Už 80. rokov uplynulo od krvavých udalostí v obci Čechy v Novozámockom okrese, ktoré sa odohrali na sviatok Troch kráľov 6. januára 1939. Táto slovenská obec totiž po smutne známej Viedenskej arbitráži pripadla horthyovskému Maďarsku. Naplno sa rozhorela maďarizácia a akékoľvek prejavy slovenskej národnej identity boli tvrdo postihované – či už bitkami, alebo väzením. Už v dňoch 24. – 25. 12. 1938 sa horthyovskí okupanti predviedli v okupovaných Šuranoch, keď zasahovali proti ľuďom spievajúcim slovenskú hymnu „Hej Slováci“, pričom zastrelili nemú /!!!/ 17-ročnú dievčinu Máriu Kokošovú. Čosi podobné sa stalo i o niekoľko dní neskôr v neďalekej obci Čechy. I tu po omši zaznela hymna „Hej Slováci.“ Omše sa zúčastnil aj istý robotník z majetku veľkostatkára Jaroša, ktorý prišiel provokačne s pripnutou maďarskou trikolórou, hoci sa o ňom hovorilo, že nie je Maďar. Continue reading
Category Archives: História
Vianočné masakry spred 80 rokov
Ešte žije niekoľko pamätníkov nepokojných šurianskych Vianoc roku 1938, keď v dôsledku Viedenskej arbitráže pripadlo k územiu zabratému Maďarmi aj mestečko Šurany, dnes aj zrejme kvôli historickej skúsenosti bašta slovenskosti na juhu SR. Vtedy 17 – ročný Šuranec Imrich Rak si na tieto udalosti spomína nasledovne: „Pamätám sa, študoval som na Gymnáziu Sv. Františka v Malackách a bolo to v prvých októbrových dňoch, keď sme sa dozvedeli, že moje rodné mesto bude patriť pod Maďarov. Vybral som sa domov a zažil som príchod prvých vojakov s ešte muzeálnymi zbraňami, a neskôr aj oficiálnej armády. Do Šurian prišli dve roty, veliteľ na koni, za ním pešiaci a povozy. Nemali sme kde študovať. V Nových Zámkoch bolo síce slovenské gymnázium, ale už nie dlho, no na zásah slovenskej vlády napokon v Šuranoch otvorili kráľovské uhorské gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. A potom prišli tie strašné Vianoce. Po polnočnej omši Maďari a šurianski maďaróni zaspievali maďarskú hymnu. To sa nikdy predtým neudialo, nuž slovenská mládež zakontrovala Hej, Slováci. Keď sme vyšli von, už na nás čakali maďarskí žandári. Padli prvé facky, začala sa mela a ozvali sa výstrely do vzduchu. Vyľakaní ľudia utekali kade ľahšie, podaktorí povyliezali na oltár. Continue reading
Duša Ameriky
Rok po šokujúcich udalostiach v Charlottesville, kde v rámci vojny proti dejinám chceli “premiestniť” sochu hrdinu občianskej vojny, konfederačného generála Roberta Edwarda Leeho, média a ľavicovo-liberálna opozícia znova volajú na poplach! Prebehol totiž ďalší pochod nacionalistov, tentoraz však nie v nejakom ospalom meste vo Virgínii, ale priamo vo Washingtone. Že sa jednalo o skutočnú hrozbu dosvedčuje fakt, že sa na ňom zúčastnilo až DVADSAŤ nacionalistov a niekoľko tisíc ich odporcov. Ale signál je jasný. Amerika sa mení na fašistický štát, biely policajti vraždia “nevinných” čiernych kriminálnikov a čo je najhoršie, v Oválnej pracovni sedí skrytý priateľ Ku-Klux-Klanu prezident Donald Trump. Čo k tomu dodať. Pre každého reakcionára, národného konzervatívca či nacionalistu je v skutočnosti Trump úprimným sklamaním. Platí to minimálne od doby, čo vyhodil svojho poradcu pre strategické otázky Stevea Bannona, význačného predstaviteľa alt-right v USA. Najväčším problémom pre moderných obyvateľov megapol na východnom a západnom pobreží USA však nie je iba Trump samotný, ale aj jeho voliči. Sú to obyvatelia americkej Stredozeme, veľkých prérii a hôr, farmári a drobní podnikatelia žijúci v malomestskom prostredí alebo na horských samotách. Najvadnejšou oblasťou je samozrejme americký Juh, čiže štáty bývalej Konfederácie. To však ešte nie je nič, pretože skutočným pásom duchovnej a rasovej totality je oblasť zvaná Bible belt (Biblický pás, tiež väčšinou na Juhu), kde ešte nezabudli na segregáciu a kde miestny ľudia žijú v zbožnosti a v pracovitosti. Voliči Obamu a Clintonovej ich pohŕdavo nazývajú “Hillbillies” (Vilkovia z kopcov) a spolu s našim publicistom a “teológom” Michalom Havranom a poľskou liberálnou žurnalistkou Katarzynou Surmiak-Domanskou ich považujú za obéznych zaostalých buranov, ktorí sú buď členmi, alebo aspoň obdivovateľmi Ku-Klux-Klanu. Continue reading
