Vládcovia nie sú tí, ktorí majú žezlo, ani tí, ktorí boli kýmkoľvek zvolení… ani tí čo získali vládu násilím alebo klamom, ale tí, ktorí dokážu vládnuť. Nie je to tak dávno, čo sme si pripomenuli “deň boja za slobodu a demokraciu” a prieskum verejnej mienky agentúry Ineko vykonaný na prelome októbra a novembra zasa odhalil, že veľká časť občanov odmieta parlamentný systém.

Vyššie uvedené slová gréckeho filozofa a vojvodcu Xenofonta tak odrazu získavajú na aktuálnosti aj v našich dňoch. Naozaj ťažko by sme v antike, kedy demokracia vznikla, našli jediného filozofa či štátnika, ktorý by sa o nej vyjadroval pozitívne.

 Tiež Sókrates tvrdil, že kto nemá potrebné vedomosti, nie je politik… ani keby ho všetci ľudia volili. Dokonca aj aténsky demokratický štátnik Solón na margo volebnej praxe obviňoval svojich spoluobčanov, že viac hľadia na jazyk a slová, ktorými kandidát hovorí, nie však na jeho činy. Rímsky republikán Cicero mu v diele De Rei publicae (O veciach verejných) zdatne sekunduje: keby všetci videli to najlepšie a zhodli sa na tom, nikto by si neželal volených vládcov. Títo veľkí muži tak už pred takmer dva a pol tisíc rokmi kritizovali jednu podstatnú a dodnes nevyriešenú vadu demokracie. Človek sa stane politikom nie na základe odbornosti, ale schopnosti okázalo chrliť chytľavé heslá. Ďalším úskalím demokracie je fakt, že ľudia sa málokedy dokážu rozhodnúť správne. Aj otec dejepisu Hérodotos na margo toho napísal, že je ľahšie presvedčiť o hocičom ľudí v demokratických Aténach, ako čo i len jediného občana Sparty. Avšak hlavným problémom nie je to, že voliči sú omylní, ale to, z akých kandidátov majú vlastne na výber. Už spomínaný Sókrates tvrdil, že nikto z nás by si nevybral lekára alebo architekta spôsobom, akým si vyberáme politikov. Každé povolanie vyžaduje roky štúdia a praktickej prípravy. Ak sa chce niekto stať politikom, nemusí vedieť vôbec nič. Dokonca ani čítať, ako ukázala prax v niektorých východoslovenských obciach.

Je správa obce alebo štátu niečím, čo zvládne každý? Tak ako lekár musí získať potrebnú atestáciu, pilot licenciu alebo kuchár výučný list, tak by mal aj kandidát pre správu vecí verejných mať nejaké potvrdenie o špecializovanom vzdelaní v politických vedách. Najkomplexnejšie sa tejto téme venoval Platón vo svojom nesmrteľnom diele Ústava. Navrhuje v ňom, ako je všeobecne známe, vládu filozofov. Už menej známy je fakt, že títo vládcovia sa majú vyberať z triedy vojakov, ktorí boli predtým podrobení vojensko-asketickej výchove. Platón to zdôvodňuje tvrdením, že vládcovia musia byť vybraní z tých mužov a žien, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú pre tú najrizikovejšiu službu. Inteligencia a vysoká morálka sú však rozhodujúce. Bojovníkov, vybraných na základe týchto kritérií, čaká dlhá vedecko-filozofická príprava. Platón preto pripúšťa kandidátov k tomu najnižšiemu postu v štátnej správe až v 35-tom roku života.

Nie je samozrejme možné presne okopírovať štátoprávny model navrhovaný antickým politickým géniom. V hlavných rysoch je však stále veľmi inšpirujúci. Vynára sa logická otázka, či by to neobmedzilo právo občanov zúčastniť sa na správe štátu. Zdá sa, že ani v najmenšom. Politikom by sa mohol stať predsa každý pod podmienkou, že by sa na výkon svojho povolania riadne pripravil a preukázal dostatok schopností. Učiť sa o správe štátu až počas zastávania úradu je totiž naozaj neskoro. Nechali by sme sa ošetriť lekárom, ktorý začne študovať medicínu až po otvorení vlastnej ordinácie? Myslím, že volebný systém, kde by sa výkonná moc štátu zverovala len takto vzdelaným odborníkom, by bol rozhodným krokom vpred k zodpovednému riadeniu vecí verejných namiesto súčasného chaosu. Dokonca by prispel k výraznému skvalitneniu demokratickej praxe. Zákonodarná moc by sa zas mala odňať politickým stranám a ich vodcom vo funkcii matadorov, ktorých zaujímajú len posty a hmotné zabezpečenie svoje a svojich sponzorov. Nahradiť by ich mal korporatívny parlament, zložený z odborných zástupcov stavovských a regionálnych záujmov,  ako som o tom písal tu (http://meapatria.sk/filozofia/pravy-stat/ ).

Liberálna demokracia sa už jednoducho prežila. Pomaly odchádza do zabudnutia bez toho, aby sa mohlo spomínať na jej kvality. Duch čias nás varuje pred prelomovými zmenami, ktoré určite prídu. Je preto potrebné byť pripravený na vylepšenie fungovania štátu podľa našich, paneurópskych tradícii. Alebo opäť slovami Xenofontovimi: Najlepší a bohom najmilší sú tí, ktorí vykonávajú dobre svoje povolanie, či už sú roľníci, alebo lekári, alebo politici.

Mgr. Miroslav Kuna