V sobotu 26. augusta si občianske združenie Mea Patria pripomenulo 365-te výročie bitky pri Vozokanoch. Ako hnutie hlásiace sa k európskej Identite sme považovali priam za svoju povinnosť pripomenúť si toto heroické stretnutie, v ktorom boli turecké sily po prvýkrát na území Slovenska porazené.
V auguste 1652 sa z Ostrihomu pohlo na lúpežnú výpravu turecké vojsko o sile asi 4000 mužov, doplnené o obyvateľov z dnešného juhozápadného a severného Maďarska. Po vyplienení rozsiahleho územia popri rieke Nitre ich pri dnešných Veľkých Vozokanoch zaskočilo kresťanské vojsko pod velením grófa Adama Forgáča v počte 1300 bojovníkov. V nasledujúcej prudkej zrážke, ktorá sa pretiahla až do druhého dňa, boli Turci porazení, k čomu dopomohla aj domobrana zložená z obyvateľov vyplienených obcí. Tí krátko predtým zažili teror moslimov na vlastnej koži a horeli túžbou po pomste. V bitke zahynulo okolo 800 Turkov, kresťanských vojakov padlo 48. Oslobodených bolo 150 zajatcov a do zajatia padlo 60 vyznávačov Alaha.
Keďže sa jednalo o významný prelom v bojoch so smrteľným nepriateľom, rozhodli sa naši predkovia zvečniť túto udalosť dôstojným pamätníkom. Ten dnešný stojí na Martovom poli, ako bolo miesto bojov pomenované, od roku 1896. Má podobu bronzového leva, stojaceho na mramorovom podstavci, otočeného v smere bitky. Pôvodne drvil tureckú zástavu, ktorá tam však dnes chýba. S trochou nadsadenia to môžeme považovať za symbol úcty voči budúcemu členovi Európskej únie. A keď nie Turci, tak multimiliónová moslimská komunita žijúca dnes na starom kontinente by to iste ocenila. Veď podobné “upravovanie” pamätníkov sa na Západe stalo už hotovým štandardom.
Dnes je naša krásna Európa opäť terčom agresívnej islamskej expanzie. Už nemá podobu vojenských zborov, janičiarov, ani stepných jazdcov. Dnes prichádza pod rúškom nevinnosti v podobe tzv. úbohých migrantov utekajúcich pred vojnou a hladom. Takáto forma invázie je však omnoho nebezpečnejšia, pretože kým naši predkovia mali pred sebou jasne identifikovanú vojenskú hrozbu, teraz je verejnosť odzbrojovaná nekonečnými mantrami o solidarite, tolerancii a iných formách kolektívnej samovraždy. Berme si preto za vzor hrdinov z Martovho poľa a nezabúdajme na ich odkaz, ktorý nám jasne ukazuje, že aj nad presilou je možné slávne zvíťaziť!
Mea Patria