavesil na internet, príslušnosť k hnutiu incelov, čo je skratka anglického slovného spojenia “involuntary celibate” – nedobrovoľný celibát. Ide o mužov, ktorí sú depresívni, naštvaní a potenciálne nebezpeční. A ktorých zrodil moderný svet. Monika Mikulcová z bulváru par excellence Plus sedem dní o nich píše (č. 26 z 25. júna 2020) ako o tragikomických obetiach, ktoré nedokážu empaticky obhajovať ženské práva.
Na začiatok svojej výpovede o tom, čo sa deje s dopravou v BBSK (a nielen v BBSK, pretože toto je problém každého kraja na Slovensku, pretože tieto vzorce okrádania kraja o verejné financie sú také isté po celom Slovensku), by bolo dobré začať od zrodu celého problému, do ktorého Kotleba aj Lunter naskočili ako do idúceho vlaku. A hoci ich pôvodné plány s dopravou boli iné, alebo aspoň mali iné vyhlásenia, tak veci dopadli o dosť inak. Continue reading →
V noci zo štvrtka na piatok (3.1.2020) otriasli letiskom v Bagdade mohutné explózie. V Iraku posledných rokov nič výnimočné, avšak tentoraz sa výbuchom menila história. Rakety z amerického dronu totiž zabili legendárneho generála iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního. Kásem Solejmání bol roky boľavým tŕňom v oku USA, ale aj Izraelu, či sunitských ropných monarchií. Generál Solejmání velil od roku 1998 jednotkám Kuds, čo sú elitné útvary iránskych revolučných gárd. Tieto jednotky sú akousi ozbrojenou päsťou iránskej revolúcie a existujú paralelne s regulérnou iránskou armádou. Samotný Solejmání patril ku konzervatívnej frakcii iránskeho vedenia, ktoré odmieta ústupky Západu a má politicky vyhranený postoj k Izraelu a sunitským monarchiám. Práve tento generál bol spravodajskými službami Západu považovaný za hlavného plánovača iránskej geopoliticko – vojenskej stratégie. Jej základom je vytvorenie šiítskej obrannej línie na Blízkom východe a využívanie zástupných vojen proti silám USA a jeho spojencov. Continue reading →
Meno Gréty Thunbergovej netreba čitateľovi nijako zvlášť predstavovať. Záškoláčka, ktorá namiesto zníženej známky zo správania možno dostane Nobelovu cenu. To za svoj “školský štrajk” pred budovou švédskeho parlamentu, ktorý sa tak trochu nepatrične dodnes nazýva Riksdag (Ríšsky snem). Nie je to však len nejaké neznáme dievča, ktoré by si po mimoriadne horúcom lete v roku 2018 a neobyčajne rozsiahlych lesných požiaroch v jej rodnom Švédsku povedalo “dosť”. Jej rodina totiž patrí k privilegovanému establishmentu, keďže Grétin otec Olof Thunberg je známy herec a režisér a jej predok Svante Arrhenius dokonca dostal Nobelovu cenu za chémiu za (akože ináč) vypočítanie dôsledkov hromadenia skleníkových plynov v atmosfére. Continue reading →
