mikulas krivansky mapa

Neustále sa vyvíja tlak na potlačenie národného povedomia Slovákov. Vyučovaniu o národe a ťažkom boji Slovákov za svoje práva v školách záleží aj na zápale konkrétneho učiteľa, samozrejme väčšina slúži systému a ide podľa osnov. Máloktorá škola sa zaoberá pozdvihnutím národného sebavedomia, toho, že sme Slováci a že sa neustále musíme snažiť o existenciu vlastného národa. Aj keď v dnešnej realite vplyvom moderných médií si to veľa ľudí neuvedomuje. Zameriavajú sa najmä na mládež a podsúvajú im rôzne pseudokultúrne vyžitia a všetko, čo je národné zatracujú. Takýmto spôsobom sa im to aj v nemalej miere bohužiaľ darí. Jednoducho vždy ide o zdroje a územia. Preto potrebujú zničiť všetko národné a tradičné a všetko zmiešať, aby potlačili národnú identitu. Ale hrdé hlásenie sa menšín k svojim tradíciám a povedomiu už nevadí. To sa len vyzdvihuje. Potom neustále eskaluje maďarizácia, aj keď problém je v tom, že kto nežije na južnom Slovensku, tak málo vie o tom, ako to prebieha.

Tu Slovákov veľmi potláčajú, veľa ich pomaďarčili a ich potomkovia si to už ani poriadne neuvedomujú, hanba je tá, že sa cítia byť Maďarmi, možno je to aj tým, že dostávajú peniaze za to, že ich deti chodia do maďarských škôl. V roku 2017 si maďarská vláda vybrala 57 miest a obcí na Slovensku, v ktorých sa rozhodla podporiť materské školy. Napr. v Komárne dali na futbalový štadión necelých 6 miliónov eur v prepočte z forintov. Stavajú sochy maďarónom z Rakúsko-Uhorska, na autách majú nalepené vlajky Veľkého Maďarska, neustále plačú nad Trianonom. O výmene tabúľ ani nehovoriac. V maďarských školách neučia poriadne slovenský jazyk, resp. vôbec, keď sa 12 ročné dievča nevie po slovensky opýtať koľko je hodín. Veľa maďarónov sa čuduje, keď im poviete, že nerozumiete po maďarsky, stále nechcú akceptovať, že toto je slovenské územie.

Fakty sú také, že neustále vyvíjajú protislovenské a protištátne aktivity, aj stavanie mosta cez Dunaj je len zámienka na znovupripájanie k Maďarsku. Terajšie komunálne voľby v Komárne boli takéto: 6 kandidátov na primátora, všetko šovinistickí Maďari, rozprava kandidátov na primátora samozrejme po maďarsky. Bežne sa na mestskom úrade rokuje v maďarčine. Kandidáti na poslancov detto, ak aj bol nejaký Slovák, tak sa podlizoval Maďarom a volebné letáky boli vytlačené dvojjazyčne s tým, že najprv po maďarsky a až potom po slovensky. V mestských novinách iné píšu v slovenčine, iné v maďarčine. Každý jeden občan slovenskej štátnej príslušnosti je povinný ovládať jazyk štátu, v ktorom žije. Je zaujímavé, že sú udalosti, príspevky, ktoré sú zverejňované alebo prezentované len v maďarskom jazyku a žiadny normálny uvedomelý Slovák sa nesťažuje, že prečo daná vec nie je prezentovaná v slovenčine. Ale ak si niekto dovolí zverejniť niečo len v slovenskom jazyku, už tu vidíme búriacich sa “maďarov”, ktorí sa cítia byť utláčaní, keďže si niekto dovolil zverejniť niečo len v slovenskom jazyku. Sú tu maďarské školy, škôlky, v obchodoch sa zdravia “Jó napot” namiesto “Dobrý deň”, väčšina vecí je všade prezentovaná dvojjazyčne, v kostole sa spieva maďarská hymna.

Keď dieťa nenaučí rodič doma hovoriť po slovensky, aspoň v škole by sa o to mali postarať učitelia vyučujúci slovenský jazyk. Týmto vzniká nová generácia, čo nevie poriadne hovoriť ani po slovensky, ani po maďarsky. Nedajbože im len povedať, že sú pomaďarčení, tak už kypia zlosťou. Ale oni vykrikujú o potláčaní svojich práv. Ohradzujú sa tým, že ich identita je mestská, napr. komárňanská, ale to len maskujú a neustále si presadzujú svoje. A na tomto príklade vidíme, že aj to utiekanie nielen k Rusku, ale hlavne k V4 nie je také ružové, ako by sa zdalo. Preto treba vybudovať bojaschopnú armádu, pretože z poľskej strany to tiež nie je ideálne. Citujem: “Polak, Węgier – dwa bratanki, i do szabli, i do szklanki.”

Ctihodný občan