V stopách legionárskej tradície

Mesiace jún a júl boli už tradične v znamení uctenia si obety česko-slovenských legionárov, domobrancov a iných dobrovoľníkov zúčastnených oslobodzovacích bojov z rokov 1918-19. Naše kroky tak ako po minulé roky viedli k miestu posledného odpočinku padlých obrancov v Bajči a Nových Zámkoch.

Pomaly sa zabúda na ideál boja týchto statočných mužov. Mužov, ktorí verili v myšlienku národnej slobody. Mužov, ktorí nerečnili pri pive, ale boli v pravý čas na správnom mieste. Mužov, ktorí v prachu zákopov, či hrôzach mestského bojiska, kde za každým domom môže číhať nepriateľ, bránili Slovensko. Bránili Slovensko ešte len čerstvo narodené. Nezrelú krajinu s národne neprebudeným ľudom, ktorú si znovu prišli ukoristiť veľkomaďarské sily. Najskôr s kráľovskými insígniami, ktoré neskôr nahradila červená hviezda maďarských boľševikov. Jadro veci bolo ale to isté. Na Slovensku spolu bojovala idea maďarského šovinistického imperializmu, okorenená boľševickou krutosťou, proti túžbe Slovákov a Čechov po národnej slobode a vlastnom spôsobe žitia.

Aj vtedy nechápali v slovenských mestečkách a dedinách, tých pár odvážnych chlapov, ktorí po štyroch rokov Veľkej vojny znovu obliekli uniformu a dobrovoľne išli so zbraňou brániť krehkú novú republiku. Aj vtedy sa nechápavo krútilo hlavami. Mávnutím ruky sa prehliadal národne oslobodzujúci charakter tejto vojny. Tak isto ako dnes v mnohých obmedzených mysliach nedokážu spracovať, ako sa môže náš východný sused vôbec opovážiť vziať do rúk zbraň a bojovať proti okupácii.

Vlastne, pre mnohých to okupácia nie je. Je to len navrátenie dočasne stratených území Impériu. Presne takto pred storočím uvažovali v Maďarsku. Menia sa vlajky, menia sa znaky, no imperiálna nenásytnosť sa nemení. Nie je podstatné, aký znak má okupant na čiapke, podstatou je, že je okupant. Oveľa horšie je, že trauma z podvolenia sa „bratskej“ invázii zo 68.meho nám dušu rozožrala na cedník malomyseľnosti a žiaľ aj zbabelosti. Práve preto je tak dôležité si znovu a znovu pripomínať časy odvahy a odhodlaného vzdoru. My v Mea Patria to tak budeme robiť vždy, navzdory aktuálnym módnym trendom.

Česť a sláva česko-slovenským legionárom!

Mea Patria

Na legionárov nezabúdame!

Aj v tomto chaotickom roku poznačenom neschopnosťou a absolútnou aroganciou ľudí pri kormidle štátu sme si v júni uctili pamiatku národne oslobodzovacích bojov z rokov 1918 – 1919. Oproti rokom minulým v komornejšej atmosfére sme položili vence vďaky a slávy legionárom a dobrovoľníkom, ktorí v týchto zlomových rokoch zabezpečili pre naše mesto a celé Slovensko slobodu od útlaku maďarskej vládnucej vrstvy. Po nedávnej storočnici sme si plne uvedomili, že práve počas tejto vlády je odkaz čs. légií bojujúcich proti prívalu maďarskej komunistickej armády roku 1919 stále politicky toxickejší. Akoby sa do našej národnej histórie zase nehodila ďalšia kapitola. Predovšetkým sme si ale uvedomili, že politici nechcú oslavovať skutočné vlastenectvo, národnú hrdosť, odvahu k činu a mravnú silu stáť zoči voči svojim nepriateľom. Boja sa, že by sa ľudia mohli prebudiť a zistiť čo je to národná česť a povinnosť občana voči vlasti.

Pred viac než sto rokmi dal francúzsky major Bonneau na námesti v Nových Zámkoch zoradiť víťazné čs. jednotky a prihovoril sa im:

Vojaci!

