Category: Zaujalo nás

Neustále sa vyvíja tlak na potlačenie národného povedomia Slovákov. Vyučovaniu o národe a ťažkom boji Slovákov za svoje práva v školách záleží aj na zápale konkrétneho učiteľa, samozrejme väčšina slúži systému a ide podľa osnov. Máloktorá škola sa zaoberá pozdvihnutím národného sebavedomia, toho, že sme Slováci a že sa neustále musíme snažiť o existenciu vlastného národa. Aj keď v dnešnej realite vplyvom moderných médií si to veľa ľudí neuvedomuje. Zameriavajú sa najmä na mládež a podsúvajú im rôzne pseudokultúrne vyžitia a všetko, čo je národné zatracujú. Takýmto spôsobom sa im to aj v nemalej miere bohužiaľ darí. Jednoducho vždy ide o zdroje a územia. Preto potrebujú zničiť všetko národné a tradičné a všetko zmiešať, aby potlačili národnú identitu. Ale hrdé hlásenie sa menšín k svojim tradíciám a povedomiu už nevadí. To sa len vyzdvihuje. Potom neustále eskaluje maďarizácia, aj keď problém je v tom, že kto nežije na južnom Slovensku, tak málo vie o tom, ako to prebieha.

Nie, nebudeme hodnotiť kto bol víťaz a kto porazený, lebo na základe dostupných údajov to ani nemožno. V čase, keď si vládna trojkoalícia rozdeľuje jedného poslanca či primátora na tri kusy a ráta tak volebný výsledok každá strana pre seba, je každá polemika smiešna a zbytočná. Pri 40% zisku pre nezávislých, nemožno objektívne vyhodnotiť preferencie pre koalíciu či opozíciu, lebo ako nezávislý kandidoval nejeden bývalý straník jedného či druhého spektra. My sa pozrieme na výsledok volieb optikou identitárneho hnutia a dôsledkov preň.

Salzburský summit Európskej únie máme za sebou a veľké očakávania ohľadne riešenia invázie migrantov zostali nenaplnené. Už to, že summit mal označenie “neformálny” naznačuje, ako veľmi si väčšina lídrov želala riešiť tento pretrvávajúci problém. Závery boli ako vždy všeobjímajúce: lepšie chrániť vonkajšie hranice EÚ a nadviazať spoluprácu s krajinami severnej Afriky. Čiže riešenia, ktoré mali byť zavedené už minimálne pred troma rokmi a nie teraz. Je naozaj smutné, že sa musíme pri obrane Európy spoliehať na polobarbarské režimy zo severného okraja Sahary, ktoré však na druhej strane nemajú problém s ráznymi postupmi. Egypt, ktorý po zvrhnutí islamistického Moslimského bratstva vedie vojenská vláda, proti pašerákom ľudí výrazne zakročil. Marocké kráľovské námorníctvo zasa už niekoľkokrát ostreľovalo lode prevážajúce migrantov, pričom došlo aj k zraneniu niekoľkých “utečencov”. Povedzme si otvorene, závideniahodný príklad, ako zatočiť s ilegálnymi narušiteľmi hraníc.

Predkovia dnešných cigánov pochádzali z prednej Indie, odkiaľ odchádzali do sveta v 8. až 11. storočí nášho letopočtu. Do Európy postupovali cez Malú Áziu v malých skupinkách. Za prvú dosiaľ známu zmienku o cigánoch v Európe sa považuje zápis mnícha v kláštore na hore Athos z roku 1100, ktorí boli v Konstantinopole známymi čarodejníkmi. V strednej Európe máme správy o cigánoch z 13. storočia. Do Uhorska prišli prví cigáni za vlády Ondreja II. v prvej tretine 13. storočia. V 16. až 18. storočí sa po Európe potulovali početné skupiny cigánov, ktoré sa živili veštením, čarovaním, ale aj krádežami. 

Keď nedávno bývalý náčelník generálneho štábu ozbrojených (či odzbrojených?) síl SR M. Maxim pri svojom televíznom vystúpení vojensky priamočiaro a lampasácky prostoreko zadefinoval vojenského nepriateľa nášho štátu, vyslúžil si veľkú mieru kritiky. Na jednej strane od rusofilov, ktorých je v našej populácii šokujúco veľa, na strane druhej od politikov a diplomatov typu Lajčáka, ktorí sa krútia ako hadi a jednej strane tvrdia jedno, druhej druhé, iné si myslia a iné konajú. No v tom pamätnom televíznom vystúpení generál Maxim hovoril aj o zbraniach proti všadeprítomnej ruskej propagande. Vyhlásil, že na to máme prostriedky. Jedným z nich ma byť aj “vymývanie mozgov.”