Category Archives: Ostatné

Smutná zvesť

Posted on by

Občianske združenie MEA PATRIA s ľútosťou oznamuje, že nás náhle opustil vo veku nedožitých 44 rokov zakladajúci člen a Správca o.z. MEA PATRIA Radomír Veselý. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine, kamarátom, známym. Posledná rozlúčka so zosnulým bude dňa 27. júna 2025 o 11h v krematóriu v Nových Zámkoch. Česť tvojej pamiatke Rado a odpočívaj v pokoji!

V roku 2021 z príležitosti desiateho výročia vzniku o.z. Mea Patria s ním bol uverejnený rozhovor v mesačníku Reconquista č. XLIV , ktorého plnú verziu prinášame:

Identitárne občianske združenie Mea Patria (OZ MP) oslávilo tento rok už 10 rokov činnosti. Aj keď bolo utvorené z viacerých už ostrieľaných aktivistov, jeho vznik po sérii prieťahov Ministerstvo vnútra SR odobrilo až na tretíkrát presne 14. marca 2011, hoci platforma vznikla už začiatkom leta 2010. Na prvom sneme uskutočnenom symbolicky v geografickom strede Európy – v Kremnických Baniach – bol v júli 2011 do funkcie Správcu Mea Patrie zvolený Radomír Veselý. Na svojom poste pôsobí dodnes. Za uplynulých 10 rokov prešla Mea Patria turbulentným obdobím a je čas bilancovať. Preto sme oslovili toho najkompetentnejšieho – Správcu Mea Patria – Radomíra Veselého.

Na úvod snáď obvyklé klišé – ako si sa dostal k národnému aktivizmu a čo ťa formovalo?

Pozdravujem čitateľov časopisu Reconquista! V prvom rade by som sa chcel poďakovať za možnosť vyjadriť sa a váš záujem. Tento rok je to 10 rokov čo sme sa s partiou kamarátov a vlastencov rozhodli založiť občianske združenie, ktoré bude stáť na identitárnych princípoch. Každý z nás mal za sebou už zopár rokov aktivizmu a hľadal niečo nové, kde by mohol slobodne rozvíjať svoju aktivitu. Tak vzniklo občianske združenie Mea Patria, ktoré združuje ľudí, čo sa hlásia k identitárnym hnutiam po celej Európe a sú hrdí vlastenci a zároveň Európania. Vyrastal som na  národnostne zmiešanom území a už od detstva som sa vo svojom vnútri cítil byť Slovákom. Možno aj takáto ranná skúsenosť ma časom posunula niekde inde. Rád som čítal a zaujímala ma história, čím som sa líšil od vrstovníkov. Kombináciou týchto faktorov ma v dospievajúcom veku posunula medzi ľudí, ktorí zmýšľajú podobne ako ja. Postupom času, keď som sa pohyboval v tomto prostredí, som sa zoznamoval s ľuďmi, ktorí sa už aktivizovali aj v rôznych vlasteneckých združeniach a tam sa začala aj moja cesta.

Keď sa povie Mea Patria, čo ťa napadne?

Myslím, že názov Mea Patria vyjadruje presne identitárne hnutie. Latinský názov je nadčasový, vyjadruje lásku k vlasti, svojmu národu, ale aj k spoločnej európskej kultúre a identite.

Mea Patria bola zaregistrovaná až po sérií pripomienok zo strany Ministerstva vnútra SR, kde vznikajúcemu združeniu bola vyčítaná paradoxne prílišná demokratickosť a liberálnosť stanov, kde si ako členovia mali byť rovní a nemať v podstate žiadneho predsedu. Pamätám si na slová ministerskej úradníčky: „ načo sa spájate, keď si nedôverujete?“ S odstupom času považuješ za správny tento experimentálny model hodný priamej demokracie, alebo by si ho zmenil?

