A to aj vďaka absolútne krátkozrakému preferovaniu automobilového priemyslu minulými vládami. Keď už sme pri automobilizme, azda najmenej ekologickom spôsobe dopravy, tu sú čísla tiež viac než zaujímavé. Každú minútu zomrie na cestách a diaľniciach celého sveta asi dvanásť ľudí. Keď si človek dá tú námahu a preráta si to, ide o zhruba šesť miliónov osôb ročne. Je to oveľa viac, ako zomrie ľudí v dôsledku vojen či kriminality. Tieto dva faktory zabijú totiž ročne “len” 10% tohto počtu, čiže okolo šesťstotisíc ľudí. Výrazne nebezpečné sú najmä diaľnice pre neustále narastajúci počet automobilov a zahusťovanie premávky. Ale poďme ďalej, k fascinujúcemu fenoménu modernej doby, ktorou je nepochybne umelá inteligencia. Hoci tá môže nečakane príjemne prekvapiť, netreba zabúdať na starú overenú zásadu, že môže byť síce dobrým sluhom, ale bude rozhodne zlým pánom!
A vôbec tu nejde o zbytočné strašenie. Prvé príznaky nebezpečenstva na tomto ďalšom zabudnutom fronte sa objavujú už v našich časoch. V roku 2014 chatbot (konverzačný robot) vystupujúci pod menom Eugen Gootsman, ktorý mal predstavovať 13-ročného ukrajinského chlapca (hoci podľa mena predstavoval skôr príslušníka ukrajinskej židovskej menšiny) prešiel Turingovým testom. Hoci to bežnému človeku nič nepovie, je tento výsledok skutočne alarmujúci. Tento test totiž vymyslel britský vedec Alan Turing a jeho primárnou úlohou bolo rozlíšiť podľa dômyselne zostavených otázok človeka od počítača. Tým umelá inteligencia prekonala ľudské bytosti.
Ale to nie je všetko. V roku 2017 spoločnosť Facebook nechala dvoch iných chatbotov, aby sa spoločne sami slobodne dorozumievali. Po nejakom čase inžinieri tejto sociálnej siete s hrôzou zistili, že chatboty si vyvinuli neznámy, iba im zrozumiteľný jazyk a komunikujú v ňom zjavne preto, aby zostala ich konverzácia utajená. Odvtedy dáva Facebook svojim chatbotom príkaz, že smú komunikovať výhradne v angličtine. O čom sa mohli tieto dva inteligentné systémy dohadovať, aby to ľuďom zostalo utajené? V roku 2018 bolo vo svete v prevádzke okolo 8 miliárd mobilných telefónov a dve miliardy počítačov. Všetky spája jedna sieť – internet – ktorý je vlastne globálnym umelým supermozgom, zdvojnásobujúcim svoje schopnosti každých 18 mesiacov. Pre tých, čo si myslia, že nás umelá inteligencia nemôže priamo ohroziť pripomeniem, že už v roku 2016 spustila na vodu americká DARPA (Agentúra ministerstva obrany pre pokročilé výskumné projekty) bojovú fregatu riadenú výlučne umelou inteligenciou. Vo vývoji sú vojnové stroje, pri ktorých sa filmy ako Terminátor môžu ukázať ako prorocké. Samozrejme, máme tu aj pomerne dlhé snahy o spojenie stroja a človeka, ktoré zastrešuje ideológia transhumanizmu. V roku 2017 vizionár a miliardár Elon Musk, majiteľ korporácie Tesla, vyvinul pomocou špičkových vedcov svojej spoločnosti Neuralink čip, ktorý má zjednodušene povedané po svojom implantovaní do mozgu riadiť robotické časti tela.
V tomto roku sa mali začať pokusy na ľuďoch a my môžeme len dúfať, že vďaka Covidu k tomu nedošlo. Aké sú vízie tohto pána, ktorý pôvodne ušiel z Juhoafrickej republiky, keď to ešte bola jedna z najlepšie usporiadaných spoločností na svete? Nič pekné to asi nebude. Čo sa asi odohráva v hlave ľudí, ktorí celkom vážne uvažujú o zostrojení skutočných terminátorov a robocopov a bojových strojov, ktoré budú úplne autonómne? Neboja sa, že im raz títo neprirodzení dvojníci človeka prerastú cez hlavu? To zrejme napadlo aj pána Levandowskeho, člena vedenia spoločnosti Uber, ktorý si v roku 2017 založil vlastnú cirkev, uctievajúcu umelú inteligenciu. Urobil to vraj preto, aby bola v budúcnosti, keď preberie vládu nad svetom, voči členom tejto sekty láskavá. Vedci reálne predpokladajú, že umelá inteligencia si do konca tohto storočia uvedomí samu seba. To je však hraničný termín. Pravdepodobne k tomu dôjde oveľa skôr. Potom sa môže stať, že bude minimálne rovnakým problémom ako migrácia, expanzia islamu, či likvidácia národných štátov. Asi neprekvapí, že takéto široké rozšírenie a zbožštenie technológie umožnil až nástup modernity. V tradičných spoločnostiach to bolo vylúčené. Tajné poznatky boli udržiavané v tajnosti. Tak v staroegyptskom chráme bohyne Hathor v Dendere je vyslovene uvedené striktné varovanie pred vyzradením tajných vedomostí. Iný staroveký prameň z povodia Nílu, zvaný Leydenský papyrus, vyslovene prikazuje vedcom vtedajšej doby: “Uzamknite si ústa. Uzamknite ich pevne”. Čínsky alchymistický text z približne rovnakého obdobia uvádza nasledovné: “Bolo by to strašné previnenie, keby sa prezradil vojakom tajomstvo nášho umenia”. A ak aj nejaký vynález nechránilo arkánum, príkaz zasvätených, niekedy len nevzbudil patričnú pozornosť, pretože vtedajší ľudia ho považovali za príliš revolučný a potenciálne destabilizujúci. To sa týkalo napr. parného stroja, ktorého princíp bol známy už okolo roku nula a bol úspešne predvedený v egyptskej Alexandrii. Z rovnakých dôvodov preto technologické novinky odmietala aj Rímskokatolícka a Pravoslávna cirkev. Aj preto je v apokalyptickom románe Pán sveta (1907) od Roberta H. Bensona opísaný pápežský Rím, z ktorého bola vyhodená všetka technológia, kde sa znovuzrodila baroková nádhera a po uliciach premávajú kočiare a v domácnostiach horia krby, zatiaľ čo sa na Mesto chystá zaútočiť Európska únia svojimi modernými zbraňami a vybojovať tak poslednú bitku v nadprirodzenej vojne, ktorá začala vzburou satana. Pravoslávny patriarcha zasa napísal cárovi Mikulášovi II. list, v ktorom sa ostro postavil proti plánovanej výstavbe metra pod Moskvou. Doslova sa v ňom pýtal, či je nutné, aby sa človek takto približoval k podsvetiu. Z rovnakých dôvodov nechceli dlhý čas vládnuce špičky v cisárskej Číne dať súhlas s výstavbou železníc. Vraj by rušili pokoj podzemných božstiev.
