Kedysi sme sa veľmi smiali, keď v amerických filmoch zaznievala hláška: “Si v poriadku?” Pre dabujúcich rébus, pretože táto fráza nemá nejaký rozumný ekvivalent v slovenčine. Jeden čas sme sa zabávali tým, že sme počítali koľkokrát za film odznie. Je to niečo podobné ako anglická fráza “Ako sa máš?” hoci pýtajúceho sa to absolútne nezaujíma. Je to akési zdvorilostné klišé. Na túto smiešno-trápnu anglosaskú frázu som si spomenul práve dnes, pri vyznamenávaní osobností prezidentom Kiskom pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky. CELÝ ČLÁNOK
Kategória „Politika“
Kto inému jamu kope, sám do nej spadne. Takto karmicky možno charakterizovať výsledky župných volieb. Účelová zmena volebného zákona, ktorou sa zrušila dvojkolová voľba županov, a ktorú presadil vládny zlepenec SMER-SD – SNS – Most-Híd s hlasmi opozičnej ĽSNS (voči ktorej mal byť najväčšmi namierený), získal nečakaného víťaza – podľa ďalšieho slovenského porekadla: Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.
Hoci sa analytici tešia z neúspechu ĽSNS, výsledky hovoria niečo iné. Kandidáti strany získali slušné výsledky v podobe 4 – 8 – 15 ci až 23% podpory, pričom končili v prvých trojkách či štvorkách. Na to, že kandidovali samostatne, to nie je vôbec zlý výsledok. Minimálne pre budúcoročné komunálne voľby si ĽSNS môže spriadať smelé plány. O výtlaku ĽSNS svedčí napr. Žilinský kraj, kde v podstate politický nováčik – nominant ĽSNS – P. Sagan získal takmer 8% hlasov a v tejto bašte SNS jej nominant a dlhoročný politický matador J. Mikolaj sotva 3% hlasov.
Máme zopár týždňov do dôležitých župných volieb. Mnohí ľudia tieto voľby tradične podceňujú, neuvedomujú si totiž, že práve župa rozhoduje o tak dôležitých témach ako opravy cestných komunikácií, prevádzkach nemocníc či škôl, kde sa vzdelávajú nové generácie. Môžete si byť však stopercentne istý, že politici bez ohľadu na politické tričko, si dôležitosť kontroly na úrovni žúp uvedomujú až príliš dobre.
Akiste poznáte príbeh o gazdovi, ktorý sa dopočul, že je možné koňa odnaučiť seno žrať. Netreba mu ho dať týždeň a kôň si zvykne. A tak začal. Prvé dni sa kôň vzpínal, metal, ale potom sa akosi ukľudnil a na veľkú radosť gazdu, prestal aj vodu piť. Na šiesty deň sa kôň na veľké prekvapenie gazdu vystrel aký bol dlhý a široký – a bolo po ňom. Nešťastný gazda si len povzdychol: “Keby bol vydržal ešte jeden deň, bolo by sa to podarilo!” Tento príbeh sa mi nevdojak vynorí v mysli vždy, keď započujem nejaké “inovatívne” riešenia zo strany jednak našich mocipánov a jednak tzv. kaviarenskej elity, vyznačujúcej sa priam explóziou intelektu.
Kedysi ľudia verili, že pod zemou, v samom jadre Zeme žijú čerti a je tam peklo. Doba pokročila. Dnes ľudia veria, že na Zemi je raj v ktorom vládnu anjeli. Ten anjelský raj je vraj v budúcom jadre EÚ. Tam bude všetko ako má byť – spravodlivé, lepšie a najmä – budeme elitou s najvyššou životnou úrovňou, takže všetci, čo sa do tohto raja – jadra nedostanú, budú pukať závisťou. Len sa tam ešte dostať. Stoj čo stoj!