Považujem to za správne rozhodnutie aj s odstupom času. Každé združenie stojí na hierarchii a vodcovskom princípe, ktoré môže spôsobiť napätie. My v Mea Patria sme si rovní. Každý má rovnaké právo slobodne vyjadriť svoj názor na sneme. Spoločne sa rozhoduje a hlasuje a každý názor je vypočutý a prerokovaný. Na rozdiel od „delegátov“ vraj demokratických strán a združení, kde vedenie diktuje čo sa prijme a ako. To je v skutočnosti len ilúzia demokracie. Po 10 ročnej skúsenosti môžem skonštatovať, že u nás sa tento náš princíp osvedčil.

Žiješ na národnostne zmiešanom území. Cítiš nejaké trenice a napätie aj v súčasnosti?

Šovinizmus je rakovina európskych národov. Bohužiaľ je stále prítomná aj v našej spoločnosti. Určité podrývačské aktivity niektorých politikov a aktivistov sú stále prítomné. Mali sme tú príležitosť to aj sami pocítiť, keď sme sa snažili osadiť pamätnú tabuľu na pamiatku česko-slovenských legionárov v Nových Zámkoch. Sme vlastenci, ale aj identitári, ktorí uznávajú a rešpektujú každý európsky národ. Európska kultúra, identita a civilizácia je na pokraji zrútenia sa a ideológia akou je šovinizmus patrí na smetisko dejín. Musíme spolupracovať a hľadať to, čo nás spája, iba tak dosiahneme, aby európska civilizácia prežila.

Čo považuješ za najväčší úspech ktorý sa podaril Mea Patrii?

Popri osvetovej, popularizačnej, organizačnej ale i vydavateľskej činnosti sa venujeme či už udržiavaniu a obnove miest posledného odpočinku našich dejateľov, čo na juhozápadnom Slovensku žiaľ nerobí nikto. Prvý projekt bol v obci Jasová, kde je pochovaný národovec a štúrovec Juraj Holček, inak člen slovenskej delegácie na čele so samotným Ľ. Štúrom, ktorých prijal v tom čase nastupujúci panovník Franz Jozef I. a samozrejme, nasľuboval hory-doly. Podarilo sa nám zohnať financie na stavbu nového náhrobku, keďže predošlý bol v dezolátnom stave. Tiež sa nám podarilo touto iniciatívou oživiť spomienku na tohto národovca v obci Jasová, čo viedlo až k tomu, že sa hlavné námestie v obci premenovalo na námestie Juraja Holčeka a tiež mu tam v roku 2017 slávnostne odhalili pamätník s bustou. Nebyť našej iniciatívy, nič z tohto by sa neudialo. Ďalej sme zrekonštruovali zabudnutý hrob Ľudovíta Jaroslava Šuleka v Komárne, ktorého v tamojšej pevnosti umučili kossuthovci. Tiež táto iniciatíva viedla k tomu, že kompetentní obnovili múr aj chodníky v bezprostrednom okolí. V súčasnej dobe máme rozpracované ďalšie dva projekty o ktorých budeme informovať. Je smutné, že štát aj cirkev nemá záujem starať sa o miesta posledného odpočinku ľudí, ktorí sa nebáli bojovať za slobodu nášho národa. Národ, ktorý zabúda na svoju minulosť a neváži si svojich národných dejateľov, nečaká svetlá budúcnosť. Hrdosť na svoju identitu, čestnosť a chuť pracovať pre svoj národ je to, čo v dnešnej politike a spoločnosti chýba. Stav dnešnej spoločnosti by som prirovnal k zabudnutiu a spustnutiu hrobov našich národných hrdinov. Svojou činnosťou sa venujeme aj zachovaniu pamiatky na česko-slovenských legionárov, organizovaním vojenských pochodov či prednáškami. Taktiež sa nám podarilo osadiť pamätné tabule česko-slovenským legionárom v meste Nové Zámky a miestnej časti Hurbanova – Nová Trstená. Pri príležitosti stého výročia bojov česko-slovenských légií proti maďarskej boľševickej armáde v r. 1919 bola po dlhých prieťahoch konečne odhalená busta podplukovníkovi Jiřímu Jelínkovi na novozámockom cintoríne, kde sme boli pozvaní usporiadateľmi, nakoľko sme sa v tejto veci tiež dlhodobo angažovali. Pri tejto príležitosti sme aj vydali pamätné odznaky a publikáciu pripomínajúce boje a pôsobenie légií v novozámockom okolí, ktoré si môže verejnosť objednať prostredníctvom našej stránky www.meapatria.sk alebo priamo cez e-mail oz.mea.patria@gmail.com tak podporiť našu činnosť.