Aj keď sa nám môžu dnes zdať tieto obavy sčasti úsmevné, v podstate boli motivované strachom z technologického pokroku ako potenciálneho nebezpečenstva pre verejnú morálku a zdravé fungovanie spoločnosti. A ak si dnes pozrieme, aké stránky sú napr. na internete považované za najnavštevovanejšie, ani sa tak veľmi nemýlili. A samozrejme sa verilo, že nezriadená technologická explózia predstavuje bezpečnostné riziko. Ani v týchto obavách sa nemýlili pre nebezpečenstvo popísané vyššie. Otázne je, ako tomu zabrániť. Bolo by pekné obnoviť predmodernú spoločnosť a mať na poliach žencov a oráčov, ale takýto romantizmus by bol kontraproduktívny. Ako civilizácia si nemôžeme dovoliť takýto blackout, ak nechceme, aby nás prevalcovala India, Čína, či Brazília a iné štáty, ktoré sa len trasú na to, aby nás mohli nahradiť vo svetovej dominancii. Preto nie sú vhodné ani odporúčania Penttiho Linkolu (“všetko, čo sa vymyslelo za posledných sto rokov, by sme mali zničiť”), radikálneho ekológa, ktorý nás tento rok navždy opustil, akokoľvek je veľa jeho myšlienok skutočne fascinujúcich.
A ani majstra Tolkiena, ktorý sa často nechal počuť, že nemá rád autá, ani cesty. Technika by mala mať nevyhnutné miesto v spoločnosti, ale nie na úkor jej bezpečnosti či sociálnej spravodlivosti. Ako spomína Guillaume Faye, veľký predstaviteľ francúzskej Novej pravice, je potrebné začať s znovuosídlením vidieka. V mestách treba ponechať len nevyhnutný počet rezidentov, riadiacich technologickú spoločnosť. Tak by sa veľká časť miest časom zmenšila do hraníc svojich pôvodných, historických centier. Ak aj pre konkurencieschopnosť voči iným svetovým hráčom bude potrebná aizácia, kam so všetkými pracovníkmi v priemysle? Možnú odpoveď nám dáva okrem Fayeho aj zdroj celkom nečakaný, a to medzivojnová tvorba československých utopistov. Už vtedy sa totiž hľadali riešenia na radikálnu prestavbu spoločnosti, ktoré by viedli k jej skvalitneniu. Vo väčšine diel ich autori odporúčajú zbavenie sa nadvlády cudzích národov a vnútorných nepriateľov, ktoré umožnia obrátenie sa k slovanskej tradícii. Tá sa má realizovať v úzkej spolupráci s obnovením národných kvalít, vychádzajúcich z etnickej čistoty.
Tieto utópie preto odmietli priemyselnú spoločnosť a kapitalizmus a základom novej pospolitosti mali byť samosprávne roľnícke občiny (rovnako si to predstavoval aj Ľudovít Štúr). Táto forma by mala viesť k návratu k lepšej, predindustriálnej minulosti a život v nej by prebiehal bez radikálnych zvratov. Roľníci v občinách by boli natrvalo usadení na svojich poliach, sociálna mobilita by bola minimálna a tvorili by stmelený, majetkovo nediferencovaný a rasovo jednoliaty kolektív. Nová spoločnosť by však musela mať aj silný ekologický rozmer, ktorý všetky tieto konštrukcie s absolútnou samozrejmosťou predpokladajú. Je skutočne fascinujúce, ako sa tak odlišné smery dokázali vzácne zhodnúť. Bolo by načase sa zamyslieť nad reálnou alternatívou voči modernému svetu, kde sú ľudské bytosti hračkou v rukách technológie, a nie naopak. Ako povedal Sthephen Hawking, táto hrozba je reálna: “Bojím sa, že umelá inteligencia raz ľudí úplne nahradí… Bude to nová forma života, ktorá bude schopnejšia ako ľudia”. Dôkladné pripravené koncepcie, ktoré majú potenciál naviesť aspoň časť európskej civilizácie iným smerom, tu sú. Zrejme však budeme musieť čakať na nejaký dramatický, možno globálny kolaps. Potom sa snáď prijmú ako nová cesta pre ľudí po hroziacom páde civilizácie. Pre ľudí uprostred ruín.
Miroslav Kuna