Streľba v Hurbanove a čo po nej?

Pred dvoma týždňami Slovensko ohúrila správa o streľbe v Hurbanove. Mestský policajt Milan Juhász, podľa správ médií, prišiel do rodinného domu cigánskej rodiny, pričom postrieľal 5 členov rodiny, z ktorých traja streľbu neprežili. Ostatné je dôverne známe. Vynárajú sa špekulácie. Pokým prvotné indície naznačovali možný rasový motív, tieto boli vzápätí vyvrátené ministrom vnútra R. Kaliňákom, ktorý vyhlásil, že ako strelec, tak i jeho obete boli maďarskej národnosti. Nato sa začalo uvažovať o možných „kšeftoch“ medzi Juhászom a cigánskou rodinou, „podnikajúcou“ mimo iného s kovošrotom. Konečne samotný Juhász, postavený pred sudcu, vypovedal o svojom motíve v tom zmysle, že sa v sobotné ráno zobudil s tým, že s nimi „musí spraviť poriadok“. Jeho konanie tak možno označiť za dlhodobú frustráciu a nemožnosť zjednať akúkoľvek nápravu s problémovou rodinou.

A tu už i médiá priniesli správy o konfliktoch so zákonom predmetnej rodiny. A tak teórie o rasizme, kšeftoch a iných úžasných teóriách dostali vážne trhliny. O tom, ako to v skutočnosti je, svedčia najlepšie výpovede nielen diskutujúcich na internete, ktoré boli z 90% mazané administrátormi portálov, ale i samotných hurbanovčanov. Za všetkých stačí citovať 64-ročnú obyvateľku Hurbanova, ktorá sa vyjadrila, že „hoci je katolíčka, musí povedať, že kiež by boli už posledný“. Ďalšie omnoho tvrdšie vyjadrenia, aké sa nahlas vyslovujú medzi hurbanovčanmi nemožno ani zverejniť bez hrozby postihu zo strany represívnych zložiek. Možno povedať, že tí, čo by neschvaľovali konanie mestského policajta, by sa vošli pod vozovú plachtu.

Toto všetko vyvolalo úprimné zdesenie rôznych mimovládnych organizácií na boj s domnelým rasizmom, keďže ich dlhoročné vymývanie mozgov prekonanými antidiskriminačnými teóriami narazilo priam na Gibraltársku skalu. Hurbanovčania sa taktiež pýtajú, či by rovnako robila polícia podobné manévre ako v súčasnosti, keď na východnom Slovensku, ale aj inde, zabíjajú neprispôsobiví dôchodcov, či tých, čo si chránia psov pred konzumáciou. A najmä ich zaujíma otázka, kto to všetko zaplatí. Hromžia aj hurbanovskí podnikatelia, ktorým polícia „odporučila“ zrušiť všetky spoločenské akcie. Rovnako boli zrušené aj „Hurbanovské dni“ s dlhoročnou tradíciou. Takýto smútok Hurbanovo nedržalo ani pred 2 rokmi, keď zastrelili bývalého primátora L. Basternáka.

Jedno je už ale isté. Pohreb obetí zaplatí mesto Hurbanovo – z daní svojich obyvateľov. To vyvoláva ďalšiu vlnu odporu. Síce prvotný zámer, aby mesto zaplatilo luxusnú hrobku, akú si dávajú budovať len dobre situovaní jedinci a nie „sociálne odkázaní“, neprešiel. Tento zámer dokonca našiel aj podporu v zastupiteľstve a neprešiel o 2 hlasy, takže hurbanovčania sa zastrájajú, že si nájdu tých, čo sa opovážili hlasovať za nehoráznosť, aby bola pozostalým z mestského rozpočtu (ktorý inakšie nemá na nič peniaze) vyplatená suma 5000 Eur. Títo poslanci si svojim hlasovaním sotva získajú hlasy voličov v ďalších voľbách. Primátorka mesta JUDr. M. Zemková sa vyjadrila, že zo zákona mesto prispeje na pohreb obetí, vo výške cca 2000 Eur. To vyvoláva všeobecné rozhorčenie a oprávnené otázky, či by mesto tak aktívne pomáhalo aj v prípade, ak by role útočníka a obetí boli vymenené.

