V stopách legionárskej tradície

Mesiace jún a júl boli už tradične v znamení uctenia si obety česko-slovenských legionárov, domobrancov a iných dobrovoľníkov zúčastnených oslobodzovacích bojov z rokov 1918-19. Naše kroky tak ako po minulé roky viedli k miestu posledného odpočinku padlých obrancov v Bajči a Nových Zámkoch.

Pomaly sa zabúda na ideál boja týchto statočných mužov. Mužov, ktorí verili v myšlienku národnej slobody. Mužov, ktorí nerečnili pri pive, ale boli v pravý čas na správnom mieste. Mužov, ktorí v prachu zákopov, či hrôzach mestského bojiska, kde za každým domom môže číhať nepriateľ, bránili Slovensko. Bránili Slovensko ešte len čerstvo narodené. Nezrelú krajinu s národne neprebudeným ľudom, ktorú si znovu prišli ukoristiť veľkomaďarské sily. Najskôr s kráľovskými insígniami, ktoré neskôr nahradila červená hviezda maďarských boľševikov. Jadro veci bolo ale to isté. Na Slovensku spolu bojovala idea maďarského šovinistického imperializmu, okorenená boľševickou krutosťou, proti túžbe Slovákov a Čechov po národnej slobode a vlastnom spôsobe žitia.

Aj vtedy nechápali v slovenských mestečkách a dedinách, tých pár odvážnych chlapov, ktorí po štyroch rokov Veľkej vojny znovu obliekli uniformu a dobrovoľne išli so zbraňou brániť krehkú novú republiku. Aj vtedy sa nechápavo krútilo hlavami. Mávnutím ruky sa prehliadal národne oslobodzujúci charakter tejto vojny. Tak isto ako dnes v mnohých obmedzených mysliach nedokážu spracovať, ako sa môže náš východný sused vôbec opovážiť vziať do rúk zbraň a bojovať proti okupácii.

Vlastne, pre mnohých to okupácia nie je. Je to len navrátenie dočasne stratených území Impériu. Presne takto pred storočím uvažovali v Maďarsku. Menia sa vlajky, menia sa znaky, no imperiálna nenásytnosť sa nemení. Nie je podstatné, aký znak má okupant na čiapke, podstatou je, že je okupant. Oveľa horšie je, že trauma z podvolenia sa „bratskej“ invázii zo 68.meho nám dušu rozožrala na cedník malomyseľnosti a žiaľ aj zbabelosti. Práve preto je tak dôležité si znovu a znovu pripomínať časy odvahy a odhodlaného vzdoru. My v Mea Patria to tak budeme robiť vždy, navzdory aktuálnym módnym trendom.

Česť a sláva česko-slovenským legionárom!

Mea Patria

Pripomenuli sme si

Uplynulú nedeľu si členovia a priaznivci nášho občianskeho združenia pripomenuli 200-sté výročie narodenia štúrovského revolucionára Ľudovíta Jaroslava Šuleka ( * 8.9.1822 – + 17.6.1849), rodáka zo Sobotišťa, ktorého zajali a na následky tvrdého žalárovania a príkorí umučili v komárňanskej pevnosti košútovské revolučné gardy vo veku 26 rokov. Preto je i pochovaný na cintoríne v Komárne, o čom mnohí netušia. Podľa neho a na jeho pamiatku je pomenované i slovenské komárňanské gymnázium od roku 1995. Jeho hrob s pamätníkom z roku 1972 obnovila v roku 2017 práve Mea Patria. Hoci Ľ.J.Šulek odišiel v tak mladom veku, jeho odhodlanie a zápal pre slovenskú národnú vec je práve v súčasnosti priam inšpiratívna. Je v prudkom protiklade s dnešným individualizmom a konzumnou spoločnosťou, za ktorú by akiste svoj mladý život nepoložil. Smutným konštatovaním však je i to, že na jeho okrúhle výročie narodenia si nespomenula žiadna štátna inštitúcia, či súčasní politici, hoci pre slovenskú svojbytnosť obetoval to najcennejšie čo mohol.

Prečítajte si aj:

Na legionárov nezabúdame!