Ubi bene, ibi Patria – kde je dobre, tam je Vlasť. Týmto príslovím pochádzajúcim zo starého Ríma by sa dal charakterizovať súčasný stav Západnej civilizácie, posadnutej ekonomickou výkonnosťou a rastom HDP. Táto mantra sa stala natoľko dogmatickou, že všetky ostatné problémy – masová imigrácia, starnutie populácie, či terorizmus – sa v skutočnosti stali obyčajnými podkapitolami tohto veľkého úsilia, ako to ukázal aj práve skončený summit G20 v Hamburgu. Spôsobila dokonca súčasný posun štátneho zriadenia od (post)demokracie k otvorenej Korporatokracii. Čiže do stavu, kam nás chce uvrhnúť premiér Fico keď hovorí o jadre Európskej únie, ktorého sa vraj musíme stať súčasťou. To nie je o domácej oligarchii cicajúcej Slovensko. Bašternák a spol. sú oproti nej na smiech. Toto je chobotnica, ktorej chápadlá dusia celú civilizáciu. CELÝ ČLÁNOK
Nedávno sme si pripomenuli a oslávili najvýznamnejší sviatok Slovákov, príchod našich vierozvestov Sv. Cyrila a sv. Metoda do Veľko-Slovenskej, českým pseudohistorizmom nazývanej aj Veľko-Moravskej ríše v roku 863, na pozvanie kráľa Rastislava. Pri príležitosti 1147. výročia príchodu vierozvestcov na naše územie, bola na Bratislavskom hrade inštalovaná jazdecká socha kráľa Svätopluka. Je to nadrozmerná jazdecká socha, ktorá zobrazuje kráľa Svätopluka sediaceho na vzpínajúcom sa koni. Autorom sochy je významný slovenský sochár a umelec Ján Kulich. Socha odliata z bronzu je spolu so žulovým podstavcom vysoká 7,8 metra. Na podstavci je plaketa s nápisom Svätopluk a označenie Kráľ starých Slovákov. Na podstavci je tiež citovaný začiatok textu buly Industriae tuae pápeža Jána VIII., ktorú Svätoplukovi poslal v roku 880! Všetko nasvedčuje čulým diplomatickým vzťahom medzi Veľko-Slovenskou ríšou a Byzanciou a neskôr aj Rímom. Tieto styky, diplomacia, samotní diplomati či diplomatická korešpondencia Veľko-Slovenskej ríše sú však na samostatnú kapitolu. V tomto článku sa chcem venovať nie tak dávnej histórii slovenských politikov a historikov, pretože reálne je žiaľ potvrdené, že pamäť dnešných obyvateľov Slovenska začína byť kriticky krátka. Priblížme si, čo sa vlastne dialo po odhalení sochy kráľa starých Slovákov, verejne dostupnými informáciami: CELÝ ČLÁNOK
V posledných hodinách a dňoch rozviruje informačnú a spoločenskú hladinu na Slovensku množstvo prekvapivých správ, ktoré iniciatívneho a zodpovedného slovenského občana nemôžu ponechať chladným. Najčerstvejšou novinkou pre celé Slovensko je informácia, že Európska únia hrozí Česku, Maďarsku a Poľsku právnym konaním pre odmietnutie prijatia imigrantov, ktorí už niekoľko rokov masovo zaplavujú európsky kontinent. CELÝ ČLÁNOK
Skončením totalitnej samovlády jednej politickej strany v roku 1989 sme sa nazdávali, že skončili aj politické prenasledovania za prejavenie slobodného názoru a vlastných myšlienok. Perzekúcie nepohodlných názorov boli na dennom poriadku potláčané ideologicky, v niektorých prípadoch dokonca fyzicky. Teda pád komunistickej totality mal znamenať pretransformovanie politických a spoločenských štruktúr do formy demokratickej a pluralitnej. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia a na začiatku milénia to tak aj vyzeralo. CELÝ ČLÁNOK
Koncom februára som sa v článku venoval novej politike Ministerstva dopravy a ŽSR ohľadom inštalácie tabúľ s názvami miest a obcí v jazykoch národnostných menšín, alebo aby som bol exaktne presný: tabúľ s maďarskými názvami miest a obcí.
Ani sme sa nenazdali a v piatok sa táto nová politika uviedla do praxe aj u nás v Nových Zámkoch. Stalo sa tak potichu, v akomsi režime polo utajenia. Nekonala sa žiadna veľká paráda, ako to bolo v Dunajskej Strede, či v Komárne za účasti ministra dopravy Árpada Érseka a predsedu Most-Híd Bélu Bugára. Škoda, neužili sme si plamenné prejavy, či možno dáky ten chlebíček. Myslím, že zodpovední za túto aktivitu si boli vedomí, že v našom meste by sa to nestretlo až s takými ováciami ako v Komárne a inde a možno sa dokonca obávali aj nejakého toho trápneho škandálu. CELÝ ČLÁNOK