Srdce temnoty
V súvislosti s neutíchajúcou davovou psychózou okolo vraždy Kuciaka, vhodne doplnenou novým škandálom v prípade neúmyselného zabitia homosexuála Henryho, akoby vyšumela do stratena téma okolo kreovania nového “jadra” Európskej únie. Hlavný propagátor tejto idey (ex)premiér Fico, naoko odsunutý do úzadia, zrejme ani nemôže uveriť svojmu šťastiu! Spomínané excesy totiž úplne vytlačili túto NAOZAJ dôležitú tému z hlavných spravodajských blokov. A tak môže plíživé začleňovanie do “jadra” nerušene pokračovať. Napriek uisťovaniu o sľubovanom blahobyte tu hrozí veľké a skryté nebezpečenstvo, o ktorom sa nehovorí. “Jadro” má totiž zosúladiť sociálnu politiku, daňové systémy, zákonodarstvo a hlavne skoordinovať postupy národných vlád do tej miery, že sa nakoniec bude skôr podobať politickému systému americkej Únie, ako tomu čo tu máme teraz. A to pre nás znamená už definitívnu stratu aj tých zvyškov suverenity, čo nám ešte zostali. Samotná EÚ totiž úplne presne, dokonca šablónovite, kopíruje ústavný vývoj Spojených štátov amerických. Tie totiž pôvodne nemali takú podobu, akú majú dnes. Tiež začínali ako voľná konfederácia, ktorej členské štáty boli takmer samostatné. Priblížme si teraz tento proces, pretože je veľmi poučný aj pre naše dni. Continue reading
Neznáma história (2): 50 000 pozeralo na popravy
„V sobotu 13. mája 1945 okolo poludnia prišiel prezident Dr. Beneš do Prahy. K jeho pocte boli nemeckí muži stojaci v radoch zapálení ako živé fakle.“ Toto vypovedal lekár Dr. Hans Wagner, ktorý v tento deň ako zázrakom bol ešte na slobode. Bol zaistený až 14. mája 1945 .
Vypovedá : „Na okruhu starého mesta týčili sa k nebu začadené ruiny vyhorenej radnice a meštianskych domov. U „Svatého Pavla“, známej reštaurácie oproti divadlu viseli na kovovej železnej firemnej tabuli do polovice zhorené zvyšky nemeckého vojaka priviazaného za nohy do hora. Chýbala mu pravá ruka až po rameno. Pravdepodobne mu bola ruka amputovaná. Continue reading
Ecclesia militans, pápež František!
Počas svojej návštevy Čile zažil miláčik médií a liberálov sediaci v súčasnosti na Petrovom stolci asi prvé veľké sklamanie svojho festivalového pontifikátu. Vítalo ho výrazne menej ľudí ako je zvykom, a mnoho Čiľanov (ako aj iných veriacich) zažíva krízu svojej katolíckej identity, spôsobenú sexuálnymi škandálmi miestnych duchovných. Nepomohol tomu ani pápež František ako mediálne pasovaný bojovník proti pedofílii v Cirkvi, keď krátko predtým vymenoval za biskupa kňaza zapleteného do týchto nechutných záležitostí. Čo je žiaľ pochopiteľné, tieto udalosti podstatnou mierou mätú či rovno odrádzajú od Rímskokatolíckej cirkvi aj ľudí a aktivistov s konzervatívnou či nacionálnou orientáciou. Celkom pochopiteľne sa totiž domnievajú, že nemožné excesy posledných pontifikov sú autentickým dedičstvom cirkevnej Tradície, alebo jej aspoň neodporujú. Nič ale nemôže byť vzdialenejšie od pravdy! Táto tragikomédia je len dôsledkom scestného vývoja, ktorý Cirkev zažíva od skutočného palácového prevratu menom Druhý vatikánsky koncil (1962-1965). Continue reading
Aby biela bielou bola!
