Pri raňajkách spred pár dní mi takmer zabehlo. Príčinou nebolo pokazené jedlo, ale správa z rozhlasu. Podnetom bola správa o tom, že Juan Guaidó, ktorého USA a veľká časť štátov EÚ uznali za dočasného prezidenta Venezuely, vyzýva medzinárodné spoločenstvo na uvalenie prísnych sankcií voči vlastnej krajine. Preklep v agentúrnej správe? Ani omylom! Pozrime sa kto vlastne tento pán je a čo chce tzv. medzinárodné spoločenstvo od Venezuely. CELÝ ČLÁNOK
Kategória „Politika“
“Bojujte za Európu, lebo ničitelia ju zničia!” Nie, to nie je apel na zastavenie nelegálnej migrácie či dokonca vypovedanie neeurópskeho obyvateľstva mimo územie Únie. Tak zhruba pred mesiacom hrmela zo všetkých médii výzva podpísaná tridsiatimi európskymi intelektuálmi. Týmto všeumelcom totiž robí veľké starosti fakt, že čoraz viac Európanov je pripravených hľadať stratenú totožnosť a duchovnú podstatu svojich národov. Doslova a menovite v nej útočia na nacionalistov a identitárov a majú skutočné obavy, že v májových voľbách do europarlamentu by tieto sily mohli získať významné zastúpenie. Zdrojom úžasnej a neutíchajúcej zábavy je pre každého súdneho človeka zistenie, že medzi “európskych intelektuálov” sú zaradení aj Salman Rushdie, Anne Applebaum, David Grossman (žijúci v Jeruzaleme!), či Leila Slimani. Vyhlasujú sa za európskych vlastencov a hlásia sa k dedičstvu Erazma Rotterdamského či Johanna Wolfganga Goetheho. Je vlastne logické, že sa táto karavána veľkomestských nomádov nehlási k svojim mŕtvym či podradným koreňom, ale k najväčšej civilizácii v dejinách. A keďže zjavne postrádajú pocit domova, prichádzajú s myšlienkou akéhosi imaginárneho európskeho národa. To zrejme viedlo aj iránskeho spisovateľa Rushdieho, aby sa odvolal na Ghoeteho a nie na Balchí Rúmíma, zrejme najväčšieho perzského básnika. Samozrejme na toto prehlásenie musela reagovať aj naša politická scéna. Poslanec Beblavý vyzval na spájanie sa proti populistom kandidujúcim do eurovolieb a bývalá ministerka Lucia Žitňanská chce ľuďom “vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať a hovoriť, hovoriť a hovoriť”, ako majú voliť.
Dali ste si nejaké novoročné predsavzatie? A vydržalo Vám aspoň do konca januára? Ak nie, bol by tu jeden tip. Sú totiž veci, ktoré si človek predsavziať môže a sú užitočné a nie až tak náročné zároveň. O tom bude nasledujúcich zopár riadkov. A keďže sme tu nedávno mali čas vianočný, čas zázračný, pomôžeme si celkom netradične malou fantazijnou alegóriou. Asi každý Američan pozná príbeh Ripa Van Winkla. V Európe ho počul málokto, ale je skutočne poučný aj pre našu dobu.
Neustále sa vyvíja tlak na potlačenie národného povedomia Slovákov. Vyučovaniu o národe a ťažkom boji Slovákov za svoje práva v školách záleží aj na zápale konkrétneho učiteľa, samozrejme väčšina slúži systému a ide podľa osnov. Máloktorá škola sa zaoberá pozdvihnutím národného sebavedomia, toho, že sme Slováci a že sa neustále musíme snažiť o existenciu vlastného národa. Aj keď v dnešnej realite vplyvom moderných médií si to veľa ľudí neuvedomuje. Zameriavajú sa najmä na mládež a podsúvajú im rôzne pseudokultúrne vyžitia a všetko, čo je národné zatracujú. Takýmto spôsobom sa im to aj v nemalej miere bohužiaľ darí. Jednoducho vždy ide o zdroje a územia. Preto potrebujú zničiť všetko národné a tradičné a všetko zmiešať, aby potlačili národnú identitu. Ale hrdé hlásenie sa menšín k svojim tradíciám a povedomiu už nevadí. To sa len vyzdvihuje. Potom neustále eskaluje maďarizácia, aj keď problém je v tom, že kto nežije na južnom Slovensku, tak málo vie o tom, ako to prebieha. CELÝ ČLÁNOK
V časoch stredovekej Christianitas prakticky neexistoval individualizmus. Nebolo to ani možné, pretože človek niečo znamenal iba ako súčasť nejakej korporácie – mestskej samosprávy, remeselníckeho cechu, roľníckej občiny, obchodnej gildy, alebo keď bol šľachticom či duchovným. Na podobnom princípe vznikli aj univerzity (prvá v r. 1088 v Bologni) ako spoločenstvo učiteľov a žiakov – universitas magistrorum et scholarium. Mali vlastnú samosprávu na čele s voleným rektorom, hoci formálne patrili pod právomoc Cirkvi a všetci profesori boli zároveň kňazmi. Univerzity sa delili obvykle na štyri “národy” podľa teritoriálneho pôvodu študentstva a až potom na jednotlivé fakulty. Pred okolitým svetom však tvorili zvláštny stav, samostatný “ľud”, obohatený právami a povinnosťami. Tento prirodzený poriadok sa začal rúcať s nástupom osvietenstva a skončil sa na Západe prakticky rokom 1968, kedy boli odstránené posledné “stredoveké” pravidlá univerzitného života na parížskej Sorbonne. A práve tento rok znamenal zlomový moment aj v dejinách pôsobenia študentstva na politiku. Aby sme sa nemýlili, študenti (a nielen univerzitní) sa zapájali do celospoločenských pohybov aj v minulých historických obdobiach. Avšak vtedy stály väčšinou na správnej strane dejín, keď napr. v meruôsmych rokoch bojovali za národ (Štúrovci), proti feudalizmu, za politické práva a pod. Avšak rok 1968 bol výnimočný tým, že sa študentstvo zapojilo do boja za ideológie, ktoré si za cieľ vytýčili deštrukciu celých národov a spoločností ako takých.