Ďakujem vám, že ste tak skvele odrazili útok maďarských boľševikov. Bojovali ste proti veľkej presile a bili ste sa udatne. Som hrdý na to, že som mal tú česť veliť vojakom tak vynikajúcich vlastností. Vyslobodili ste Komárno z obkľúčenia, zastavili ste postup maďarských boľševikov na Bratislavu pri Nových Zámkoch. Každý z vás má podiel na tomto víťazstve. Každý Čechoslovák, ktorému poviete, že ste bojovali pri Nových Zámkoch sa pred vami musí skloniť.

Prečítajte si viac k téme aj tuná:

Mea Patria

Boľševický vpád na Slovensko v roku 1919

SRR 1919

V týchto dňoch si pripomíname sté výročie vpádu maďarskej boľševickej armády na Slovensko a vytvorenie bábkového štátu – Slovenskej republiky rád (Slovenskej sovietskej republiky). Malo tak dôjsť k zmareniu snáh o vytvorenie fungujúceho česko-slovenského štátu. Príznačné je, že toto významné výročie médiá, politici i historici akosi prehliadajú. Náhoda, či zámer? A o čo vlastne šlo? Continue reading

Pripomenuli sme si tragédiu

Cechy_2019_pamatnikUž 80. rokov uplynulo od krvavých udalostí v obci Čechy v Novozámockom okrese, ktoré sa odohrali na sviatok Troch kráľov 6. januára 1939. Táto slovenská obec totiž po smutne známej Viedenskej arbitráži pripadla horthyovskému Maďarsku. Naplno sa rozhorela maďarizácia a akékoľvek prejavy slovenskej národnej identity boli tvrdo postihované – či už bitkami, alebo väzením. Už v dňoch 24. – 25. 12. 1938 sa horthyovskí okupanti predviedli v okupovaných Šuranoch, keď zasahovali proti ľuďom spievajúcim slovenskú hymnu „Hej Slováci“, pričom zastrelili nemú /!!!/ 17-ročnú dievčinu Máriu Kokošovú. Čosi podobné sa stalo i o niekoľko dní neskôr v neďalekej obci Čechy. I tu po omši zaznela hymna „Hej Slováci.“ Omše sa zúčastnil aj istý robotník z majetku veľkostatkára Jaroša, ktorý prišiel provokačne s pripnutou maďarskou trikolórou, hoci sa o ňom hovorilo, že nie je Maďar. Continue reading

Verejná kontrola Nové Zámky alebo hlas ľudu

18618614_467512836933758_1727151787_o

Koncom februára som sa v článku venoval novej politike Ministerstva dopravy a ŽSR ohľadom inštalácie tabúľ s názvami miest a obcí v jazykoch národnostných menšín, alebo aby som bol exaktne presný: tabúľ s maďarskými názvami miest a obcí.

Ani sme sa nenazdali a v piatok sa táto nová politika uviedla do praxe aj u nás v Nových Zámkoch. Stalo sa tak potichu, v akomsi režime polo utajenia. Nekonala sa žiadna veľká paráda, ako to bolo v Dunajskej Strede, či v Komárne za účasti ministra dopravy Árpada Érseka a predsedu Most-Híd Bélu Bugára. Škoda, neužili sme si plamenné prejavy, či možno dáky ten chlebíček. Myslím, že zodpovední za túto aktivitu si boli vedomí, že v našom meste by sa to nestretlo až s takými ováciami ako v Komárne a inde a možno sa dokonca obávali aj nejakého toho trápneho škandálu. Continue reading

Projekt „Felvidék“ žije

WP_20170124_09_12_14_Pro

Súčasnú vládnu koalíciu mnohí doteraz považujú za doposiaľ najkurióznejší zlepenec v modernej slovenskej politickej histórii. Predovšetkým predseda národniarov Andrej Danko pred voľbami rázne vyhlasoval, že do koalície s Bugárom nepôjde. Taktiež Béla Bugár ešte pred tromi rokmi hovoril o arogancii Smeru-SD a tiež vtipne podotkol na adresu smerákov, že nie ľudia ale niektorí (konkrétni) ľudia si zaslúžia istoty. Nuž, opäť sa raz potvrdilo, že politika je prispôsobivá a je hlavne o aktuálnom dopyte a ponuke. Continue reading