Aj v tomto chaotickom roku poznačenom neschopnosťou a absolútnou aroganciou ľudí pri kormidle štátu sme si v júni uctili pamiatku národne oslobodzovacích bojov z rokov 1918 – 1919. Oproti rokom minulým v komornejšej atmosfére sme položili vence vďaky a slávy legionárom a dobrovoľníkom, ktorí v týchto zlomových rokoch zabezpečili pre naše mesto a celé Slovensko slobodu od útlaku maďarskej vládnucej vrstvy. Po nedávnej storočnici sme si plne uvedomili, že práve počas tejto vlády je odkaz čs. légií bojujúcich proti prívalu maďarskej komunistickej armády roku 1919 stále politicky toxickejší. Akoby sa do našej národnej histórie zase nehodila ďalšia kapitola. Predovšetkým sme si ale uvedomili, že politici nechcú oslavovať skutočné vlastenectvo, národnú hrdosť, odvahu k činu a mravnú silu stáť zoči voči svojim nepriateľom. Boja sa, že by sa ľudia mohli prebudiť a zistiť čo je to národná česť a povinnosť občana voči vlasti.

Pred viac než sto rokmi dal francúzsky major Bonneau na námesti v Nových Zámkoch zoradiť víťazné čs. jednotky a prihovoril sa im:

Vojaci!

Ďakujem vám, že ste tak skvele odrazili útok maďarských boľševikov. Bojovali ste proti veľkej presile a bili ste sa udatne. Som hrdý na to, že som mal tú česť veliť vojakom tak vynikajúcich vlastností. Vyslobodili ste Komárno z obkľúčenia, zastavili ste postup maďarských boľševikov na Bratislavu pri Nových Zámkoch. Každý z vás má podiel na tomto víťazstve. Každý Čechoslovák, ktorému poviete, že ste bojovali pri Nových Zámkoch sa pred vami musí skloniť.

Prečítajte si viac k téme aj tuná:

Mea Patria

Pocta podplukovníkovi Jiřímu Jelínkovi

jelínekPo skončení 1. svetovej vojny a rozpade Rakúsko-Uhorska vznikol mladý štát Česko-Slovenská republika, ktorá po dlhej dobe vytrhla slovenské obyvateľstvo spod zdrvujúceho útlaku maďarskej nadvlády. Vytúžená sloboda a mier však netrvala dlho. Maďarsko sa nedokázalo zmieriť s odtrhnutím Slovenska a po prevzatí moci boľševikmi Bélu Kúna a vzniku Maďarskej  republiky rád, sa ich zrak znova upriamil na Slovensko. Vpád maďarských boľševikov nenechal na seba dlho čakať. Celý juh Slovenska zachvátili boje medzi Kúnovcami a Česko-Slovenskými legionármi, ktorí sa sformovali z vojakov vracajúcimi sa z fronty prvej svetovej vojny. Jedny s najťažších a najdôležitejších bojov sa odohrávali aj v okolí Nových Zámkov. Continue reading

Série podujatí pokračujú

 pamatna_tabula_NT

V nedeľu 15. septembra 2019 sa uskutočnilo ďalšie zo sérií podujatí, ktorými si Mea Patria uctila pamiatku česko-slovenských legionárov, ktorých boje za oslobodenie Slovenska sa udiali na našom území práve pred 100 rokmi. Mea Patria si už v pláne činosti na rok 2019 vytýčila ako nosnú tému práve uctenie si pamiatky legionárov, keďže sme dôvodne predpokladali, že toto výročie bude zámerne prechádzane mlčaním. Naše predpoklady sa žiaľ aj naplnili.  Continue reading