Nie, nebudeme hodnotiť kto bol víťaz a kto porazený, lebo na základe dostupných údajov to ani nemožno. V čase, keď si vládna trojkoalícia rozdeľuje jedného poslanca či primátora na tri kusy a ráta tak volebný výsledok každá strana pre seba, je každá polemika smiešna a zbytočná. Pri 40% zisku pre nezávislých, nemožno objektívne vyhodnotiť preferencie pre koalíciu či opozíciu, lebo ako nezávislý kandidoval nejeden bývalý straník jedného či druhého spektra. My sa pozrieme na výsledok volieb optikou identitárneho hnutia a dôsledkov preň.
Úsmevy, podávanie rúk, plamenné reči a záplava sľubov. Áno je to tu. Po štyroch rokoch tu máme znovu obdobie bohaté na škandály, kortešačky, a aj prvé trestné oznámenia. Predvolebný boj o to, kto bude vládnuť radniciam našich miest vstúpil do vrcholnej fázy. Z bilbordov a letákov nás znovu oslovujú politickí veteráni, no aj nové tváre v podobe mladých hráčov so zaručenými receptami na problémy spoločnosti. Skutočným novozámockým unikátom sú potom bytosti s tak veľkým sebavedomím, že si na predvolebný leták dajú fotku v štýle á la terminátor a heslo dokonale vyjadrujúce pokoru pred voličom: „ Sila sa prebúdza“. Nevadí, buďme radi, že mu to aspoň niekto do slovenčiny preložil. CELÝ ČLÁNOK
Komunálne voľby klopú na dvere. Sú to zároveň voľby vyznačujúce sa pomerne vysokou účasťou. A prvé voľby od roku 2016, kedy sa podvodom na voličoch pozliepala ľavopravá, občianskonárodná a slovenskomaďarská vládnuca koalícia, ktorá sa dnes drží pri moci pomocou “odídencov”. V polčase vládnutia budú môcť voliči konečne vyjadriť, čo si o parlamentnom cirkuse pod vedením hlavného šaša skutočne myslia. CELÝ ČLÁNOK
Salzburský summit Európskej únie máme za sebou a veľké očakávania ohľadne riešenia invázie migrantov zostali nenaplnené. Už to, že summit mal označenie “neformálny” naznačuje, ako veľmi si väčšina lídrov želala riešiť tento pretrvávajúci problém. Závery boli ako vždy všeobjímajúce: lepšie chrániť vonkajšie hranice EÚ a nadviazať spoluprácu s krajinami severnej Afriky. Čiže riešenia, ktoré mali byť zavedené už minimálne pred troma rokmi a nie teraz. Je naozaj smutné, že sa musíme pri obrane Európy spoliehať na polobarbarské režimy zo severného okraja Sahary, ktoré však na druhej strane nemajú problém s ráznymi postupmi. Egypt, ktorý po zvrhnutí islamistického Moslimského bratstva vedie vojenská vláda, proti pašerákom ľudí výrazne zakročil. Marocké kráľovské námorníctvo zasa už niekoľkokrát ostreľovalo lode prevážajúce migrantov, pričom došlo aj k zraneniu niekoľkých “utečencov”. Povedzme si otvorene, závideniahodný príklad, ako zatočiť s ilegálnymi narušiteľmi hraníc. CELÝ ČLÁNOK
Už od prvých okamihov pádu socialistického režimu v 1989 začali vyskrkovať rožky i maďarskí šovinisti. Pod zámienkou uplatňovania menšinových práv bolo jedným z prvých krokov označovanie obcí a miest v maďarskom jazyku. Kvórum na priznanie tohoto štatútu sa menilo, dlho platilo, že v obci musí žiť aspoň 20% menšinového obyvateľstva, až kým v roku 2010 v Radičovej vláde pôsobiaci “občiansky” Most-Híd nevydupal, že sa tak má diať už pri dosiahnutí 10% úrovne menšinového obyvateľstva. Blížiace sa sčítanie ľudu v roku 2011 dalo odpoveď na otázku, prečo sa tak vehementne za túto vec “občianski” šovinisti z Most-Hídu angažovali. Na základe sčítania totiž poklesol počet príslušníkov maďarskej menšiny na 460 000 a vo viacerých obciach ich podiel klesol pod 20%. Tabule by bolo treba teda demontovať, čo bolo pre “občianskych” šovinistov neprípustné. A tak, vymysleli onú klauzulu na zníženie kvóra na 10%. Takže po novom sa tabule nielenže nedemontovali, ale naopak, montovali sa na viaceré obce a mestá, ktoré dovtedy dvojjazyčné tabule nemali. Toto značkovanie si územia, nie nepodobné značkovaniu cestných pätníkov zatúlanými psami, okorenili “občianski” šovinisti aj vskutku zaujímavou poistkou v zákone, a to takou, že tabule ostanú na svojich miestach, aj keby v ďaľšom sčítaní (2021) podiel menšín klesol pod 10%. V takom prípade by sa tabule menili až po ďalšom sčítaní (2031!!!). Dovtedy však “občianski” šovinisti zaiste presadia kvórum na 5%, ak nie rovno plošnú dvojjazyčnosť, ako sa o to už aj neskrývanie snažia. CELÝ ČLÁNOK
