dove-rasista

Reklamný slogan v nadpise nie je zvolený náhodou. Nebolo to tak dávno, čo mediálna mafia spustila štvanicu na dva veľké kozmetické koncerny – Nivea a Dove –  a obvinila ich z rasizmu.

Oba prezentovali vo svojej reklamnej kampani kozmetické výrobky s modelkami rôznych rás. Konkrétne v reklame značky Dove si čierna modelka vyzlečie tričko a zrazu je z nej beloška, pričom na stole pred nimi je propagovaný výrobok. Ak ste tak ako ja nepochopili rasistickú obludnosť predmetného shotu, politicky korektní Vám to radi vysvetlia: vraj to evokuje, že černoška sa po použití mydla premení na belošku. Skutočný zázrak, myslím si, keďže obe dámy sa v reklame ani len nenamydlia.

Firmy sa samozrejme za tento “prešľap” ospravedlnili a reklamnú kampaň zastavili s vysvetlením, že oni predsa podporujú diverzitu!  Nivea zas musela z Blízkeho východu stiahnuť reklamu na dezodorant so sloganom “Čistota je biela”. Hlavným kameňom úrazu sa však stali tzv. zosvetľujúce prípravky, ktoré sa nadmerne používajú v afrických a ázijských krajinách. Tieto “neetické” produkty totiž vraj zneužívajú stereotyp o bielej kráse. Len za rok 2009 mal biznis s týmito výrobkami hodnotu desať miliárd dolárov, do roku 2020 je predpovedaný rast až na 23 miliárd. Len v Indii sa v roku 2012 predalo 285 ton (!) krémov na zosvetlenie pleti. Často nimi natierajú už novorodencov a snažia sa tak o ich “vybielenie.” Jedným z najväčších trhov je pritom Japonsko, kde sa svetlá pleť považuje za symbol čistoty a nadradenosti. V Číne si ženy nielenže nechávajú vybieliť pleť, ale aj chirurgicky “rozšíriť” oči, pretože vyzerať čo najviac ako Európanka je tam doslova podmienkou pre závratný kariérny rast. Čísla pre Afriku sú ešte pozoruhodnejšie. V Nigérii až 77 % žien a veľké množstvo mužov pravidelne používa prípravky na zosvetlenie pleti. V ostatných afrických krajinách sa hodnoty pohybujú od 25 do 67 percent. Afričanky tak vynakladajú podstatnú časť svojich beztak nízkych príjmov na to, aby vyzerali čo najviac “bielo.” V celej Ázii sa rovnako správa asi polovica žien. Tak napríklad v Malajzii je skutočnou vychytávkou reklama, v ktorej muž filozofuje nad tým, že keby mala jeho žena svetlejšiu pleť, menej by ju bil.

A teraz sa vráťme na začiatok. Za čo sa vlastne majú veľké kozmetické firmy ospravedlňovať, keď sa doslova miliardy obyvateľov Afriky a Ázie snažia čo najviac vyzerať ako my? Vysvetlenie mainstreamu, že je to dôsledok koloniálnej éry, neobstojí. Biela pleť sa považovala za symbol vyššieho postavenia prakticky od staroveku a to vo všetkých veľkých ríšach tohto obdobia. V stredoveku a dlho po ňom sa modrooké “zlatovlásky” považovali za najvyšší ideál ženskej krásy a v nordických ságach majú hrdinovia vždy svetlú pleť, kým podliaci sú tmaví.

Toto však nie sú súčasné dôvody. Ostatné rasy motivuje potreba čo najviac sa podobať bielym fakt, že bieli ľudia mali takmer vždy vyššie postavenie, vyššiu životnú úroveň a boli vyspelejší ako ich predkovia. Teda nie to, že máme svetlú pleť, vlasy a oči. Akokoľvek sa to budú liberáli a ľavičiari snažiť ignorovať, od Západnej kresťanskej kultúry vytvorenej bielou rasou, pri mnohých jej nedostatkoch, pochádza všetka vyspelá civilizácia! A to, že sa ju ostatné rasy snažia napodobňovať nie je žiadnou novinkou. Ak sú dnes Čína a Japonsko vyspelé, komu môžu za to ďakovať?

Tieto civilizácie majú veľkolepú kultúru a dejiny a v mnohom úchvatné tradície, ktoré si sčasti zachovávajú dodnes. Aj napriek tomu však od nás prebrali v priebehu devätnásteho storočia prakticky všetko – politické a ekonomické modely, školský systém, vojenstvo, umenie, vedu, architektúru a dokonca aj také podružnosti, ako je spôsob odievania. A nikto z ich vtedajších vládcov to nepovažoval za rasizmus! Pochopiteľne, nešlo to dobrovoľne.

Čína sa otvorila Západu až po Ópiových vojnách a Japonsko vďaka odvahe amerického komodora Perryho. Ale miestne elity si čoskoro uvedomili, že európskym mocnostiam sa budú môcť postaviť až vtedy, keď sa od nich čo najviac naučia.

V prípade čiernej rasy sú príklady ešte veľavravnejšie. Keď vďaka povstaniu otrokov získalo Haiti v roku 1804 nezávislosť, vznikol prakticky prvý černošský štát na západnej pologuli. Svoju slobodu mimochodom oslávili zmasakrovaním všetkých bielych osadníkov, cca 3-5000 ľudí. Napriek tomu štátu po takmer celé jeho dejiny vládla mulatská menšina, čiže miešanci čiernych a bielych. Je teda skutočne veľavravné, ak sa černosi na Haiti sami a dobrovoľne podriadili vláde tých súkmeňovcov, ktorým kolovala v žilách krv ich niekdajších pánov. Ďalší štát oslobodených čiernych otrokov, africká Libéria, nám poskytuje podobný príklad. Aj tam dlho vládla nepatrná menšina tzv. libertinov, čiže oslobodených čiernych otrokov z amerických plantáží, ktorí sa vrátili do Afriky. Tí sa cítili nadradení voči domorodcom, pretože prišli z civilizovaného prostredia a dokonca sa kvôli tomu cítili oprávnení im vládnuť. Boj medzi domorodými kmeňmi a bývalými americkými otrokmi tak vyplnil veľkú časť dejín Libérie.

Nivea a Dove tak opäť nechtiac posilnili syndróm “bielej viny.” Syndróm, ktorý je pociťovaný na Západe a nikde inde. Verejne sa vytasiť s tvrdením, že sme hrdí na to, čo naša rasa dokázala v priebehu storočí, sa dnes jednoducho nenosí. Všetko ovládla liberálna mantra o rovnosti. To, že to tak obyčajní Afričania a Aziati necítia, že nás stále považujú za vyspelejších a chcú sa na nás podobať, to je ďalšia zo zamlčaných právd. Veď byť bielym je už dnes v globále považované takmer za pohanu. Ak to takto pôjde ďalej, biele už nebude môcť byť asi nič. Ani reklamné slogany, ani Vianoce. A napokon ani ľudia.

Položme si na záver jednu hypotetickú otázku: čo by sa stalo, ak by z tejto planéty zmizli národy európskeho pôvodu, či už v dôsledku násilia alebo rasového miešania? Neupadol by svet do pôvodného chaosu a primitivizmu, z ktorého ho vyviedli biely kresťanskí “kolonizátori”? Odpovede na túto otázku je lepšie sa nedožiť!

Mgr. Miroslav Kuna