František Ferdinand sa stal následníkom trónu po samovražde syna Františka Jozefa – Rudolfa. Bol teda synovcom kráľa a cisára Františka Jozefa. Nečakané dedičstvo po vojvodovi z Modeny, ktorým sa finančne povzniesol nad ostatných arcivojvodov, mu prinieslo aj ďalšie šľachtické meno – Este.
V tomto období však vládol jeho strýko František Jozef, a to od roku 1848, kedy na trón nastúpil ako 19-ročný. Panovník pri svojom nástupe na trón prisľúbil práva všetkým národom monarchie, slovenský národ nevynímajúc, čo potvrdil na stretnutí s vodcami slovenských dobrovoľníkov pod vedením Ľudovíta Štúra. Práve pre túto ústretovosť sa slovenskí dobrovoľníci pridali pod zástavy rakúskych monarchistov, aby spoločne porazili maďarských povstalcov, snažiacich sa z Uhorska vytvoriť maďarský štát, bez priznania práv iným národom. Desaťročie držania Maďarov na uzde skončilo v roku 1860, kedy oslabené Rakúsko po porážke pri Solferine muselo ustúpiť maďarským požiadavkám. Vydaním októbrového diplomu z roku 1860 sa do rúk maďarskej šľachty dostala župná správa, položili sa základy dualizmu a Maďarom sa priznalo výsadné postavenie v Uhorsku. Keď v roku 1863 vznikla Matica slovenská, František Jozef jej stanovy schválil a daroval jej tisíc zlatých. Na stretnutí so slovenskou delegáciou vedenou biskupom Moyzesom odzneli milé slová, avšak toto bola posledná návšteva slovenských predstaviteľov s cisárom. František Jozef vládol ešte 53 rokov (do 2.11.1916), ale nikdy už žiadnych slovenských predstaviteľov neprijal. Prestali pre neho existovať po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní po roku 1867. Akékoľvek petície, sťažnosti na maďarizáciu odstupoval príslušným uhorským orgánom na vybavenie, čím vlastne odignoroval žiadosti slovenského národa. Mlčal dokonca aj vtedy, keď v roku 1875 vláda Kolomana Tiszu rozpustila Maticu slovenskú a jej majetok zhabala, hoci ju zaštítil darom.
Úplne iným bol však následník trónu František Ferdinand. Za najväčšie nešťastie ríše považoval postavenie Maďarov. Títo, vediac o jeho názoroch, ho očierňovali, kde sa len dalo. Okrem Maďarov neznášal následník trónu aj starcov okolo cisára, ktorí viedli strnulú monarchiu do záhuby, neznášal židov, slobodomurárov, všenemcov, voľnomyšlienkárov, Prusov či Francúzov (kvôli revolúcii). Bol prívržencom bojovného a autoritatívneho katolicizmu. Ríšu chcel zachrániť federalizáciou – vytvorením spolkových krajín s vlastnými snemami, pričom by bol zachovaný centralizmus Viedne. Tým by sa odstránili odstredivé snahy slovanských národov, ktoré trpeli pod krutou maďarizáciou. Medzi jeho politických dôverníkov patril aj neskorší premiér ČSR Milan Hodža, s ktorým nadviazal styky v roku 1907.
Rovnako chcel zaviesť všeobecné volebné právo v Uhorsku, čím by zlomil umelo nafúknutú hegemóniu Maďarov. Rátal s tým, že v takomto prípade by došlo k spolupráci Slovákov, Chorvátov, Srbov a Rumunov. Streľba maďarských žandárov do ľudí v Černovej následníka trónu rozhorčila: najväčší nepriatelia dynastie vraždia lojálnych poddaných a k tomu ešte dobrých katolíkov a starý cisár to trpí! S následníkom sa dňa 14. marca 1913 stretli aj predstavitelia Slovenskej národnej strany. Následník pri tejto príležitosti vyhlásil: „Veď Chorváti, Slováci a Rumuni sú skvelé národy. Je priam nezodpovedné viesť utláčateľskú politiku proti týmto národom, ktoré sa od roku 1848 tak veľmi zaslúžili o monarchiu a dynastiu, zatiaľ čo Maďari, keď už boli takí netaktní, že prišli pred tisíc rokmi z Ázie, nepretržite vedú vyslovene antidynastickú politiku, začínajúc od Anjuovcov proti všetkým Domom (dynastiám) až k Habsburgovcom“.
Ako by sa bola zrealizovala politika následníka trónu v reálnom živote, je už otázkou špekulácii. Zrejme by sa federalizácia musela uskutočniť a Rakúska monarchia by sa režimom podobala na štát podobný Mussoliniho Taliansku, či neskôr Dolfusovmu Rakúsku. Sľubnú zmenu však prekazil atentát v Sarajeve v júni 1914, ktorému podľahol František Ferdinand aj so svojou českou manželkou – grófkou Chotkovou. Smrť následníka trónu oslavovali rovnako ako všenemci, tak i maďarskí nacionalisti. Delegácia slovenských politikov, vedená Kornelom Stodolom položila na následníkov katafalk veľký veniec s bielo-modro-červenou stuhou s nápisom: „Veľkej nádeji, očakávanej silnej záštite – hlboko skormútení Slováci“. František Ferdinand mohol zabrániť rozpadu Rakúsko-Uhorska. Paradoxne sa však jeho smrť stala zámienkou ničivej prvej svetovej vojny a následného rozbitia tisícročnej monarchie.
Mgr. Slavomír Hromada