Pripomenuli sme si tragédiu

Cechy_2019_pamatnikUž 80. rokov uplynulo od krvavých udalostí v obci Čechy v Novozámockom okrese, ktoré sa odohrali na sviatok Troch kráľov 6. januára 1939. Táto slovenská obec totiž po smutne známej Viedenskej arbitráži pripadla horthyovskému Maďarsku. Naplno sa rozhorela maďarizácia a akékoľvek prejavy slovenskej národnej identity boli tvrdo postihované – či už bitkami, alebo väzením. Už v dňoch 24. – 25. 12. 1938 sa horthyovskí okupanti predviedli v okupovaných Šuranoch, keď zasahovali proti ľuďom spievajúcim slovenskú hymnu „Hej Slováci“, pričom zastrelili nemú /!!!/ 17-ročnú dievčinu Máriu Kokošovú. Čosi podobné sa stalo i o niekoľko dní neskôr v neďalekej obci Čechy. I tu po omši zaznela hymna „Hej Slováci.“ Omše sa zúčastnil aj istý robotník z majetku veľkostatkára Jaroša, ktorý prišiel provokačne s pripnutou maďarskou trikolórou, hoci sa o ňom hovorilo, že nie je Maďar. Continue reading

Letné stretnutie Mea Patria s verejnosťou

titulka (1)

Tak ako minulý rok, tak i v tento sa v rámci novozámockých slávností “Porcinkula” naše združenie Mea Patria zúčastnilo súťaže vo varení guláša. Poslednú júlovú sobotu, čeliac tropickej horúčave, sme sa opäť raz zvítali so svojimi členmi, podporovateľmi, priaznivcami, ale i širokou verejnosťou. Nálada bola výborná, pozitívne reakcie verejnosti na našu odprezentovanú činnosť tiež, a tí najmenší dostali od nás aspoň malý darček. V súťaži vo varení guláša, ktorého sa oproti minulému roku zúčastnilo nepomerne viac družstiev, sme skončili v uspokojivom bronzovom pásme. Ale o súťaž ani tak nešlo: dôležité bolo stretnutie so všetkými, ktorí nám fandia celé roky a o strávenie príjemného dňa v priateľskej atmosfére. Tak dovidenia o rok, priatelia!

IMG_8710
IMG_8731

IMG_8751

IMG_8744

IMG_8697

Dobré správy

mihalik_hromada_u_suleka

Keď sme sa v organizácii Mea Patria minulý rok rozhodli pre rekonštrukciu zanedbaného náhrobku štúrovca a martýra Ľ. J. Šuleka, pomáhali nám v tom viaceré osoby. Jedným z nich bol aj Anton Mihálik, predseda Organizácie na ochranu slovenskej štátnosti, presvedčený národovec, ktorý svojimi kontaktami na Evanjelickú cirkev v nemalej miere pomohol bezproblémovému priebehu obnovy náhrobku. Keďže sa nemohol v deň odhalenia novej pamätnej tabule zúčastniť podujatia, poctil nás návštevou uplynulý víkend a samozrejme, z výsledného efektu bol prirodzene nadšený. Nadšenie o to väčšie, že sa konečne zobudili aj kompetentní a po našej rekonštrukcii náhrobku opravili múr pri ktorom sa náhrobok nachádza, a dokonca položili okolo hrobu aj zámkovú dlažbu. Sme radi, že po štúrovcovi J. Holčekovi, ktorému sme osadili dôstojný pamätník v roku 2011 v Jasovej, čo bolo pre kompetentných stimulom na osadenie jeho busty v roku 2017, sa pohli ľady aj v Komárne a z našej iniciatívy sa kompetentní rozhodli aj pre skrášlenie okolia posledného odpočinku Ľ. J. Šuleka. Mea Patria tak vstupuje do 7 roka svojej existencie so zadosťučinením a zároveň ukazuje cestu, ako sa aj z mála dá vytvoriť veľa! Ďakujeme za vašu doterajšiu podporu a priazeň, ktorú ani v ďalších rokoch nesklameme!

Súvisiace články:

http://http://meapatria.sk/reportaze/mea-patria-obnovila-nahrobok-l-j-suleka/

http://http://meapatria.sk/historia/pozvanka/

Spomienka na zabudnuté víťazstvo

DSC08033

V sobotu 26. augusta si občianske združenie Mea Patria pripomenulo 365-te výročie bitky pri Vozokanoch. Ako hnutie hlásiace sa k európskej Identite sme považovali priam za svoju povinnosť pripomenúť si toto heroické stretnutie, v ktorom boli turecké sily po prvýkrát na území Slovenska porazené. Continue reading