Kríza čoho?

Zo všetkých strán počúvame o tom, ako je naša spoločnosť v ekonomickej a hospodárskej kríze a ako sa jej koniec už-už blíži, aby vzápätí tí istí analytici nezabudli dodať, že nové kolo recesie je na obzore. No je to skutočne len kríza hospodárska a ekonomická? Aj oní vševediaci analytici razom dodajú, že ruka v ruke s krízou hospodárskou ide aj kríza morálna. Pre príklady netreba chodiť ďaleko,stačí sa pozrieť vôkol seba, na rozpady manželstiev v historicky rekordných počtoch, na počty samovrážd, na počty drogovo závislých (nielen od tvrdých drog), či zvyšujúce sa počty bezdomovcov, alebo ľudí na hranici chudoby a živorenia.

 
Continue reading

Ľudia si začínajú užívať “istoty”

Ľudia si zaslúžia istoty. A už si ich začínajú i vychutnávať. Konsolidácia verejných financií pokračuje nepretržite od roku 1989 a aj samotní nemeckí projektanti uznávajú, že obyvateľstvo medzi Dunajom a Tatrami (alebo ak chcete „ľud tejto krajiny“) je už pomaly unavené z reforiem.

Nuž bodaj by nie, keď v rámci úsporných opatrení vlády Grécka či Írska zavádzajú dane z nehnuteľností, či poplatky za vodu. Také niečo sa ľudu tejto krajiny ani nesnívalo, keďže takéto dane a poplatky tu existujú už dávno. O platoch radšej pomlčať, aj keď cenovo sme predbehli aj Rakúsko, kam sme po odstrihnutí ostnatých drôtov, chodili neveriacky civieť na ceny vo vyspelých demokraciách, a v kaviarňach sme sa neopovážili dať si ani zákusok za neskutočné sumy. Náš ekonomický zázrak však za 20 rokov dokázal predbehnúť aj západniarske ceny, takže dnes je výhodné do Rakúska chodiť tankovať aj nakupovať – ceny sú porovnateľné, alebo nižšie a navyše o kvalite potravín v porovnaním s hnojom, ktorým nás tunajšie obchodné reťazce kŕmia, sa nedá ani porovnať. Snáď len naše platy sú porovnateľné. S eurozónou však vonkoncom nie. O to cynickejšie vyznievajú výzvy na prijatie spoluzodpovednosti v rámci eurovalu, kedy sa z našich úbohých platov máme skladať na blahobytných Grékov, Portugalcov, Írov a najnovšie Španielov.

Continue reading

3 roky v “elitnom” klube

V uplynulých dňoch sme si pripomenuli nedožité 19. výročie zavedenia slovenskej koruny. No už vyše troch rokov platíme inou menou – eurom. Čo sa zdalo ako „neodškriepiteľná výhoda“ o ktorej nás presviedčali všetci eurooptimisti, sa onedlho ukázalo ako nafúknutá bublina, dôsledky ktorej dnes zažívame v globálnom meradle. Túto krízu si treba veľmi dobre zapamätať a neustále ju pripomínať všetkým tým euronadšencom, ktorí dnes čušia ako voš pod chrastou. Mnohí ľudia sa boja o svoje úspory, iní zas uvažujú o návrate ku korune, zároveň si ale kladú otázku, ako by sme tak mohli učiniť, keď sme z korunových bankoviek narobili brikety na kúrenie a mince sme roztavili – Nemci vraj údajne marky uschovali do trezorov a skladujú ich.

Continue reading