Kedysi sme sa veľmi smiali, keď v amerických filmoch zaznievala hláška: “Si v poriadku?” Pre dabujúcich rébus, pretože táto fráza nemá nejaký rozumný ekvivalent v slovenčine. Jeden čas sme sa zabávali tým, že sme počítali koľkokrát za film odznie. Je to niečo podobné ako anglická fráza “Ako sa máš?” hoci pýtajúceho sa to absolútne nezaujíma. Je to akési zdvorilostné klišé. Na túto smiešno-trápnu anglosaskú frázu som si spomenul práve dnes, pri vyznamenávaní osobností prezidentom Kiskom pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky. CELÝ ČLÁNOK
Kategória „Zaujalo nás“
Reklamný slogan v nadpise nie je zvolený náhodou. Nebolo to tak dávno, čo mediálna mafia spustila štvanicu na dva veľké kozmetické koncerny – Nivea a Dove – a obvinila ich z rasizmu.
Oba prezentovali vo svojej reklamnej kampani kozmetické výrobky s modelkami rôznych rás. Konkrétne v reklame značky Dove si čierna modelka vyzlečie tričko a zrazu je z nej beloška, pričom na stole pred nimi je propagovaný výrobok. Ak ste tak ako ja nepochopili rasistickú obludnosť predmetného shotu, politicky korektní Vám to radi vysvetlia: vraj to evokuje, že černoška sa po použití mydla premení na belošku. Skutočný zázrak, myslím si, keďže obe dámy sa v reklame ani len nenamydlia. CELÝ ČLÁNOK
Máme zopár týždňov do dôležitých župných volieb. Mnohí ľudia tieto voľby tradične podceňujú, neuvedomujú si totiž, že práve župa rozhoduje o tak dôležitých témach ako opravy cestných komunikácií, prevádzkach nemocníc či škôl, kde sa vzdelávajú nové generácie. Môžete si byť však stopercentne istý, že politici bez ohľadu na politické tričko, si dôležitosť kontroly na úrovni žúp uvedomujú až príliš dobre.
Župné voľby sa nám blížia a médiá, tretí sektor a dokonca aj kandidáti sa spájajú do boja proti fašizmu, rasizmu a ďalším všemožným -izmom. Táto humorná koalícia je samozrejme namierená aj proti tým, ktorí majú iný názor ako vládnuca štátostrana, daňový podvodník v prezidentskom paláci, či gayovia a šľapky v redakciách spravodajstiev TV Narkózy a Hnojky. Snažia sa nám nahovoriť, že je to sebaobranná reakcia občianskej spoločnosti na “zlo v zelených tričkách.” Máločo je tak vzdialené od pravdy.
Akiste poznáte príbeh o gazdovi, ktorý sa dopočul, že je možné koňa odnaučiť seno žrať. Netreba mu ho dať týždeň a kôň si zvykne. A tak začal. Prvé dni sa kôň vzpínal, metal, ale potom sa akosi ukľudnil a na veľkú radosť gazdu, prestal aj vodu piť. Na šiesty deň sa kôň na veľké prekvapenie gazdu vystrel aký bol dlhý a široký – a bolo po ňom. Nešťastný gazda si len povzdychol: “Keby bol vydržal ešte jeden deň, bolo by sa to podarilo!” Tento príbeh sa mi nevdojak vynorí v mysli vždy, keď započujem nejaké “inovatívne” riešenia zo strany jednak našich mocipánov a jednak tzv. kaviarenskej elity, vyznačujúcej sa priam explóziou intelektu.
V posledných hodinách a dňoch rozviruje informačnú a spoločenskú hladinu na Slovensku množstvo prekvapivých správ, ktoré iniciatívneho a zodpovedného slovenského občana nemôžu ponechať chladným. Najčerstvejšou novinkou pre celé Slovensko je informácia, že Európska únia hrozí Česku, Maďarsku a Poľsku právnym konaním pre odmietnutie prijatia imigrantov, ktorí už niekoľko rokov masovo zaplavujú európsky kontinent. CELÝ ČLÁNOK
V dnešnej dobe je naozaj populárnym športom prenasledovanie významných osobností až za hrob, najmä ak nevyhovujú vládnucemu duchu tolerancie, demoliberalizmu a všemocnej mantre ľudských práv. Tento novodobý ostrakizmus postihol aj jedného z najvýznamnejších fyzikov 20-teho storočia, bratislavského rodáka Filipa Eduarda Antona von Lenarda, ktorého 70-siate výročie úmrtia sme si pripomenuli v sobotu 20-teho mája. S chuťou si na ňom zmlsol aj redaktor Mário Šmýkal z ľavicového denníka Sme v článku nazvanom “Nobelovka, za ktorú by sa mali Slováci hanbiť” (č. 115/2017). Také jedovaté pero nemal myslím ani Goebbels vo svojich najlepších rokoch. CELÝ ČLÁNOK
Koncom februára som sa v článku venoval novej politike Ministerstva dopravy a ŽSR ohľadom inštalácie tabúľ s názvami miest a obcí v jazykoch národnostných menšín, alebo aby som bol exaktne presný: tabúľ s maďarskými názvami miest a obcí.
Ani sme sa nenazdali a v piatok sa táto nová politika uviedla do praxe aj u nás v Nových Zámkoch. Stalo sa tak potichu, v akomsi režime polo utajenia. Nekonala sa žiadna veľká paráda, ako to bolo v Dunajskej Strede, či v Komárne za účasti ministra dopravy Árpada Érseka a predsedu Most-Híd Bélu Bugára. Škoda, neužili sme si plamenné prejavy, či možno dáky ten chlebíček. Myslím, že zodpovední za túto aktivitu si boli vedomí, že v našom meste by sa to nestretlo až s takými ováciami ako v Komárne a inde a možno sa dokonca obávali aj nejakého toho trápneho škandálu. CELÝ ČLÁNOK
RUSI PRIŠLI V NEMECKÝCH UNIFORMÁCH
/Podľa knihy ” Výkriky z pekla ” od Ingomara Pusta str. 73 – 75. /
Zúrivosť bola 6. mája prerušená. Rozhlas oznámil, že pri Prahe stojace Vlasovove jednotky budú bojovať v Prahe proti Nemcom. Vlasov v roku 1943 zostavil z ruských zajatcov, ktorí boli v nemeckom zajatí, zvláštne jednotky. Tie v skutočnosti mali bojovať proti sovietskemu režimu. Pri Prahe sa dopustil osudného, nešťastného rozhodnutia. CELÝ ČLÁNOK
Najnovšia kauza na Slovensku má korene siahajúce 20 rokov späť do minulosti. Odrazu sa ľady pohli. Umne načasované predloženie návrhu na zrušenie amnestií, spolu s premiérou filmu Únos, odrazu prebralo letargickú verejnú mienku a vyvinulo tlak na politické špičky. Že napokon je návrh schválený v skrátenom legislatívnom konaní a v inej forme, ako sa predpokladalo, je vec neprekvapujúca, najmä ak vezmeme do úvahy dôvody tohto počinu. Verejná mienka na Slovensku dlhodobo požaduje potrestanie politických zločinov, ktoré sa tu dejú neprestajne, aj po roku 1989, prakticky v každej jednej garnitúre. Úroveň znechutenia z politickej zločinnosti dosiahla vrchol po kauze Gorila, ktorá sa však nikam nepohla, a tak minuloročné voľby dopadli vo veľkej miere v prospech tých, ktorí po vyvodení zodpovednosti volali a volajú. CELÝ ČLÁNOK