Južné Slovensko kedysi svojou poľnohospodárskou produkciou zásobovalo celé bývalé Česko-Slovensko. Potravinová sebestačnosť bola prirodzenou, ale nielen to, pre rodiny to bol výrazný zdroj príjmov, kedy si dokázali týmto spôsobom zarobiť nielen na auto, ale i dom, čo je dnes sotva predstaviteľné. Viem, že máš k pestovaniu vzťah a obdaroval si nás už nejednou dobrotou vlastnej výroby – či lekvárom, zaváraninou, alebo vlastne vypestovanou zeleninou a to chcem zdôrazniť – napriek tomu, že žiješ v meste,  sám si zveľadil zanedbané átrium v bytovom dome kde žiješ a prebudoval ho na záhradku dokonca i so skleníkom. To je pre našich čitateľov inšpiratívne. Čo ťa k tomu viedlo, prelomiť pohodlnosť nákupov ovocia či zeleniny v hypermarketoch, ako sa to dnes už deje i na dedinách?

Vyrastal som v dedine, ktorá kedysi vyvážala do celej Československej republiky rajčiny či papriku. Na našich poliach boli zasiate plodiny, ktoré išli na naše stoly. Teraz sú naše polia posiate repkou olejnou a všetko sa dováža. Každá vláda od roku 1989 systematicky likvidovala poľnohospodárov. Malých pestovateľov zase zlikvidovali obchodné reťazce nízkymi cenami. Je to smutné, čo sa deje, keď kupujeme druhotriedny zahraničný tovar, pričom máme možnosť dopestovať si vlastné a kvalitnejšie. Darmo, automobilky potrebujú ľudí v závodoch a nie na poliach. Kríza nám ukázala, aká je ekonomika stojaca na automobilovom priemysle slabá. Ako človek, ktorý vyrastal na dedine, mám vzťah k pôde a pestovaniu. Mal som možnosť prevziať pozemok, ktorý sa nachádza za bytovým domom. Síce bol strašne zanedbaný, zarastený kríkmi, burinou, brečtanmi a plný stavebného odpadu, ale za námahu to stálo. Už druhý rok si pochutnávame na vlastnej úrode. Pôda je naše bohatstvo a iba krajina, ktorá ju rozumne a efektívne využíva bude mať z toho úžitok. Máme na to kapacity ako naštartovať poľnohospodárstvo a chovateľstvo, len na to chýba vôľa a tiež politikov, ktorí chcú naozaj pracovať efektívne pre blaho svojho ľudu.

Z tvojho občianskeho aktivizmu je povestná najmä kauza „Zúgov.“ Vedel by si nezasväteným priblížiť o čo sa vlastne jednalo a jedná?