Už i tak naštrbená dôvera v primátorku, ktorú hurbanovčania obviňujú z rozmaznania cigánskeho etnika na území mesta, dostáva zas ďalšiu ranu. Hovorí sa o odpúšťaní pokút, mlčiacej tolerancii pri nakladaní s odpadmi, či tolerovaní rušenia nočného kľudu. Hurbanovčania sa oprávnene pýtajú, ako je možné, že polícia nezasiahne v prípade cigánskych hlučných osláv, kedy nespí pol mesta, hoci ak by to bolo naopak, určite by zasiahla, tiež sa pýtajú, či by aj im bolo tolerované neplatenie poplatkov za odpad, či iné „vymoženosti“. Koniec koncov, bývalý primátor L.Basternák podal po prehratých voľbách podnet na Ústavný súd, kde obviňoval súčasnú primátorku z kupovania cigánskych hlasov. Toto sa opäť zjavilo na svetle sveta, keď rodina obetí po tom, čo im nebolo schválených 5000 Eur z mestského rozpočtu, začala vykrikovať, že „vtedy keď ste si naše hlasy kupovali po 200 korún, sme vám boli dobrí“.

Nemenovaná pracovníčka sociálnej poisťovne však prezradila i ďalšiu pikošku. Rodine zosnulého bol vraj vyplatený jeho dôchodok aj po smrti a to priamo na príkaz z ústredia v Bratislave. Zákon jasne hovorí, že ak poberateľ dôchodku umrie pred jeho výplatou, nárok na dôchodok zaniká. Nik nezávidí peniaze, ide o princíp, či by Sociálna poisťovňa postupovala rovnako aj v prípade zabitých dôchodcov neprispôsobivými na východnom Slovensku. Asi takto si rôzne mimovládky predstavujú antidiskriminačné opatrenia v praxi.

Korunu všetkému nasadil predseda parlamentu Rómov L. Fízik, keď na pohrebe vyhlásil, že oni Rómovia nikdy nikomu neublížili a celé dejiny len trpia. Pán Fízik žije asi na Pobreží Slonoviny a nepozerá správy, kde jasne vidno, čo vystrájajú jeho súkmeňovci po celom Slovensku. Ale zdá sa, že to veľmi dobre vie, veď inakšie by nemohol vzápätí vyzývať na ukončenie „mediálnej vojny proti Rómom“. Teda informovanie o výčinoch jeho súkmeňovcoch sú „mediálnou vojnou“. A nám mal ešte blahosklonne odkázať, nech sme radi, že sme radi a máme právo držať hubu a makať, lebo konsolidačné opatrenia na seba sami nezarobia a kasa, z ktorej žijú jeho súkmeňovci, hoci do nej nič nedávajú, je prázdna.

Jedno je viac než isté. Podobných prípadov bude pribúdať. Zrejme to musela byť silná frustrácia, čo M. Juhásza s veľmi dobrou povesťou, slušným vystupovaním a serióznym jednaním, dohnali k tomuto činu. Na lavici obžalovaných by ale mali sedieť hlavne tí, čo dopustili súčasný stav. Všetci tí, čo sa živia podobne paraziticky ako tí, ktorých obhajujú. Rečí už bolo dosť a aj peňazí. Je najvyšší čas spraviť odpočet najhumánnejších mimovládok, aby sa ukázalo, čo reálne dosiahli svojimi rečami o diskriminácii či sociálnej inklúzií. Výsledky sú veľmi chabé, ba dokonca žiadne. A rovnako i politici. A preto dámi a páni, rečí už bolo dosť, choďte radšej k lopate!

Pravoslav Kaltenbach