Reklamný slogan v nadpise nie je zvolený náhodou. Nebolo to tak dávno, čo mediálna mafia spustila štvanicu na dva veľké kozmetické koncerny – Nivea a Dove – a obvinila ich z rasizmu.
Oba prezentovali vo svojej reklamnej kampani kozmetické výrobky s modelkami rôznych rás. Konkrétne v reklame značky Dove si čierna modelka vyzlečie tričko a zrazu je z nej beloška, pričom na stole pred nimi je propagovaný výrobok. Ak ste tak ako ja nepochopili rasistickú obludnosť predmetného shotu, politicky korektní Vám to radi vysvetlia: vraj to evokuje, že černoška sa po použití mydla premení na belošku. Skutočný zázrak, myslím si, keďže obe dámy sa v reklame ani len nenamydlia. Continue reading
Bitka pri Viedni – príbeh viery, odvahy a jednoty
Rok 1683 bol už od začiatku čudný. Len čo sa začal a prešla zima, začali sa šíriť poplašné správy. Ľudia sa s obavami pozerali smerom k poludňajšiemu Slnku, odkiaľ za posledných 150 rokov tak často prichádzala skaza. V kostoloch prosili Všemohúceho, aby ich ochránil pred pohanskými Turkami a ich domácimi pomáhačmi. Stokrát prekliaty nepriateľ bol už skutočne na ceste. Hordy neveriacich tiahli hore Dunajom a po ceste ničili všetko, čo im prišlo pod ruku. Continue reading
Chobotnica
Ubi bene, ibi Patria – kde je dobre, tam je Vlasť. Týmto príslovím pochádzajúcim zo starého Ríma by sa dal charakterizovať súčasný stav Západnej civilizácie, posadnutej ekonomickou výkonnosťou a rastom HDP. Táto mantra sa stala natoľko dogmatickou, že všetky ostatné problémy – masová imigrácia, starnutie populácie, či terorizmus – sa v skutočnosti stali obyčajnými podkapitolami tohto veľkého úsilia, ako to ukázal aj práve skončený summit G20 v Hamburgu. Spôsobila dokonca súčasný posun štátneho zriadenia od (post)demokracie k otvorenej Korporatokracii. Čiže do stavu, kam nás chce uvrhnúť premiér Fico keď hovorí o jadre Európskej únie, ktorého sa vraj musíme stať súčasťou. To nie je o domácej oligarchii cicajúcej Slovensko. Bašternák a spol. sú oproti nej na smiech. Toto je chobotnica, ktorej chápadlá dusia celú civilizáciu. Continue reading
Tomislav Sunic: Schopenhauer a vnímanie skutočnej alebo neskutočnej postmodernosti
Text nižšie, je rozšírená verzia prejavu Tomislava Sunica, ktorý sa uskutočnil 23. októbra 2010 na konferencii New Right v Londýne.
Existuje nebezpečenstvo pri interpretácii textu niektorého dávneho autora, tobôž takého veľkého filozofa, ako napríklad Arthur Schopenhauer (1788 – 1860). Tlmočník má tendenciu sa pozrieť na časti autorovej prózy, ktoré by najlepšie vyhovovali jeho vlastným záverom, pričom sa vyhýbajú častiam, ktoré môžu považovať ďalší kritici za relevantnejšie a ktoré tlmočník môže považovať za nepochopiteľné alebo irelevantné. Toto platí pre Schopenhauera, keďže sa zaoberá vo svojej viacvrstvovej práci rozmanitými témami, od teórií vedomostí až po úlohu žien, pohlavia, eugeniky, náboženstva atď., zatiaľ čo ponúka aforistické vzorce o tom, ako žiť viac či menej hodnotný život. Okrem toho sa Schopenhauer v celej svojej práci intenzívne zaoberá vnímaním objektívnej reality, nášho sebapozorovania a ako sa naše sebapozorovanie odráža vo vnímaní druhého, napríklad v mojom politickom nepriateľovi alebo priateľovi. Nie je divu, že keď sa číta Schopenhauer spolu s niektorými postmodernými autormi, jeho práca môže retrospektívne priniesť niektoré priekopnícke poznatky, o ktorých ani nevedel. Continue reading