Ako vlastenec mám vzťah aj k životnému prostrediu. V tej kauze išlo o výstavbu Malej vodnej elektrárne (MVE) na rieke Nitra v Nových Zámkoch. Keďže sa jedná o lokalitu európskeho významu s citlivým ekosystémom, stavba MVE by výrazne narušila rovnováhu. Skontaktoval som sa s ekologickými aktivistami, ktorý vypracovali štúdiu o dopade činnosti MVE na daný citlivý ekosystém lužných lesov. Taktiež som organizoval petíciu proti stavbe MVE, ktorú som odovzdal na podateľni mestského úradu v lehote, ktorá bola stanovená. Moja petícia sa k poslancom ani nedostala a štúdia o dopade na životné prostredie takisto. Prečo? Investor – veľkopodnikateľ je kamarát väčšiny poslancov. Na Slovensku je to proste tak, korupcia a nezáujem o následky. Elektráreň vyrába už roky bez skolaudovania elektrickú energiu, sľúbená prístupová cesta neexistuje, dodatočne spravený rybovod je nefunkčný, prietok jedného z ramien rieky, ktorý zásobuje okolité lužné lesy, kvôli podbagrovaniu nemá vodu…. Dotlačenie investora k náprave a aspoň aké – také zmiernenie následkov na životné prostredie je nemožné. Nechcem sa k tomu už obšírnejšie vyjadrovať, čitatelia si túto neuveriteľnú kauzu môžu vyhľadať na internete. Znova sme pri tom, že pokiaľ nám budú vládnuť zapredaní politici, ktorým nezáleží na ľuďoch, pôde a aj životnom prostredí, nič sa nezmení.

Aký máš názor na súčasné politické dianie?

Zlodej kričí chyťte zlodeja. Politici súčasnosti nie sú politici, ale banda zlodejov a zapredancov. Rozpredali, rozkradli a odovzdali do cudzích rúk celý štát a jeho obyvateľov ako rukojemníkov. Pokiaľ nevznikne silná národná strana, ktorej bude naozaj záležať na svojom národe a bude naozaj čestne a svedomite pracovať pre blaho národa, tak sa pri moci budú striedať len systémové strany. A tie sú v područí či už domácej oligarchie, alebo zahraničného veľkokapitálu. Ani jedným, ani druhým o blaho národa nejde, iba o zisky. Obyvateľstvo považujú v lepšom prípade za užitočný dobytok, v tom horšom špekulujú o jeho nahradení ešte povoľnejším a ľahšie ovládateľným stádom, k čomu má napomôcť nanucovaná migrácia.

Ako Mea Patria nazerá na spájanie sa identitárnych združení a má vôbec zmysel?

Spolupráca je vždy dôležitá. Problémom však vždy bolo a je, že sa každý snaží hrať na svojom piesočku a vytĺkať politický kapitál. Dávna a pravdivá múdrosť hovorí, že pokiaľ prúty nebudú spolu, tak sa rýchlo zlomia.

Ďakujem za rozhovor a prajem všetko dobré v ďalších rokoch plodnej činnosti!

Originálny rozhovor vyšiel v mesačníku Reconquista č. LXIV v októbri 2021: https://www.reconquista.sk/produkt/reconquista-xliv/

Brány Sodomy

Posted on by

Ale no čo sa nám to stalo na tom trenčianskom gymnáziu? Už nie pandémia, vojna, či zdražovanie o dvojciferné čísla sú problém, Vážení občania! Nie, sú ním urazené city Mladých Saskárov, týchto politrukov v zácviku, ktorí si všetky tieto negatívne javy nevšímajú, pretože sú zrejme z rodín, ktoré ich riešiť nemusia. Ako svojho času mladý Jauro. A keď je všetko ok, peniaze sú, zdravie je, mladícka energia tiež a vojna je len v TV (si myslia), treba spustiť novú ofenzívu na frontoch kultúrnej vojny. A k tomu teraz skutočne došlo. Hlavným problémom, ktorý všetky ostatné boľačky spoločnosti hravo strčí do vrecka, je pôsobenie dvoch učiteľov náboženstva na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne.

Tí si totiž v 21. storočí a v Európskej únii na hodine katolíckeho náboženstva (5. apríla) dovolili povedať, že “homosexualita je zranenie. Je stavom nedokončeného rozvoja osobnosti po emocionálnej stránke a stavom nenaplnenej potreby lásky vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia”. A zaklincovali to tým, že len ľudia, ktorí dokážu premáhať “neprirodzené homosexuálne sklony”, pôjdu do Neba. Čiže všetko v súlade s katolíckym učením a celkom podľa slov napr. takého Sv. Pavla z jeho Prvého listu Korinťanom, kde sa vyslovene píše, že súložníci mužov (okrem iných) nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. Hrôza, že? Nuž, autor tohto článku si myslí, že sa dal použiť aj údernejší slovník, a katechéti sa k danej problematike vyjadrovali ešte súcitne a diplomaticky. Ale poďme ďalej. Na mladých extrémistov zo SaS sa vraj obrátili priamo študenti, ktorí sa na predmetnej hodine zúčastnili. Takže mladí katolíci, ktorí takto nerobia nič iné, len si špinia do vlastného hniezda. Tiež žiadna novinka. Ale hviezdnu hodinu zažil aj riaditeľ gymnázia Pavol Kováč.

