V uplynulých dňoch Slovensko žilo kauzou odobratia detí slovenskej matke Ivane Bórovej žijúcej vo Veľkej Británii. Mnohých Slovákov šokovalo, že tento konkrétny prípad je len vrcholom pomyselného ľadovca a odoberanie detí slovenským rodičom sa pod rôznymi zámienkami v Británii deje už roky. Ten kto sa však zaujíma o dejiny Británie vie veľmi dobre, akú veľkú a temnú škvrnu má tento štát na svojom svedomí práve v oblasti zaobchádzania s deťmi. Je nesporným faktom, že britské impérium bolo desaťročia budované aj vďaka násilnému odoberaniu detí svojich občanov. Práve tieto deti boli ako istý druh tovaru distribuované do anglických kolónií za oceánom, kde slúžili v lepšom prípade ako lacná pracovná sila.
Vráťme sa ale do súčasnosti. Zarážajúce je predovšetkým jednanie samotných britských tzv. rodinných súdov, ktoré doslova vydierajú rodičov, aby nezverejňovali fakty z ich prípadu médiám, inak nadobro stratia šancu na návrat svojho dieťata. Zamyslime sa. Veľká Británia sa celé storočie rada stavia do pozície akéhosi vynálezcu a garanta demokracie vo svete a tým pádom aj ľudských práv ako takých. Neviem ako vám, ale mne takéto praktiky skôr pripomínajú činnosť organizovaného zločinu, ktorý stavia svoju moc práve na vyhrážkach a následnom strachu svojich obetí.
Dajme teraz bokom absolútnu formu zhnusenia z arogantného ak nie rovno kriminálneho postupu britských úradov a opýtajme sa čo robili v tejto veci kompetentné slovenské úrady. Moja odpoveď je žial jednoduchá, nič! Nebyť tých pseudo intelektuálnych gigantov, ktorí si hovoria novinári, a ktorí inokedy nestoja ani za deravý groš, nič by sa ani nebolo dialo. Boli to práve médiá, ktoré donútili kompetentných začať intervenovať v prospech slovenských občanov. Nerobím si ilúzie ani o ochote slovenského diplomatického zboru, ktorý mal ako prvý podať pomocnú ruku svojim občanom v tak závažnej veci ako je odobratie detí. Úprimne, počul som toľko príbehov o neochote slovenských veľvyslanectiev riešiť čo i len odcudzené doklady, že sa nečudujem, že naše ambasády by neskutočne vyčerpalo zabezpečiť aspoň poradenstvo pre našich občanov v tak závažnej veci.
Našťastie tento boj sa ešte neskončil a je na predstaviteľoch SR a všetkých zainteresovaných úradníkoch, ktorých mimochodom platíme my všetci zo spoločných daní, aby zabojovali. Aby zabojovali o osud našich, slovenských detí, ktoré majú patriť svojim slovenským rodičom a nie anglickým sociálnym ústavom. Je to na nás aby sa neopakovala história z konca 19. teho storočia, kedy Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE) násilím odoberal slovenské deti a transportoval ich na robotu a následné pomaďarčenie na dolnú zem.
Ešte nie je neskoro!
Peter Legény, Mea Patria Nové Zámky