Jeho nasadenie v “kauze” už nevyzerá len ako snaha zabrániť negatívnej medializácii, ale zrejme vyviera aj z jeho presvedčenia. Katechétov si pozval na koberec: “S vyučujúcimi som sa rozprával a svoj postoj obhajujú. Vraj majú podľa osnov učiť aj o homosexualite a študenti sa o tom chcú rozprávať. Tvrdia, že postupujú presne podľa svojich cirkevných dogiem a prezentujú oficiálny postoj cirkvi”. Pánovi direktorovi sa tiež nepáči, že si na prednášku zavolali “nejakého pána, ktorý je vraj psychológ a teológ a homosexualitou sa zaoberá”. Resumé bolo také, že vyučujúcich požiadal, aby nepokračovali v prednáškach na danú tému. Nuž, zlatý socík sa nám vrátil, aj keď v modifikovanej, neomarxistickej podobe. Vrchnosť zasa rozhoduje o tom, ktoré pasáže z Písma sa môžu učiť a ktoré nie. Kováč sa obrátil aj na ministra školstva, čiže s trochou zlomyseľnosti by sa dalo povedať, že na toho pravého. Ten celkom vážne navrhol skupinovú terapiu pre študentov, ktorí sa museli prednášky zaváňajúcej dobre že nie fašizmom a holokaustom zúčastniť.

  • A protestor, left, challenges the sign a Westboro Baptist Church demonstrator is holding near Central High School in St. Joseph, Mo., Friday, Oct. 11, 2013.

Áno, aj ja sa smejem, ale len nad absurditou toho všetkého. Inak je to viac ako alarmujúce. Vyjadriť sa samozrejme musel aj Marek Madro, riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, ktorá pôsobí na vývoj mládeže asi tak pozitívne, ako svojho času časopis Bravo! Povzdychol si, ako často sa na jeho stránku obracajú tínedžeri s inou sexuálnou orientáciou, ktorí sa boja stigmatizácie a negatívneho postoja spoločnosti. Dobré by bolo posvietiť si na to, s akou “inou” orientáciou sa na ňu obracajú. Poskytujú empatické poradenstvo okrem homosexuálov aj mladým s rôznymi “fíliami”, ktorí sa nevedia so svojimi chúťkami vyrovnať? Naozaj chceme hovoriť ľuďom s neprirodzenými sklonmi, že je to všetko ok, cool a IN, že sú tak stvorení a podobné nezmysly? Skutočne hrôzostrašné je skôr to, že sa tu tlačí len toto jediné riešenie. Ale čo stovky mladých ľudí, ktorí takto žiť nechcú? Kto im pomôže? Kedysi tu bola možnosť psychiatrickej intervencie, ktorá mala výsledky. Áno, homosexualita je choroba a dá sa liečiť, alebo jej prejavy aspoň potláčať. Možnosť voľby, ktorú tak radi liberáli pretláčajú pri iných témach, je pri tejto rezolútne odmietaná. Ale ono sa to dá, ako dokazuje príklad Dr. Charlesa W. Socaridesa (1922-2005), ktorý pomáhal osobám s homosexuálnymi sklonmi vyše 40 rokov, založil Národnú asociáciu pre výskum a terapiu homosexuality (NARTH) a bol laureátom ceny pre výnimočných profesorov Asociácie psychoanalytických psychológov britskej zdravotnej služby. Dr. Socarides dokázal pomôcť tretine pacientov k normálnemu životu a tí sa nakoniec oženili a mali deti. Vo svojich prácach popisuje, ako kultúrna revolúcia zmenila patológiu na životný štýl, ako “radou manévrov, lží a úplných nezmyslov homosexualitu cez noc vyliečili – príkazom. Donútili A.P.A. (Americkú psychiatrickú asociáciu, pozn. aut.), aby vyhlásila, že pohlavný styk osôb rovnakého pohlavia nie je úchylka. Je to iba stav – rovnako neutrálny ako ľavorukosť”. Homosexualita ale nie je životný štýl, je to smrtiaci štýl.

Pacienti s nábehom na AIDS často Dr. Socaridesovi hovorievali. “Pán doktor, keby som neabsolvoval liečenie, bol by som mŕtvy”. Väčšina establišmentu však konvertovala na progresivizmus. Problém však nastane, ak niektorý z nich začne zrazu používať zdravý rozum. Naposledy takto pocítila na vlastnej koži liberálnu toleranciu spisovateľka J. K. Rowlingová. Hoci svojho času priniesla povinnú obeť progresivizmu v podobe vyhlásenia, že profesor Dumbledore z jej Harryho Pottera je homosexuál, nenávratne si to pokazila svojimi transfóbnymi názormi. Začalo sa to v roku 2020 sériou príspevkov na Twitteri, kde spochybnila používanie rodovo neutrálneho jazyka. To nenechalo chladnú ani Emmu Watsonovú, ktorá vďaka sfilmovanej sérii o mladom satanistovi dosiahla svetovú slávu. Spisovateľke pripomenula, že “transľudia sú tým, kým hovoria, že sú a zaslúžia si žiť bez toho, aby ich niekto stále spochybňoval, či im hovoril, že nie sú tým, kým hovoria, že sú”. Iste ste sa v tomto slovnom eskamotérstve na úrovni nášho Danka takmer stratili rovnako ako ja. Nevadí, pretože hlúposť je naozaj ľahšie vykonať, ako obhájiť. A rovnako domotané je celé obhajovanie niečoho, čo obhájiť nejde. Lebo táto téma je o tom, o čom je, totiž len a iba o sexualite a o ničom inom! Bol by som naozaj zvedavý, či by sa sympatizanti LGBTI, ak nepomôže nič iné, vydržali pozerať na to, ako si dvaja muži sexuálne preukazujú “náklonnosť”. To by bola tá pravá terapia šokom, ktorú by veľká časť našej pomýlenej (nielen mladej) populácie asi potrebovala! Potom by pochopili, čo obhajujú.

Teda aspoň dúfam, že zvracací reflex by im pripomenul, že absorbujú niečo toxické.  Brány Sodomy sa otvorili a hrozia zhltnúť novú generáciu. Nádejam sa, že katechéti na trenčianskom gymnáziu nezabudli študentom pripomenúť, akým spôsobom boli za svoju “orientáciu” odmenení homosexuáli v tomto starovekom meste. Nie je to podružná téma, skôr symptóm dekadencie. A nie je náhoda, že propaganda okolo homosexuality sa orientuje najmä na mladých. Je to skutočná diktatúra queerproletariátu, bitka, ktorú musíme vybojovať. Lebo asi zbytočne budeme viesť naše deti k určitým hodnotám, ak nám bude na krk neustále dýchať ministerstvo pravdy a lásky. Potom je už naozaj len otázkou času, kedy budú násilím odoberané deti z “extrémistických” rodín a následne dávané do výchovy osvietenejším párom (možno dvom mužom), alebo štátnym zariadeniam s tou pravou ideologickou prípravou. Úplný a dokonalý Prekrásny nový svet Aldousa Huxleyho! Ak takýto scenár zažiť nechceme, musíme sa postaviť aj proti šikanovaniu dvoch katechétov, ktorí sa previnili iba tým, že si robili svoju prácu. Naša mládež ešte nie je stratená. Ale o tom v budúcom článku. 

Mgr. Miroslav Kuna