Kauza okolo propagačnej vitráže Divadla POH a arogantná komunikácia jeho riaditeľky Valérie Schulczovej nám s opätovnou naliehavosťou dáva pocítiť, že nám uniká to najcennejšie – totiž čas. Pokiaľ sme si pred pár rokmi mysleli, že sme ešte stále chráneným regiónom, rezerváciou konzervatívnych hodnôt, tak teraz je jasné, že kultúrna vojna naberá na obrátkach a druhá strana mieni využiť svoju mediálnu, nadnárodnú a aj vládnu podporu až do dna! Aj Schulczovej komentár “Slovensko ide radostne vzad” nie je ich personifikovaným výkrikom hrôzy, ale výzvou na zintenzívnenie paľby! A čo je najhoršie, ich mobilizácia sa zameriava na tú najzraniteľnejšiu časť, na mládež.
Už v predošlom článku som uviedol, ako sa na ňu “chystá” Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia Pontis, Memo 98 a ďalšie škodlivé agentúry a ako ich chcú masívne oslovovať prostredníctvom aktivít na letných festivaloch, koncertoch, kultúrnych podujatiach a pod. A dokázali v tomto krátkom čase neuveriteľné, že aj autor tohto článku je z toho úprimne prekvapený. Podiel mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí chcú ísť voliť, od apríla vzrástol o 16 percentuálnych bodov, na 68%. A skôr ako nám nádej našepká niečo iné, z prieskumu agentúry Focus pre občiansku kampaň “Chcem tu zostať” jasne vyplýva, že medzi nimi prevažujú liberáli. Až tretina z nich (32%) sa hodnotí ako liberálna (v celkovej populácii je to 20%), pričom ku konzervatívnej orientácii sa hlási iba 16% (oproti 38 % v celkovej populácii). “Stred” by si ako pozíciu zvolilo 42% mladých. Mladí sú tiež tolerantnejší k “právu” na registrované partnerstvo, podporuje ho celých 51% opýtaných. V celkovej populácii je to pritom iba 37%. Čo je naozaj smutné, mladí respondenti výrazne podporujú aj ďalšie “právo”, totiž to na vraždenie nenarodených. Až 52% z nich zastáva názor, že interrupcia by mala byť povolená za každých okolností. V celej populácii je takto “osvietených” iba 26%. Ďalších 64% mladých si myslí, že v demokracii treba dôsledne dodržiavať práva všetkých menšín.
Čo je prekvapujúce, najviac mladých je o tom presvedčených na východnom Slovensku, ktoré sa javí predsa len ako konzervatívnejší kus nášho zemedielu a tiež tam majú jednu početnú, nespratnú menšinu. A samozrejme nezabudli hodnotitelia prieskumu uviesť, že záujem mladých o voľby výrazne ovplyvňuje vek a dosiahnuté vzdelanie. Vysokoškoláci sa ich plánujú zúčastniť v podiele 55%, kým tých so základným vzdelaním iba 28% prípadov. To má samozrejme podporiť presvedčenie, že vyššie vzdelanie sa aicky snúbi s liberálnym a progresívnym svetonázorom. Tieto čísla sa pritom výrazne odlišujú od ideového nastavenia mládeže spred troch rokov:
Čím to je? Predsa intenzívnou kampaňou a “osvetovou” prácou. A vďaka nekonečným tokom prostriedkov, láskavej pozornosti hlavných médií a časti politického spektra. Čiže všetkým tým, čo skutoční nacionalisti nemajú, a preto je náš výtlak neporovnateľný. A prečo hlavne mládež? Ako národ sme zatiaľ vcelku konzervatívni a rezistentní proti najväčším progresívnym výstrelkom. Avšak príroda je neúprosná a keď tá silná generácia odíde, zostanú tu tí, čo tvoria vyššie uvedené čísla. S tým progresívci počítajú, a nielen tí slovenskí, ale aj ich zahraničné centrály. Otvorene o tom píšu aj neslávne známy Klaus Schwab (nomen omen) a Thierry Malleret vo svojom knižnom počine Covid – 19: Veľký reset (vydanom v slovenčine v roku 2022), o ktorom napísal výstižnú recenziu v Literárnom týždenníku (č. 19-20/2023) Jan Maršálek. Ako už názov napovedá, po covide a globálnej panike je podľa nich načase vytvoriť nový, lepší svet, nového človeka a novú ekonomiku (v podstate globalistický socializmus). Nemalú časť textu však venujú práve mládeži a jej túžbe hľadať príležitosť na prejavenie radikálnych postojov.
Mladí sú dnes frustrovaní a nevidia svoju budúcnosť ružovo. Žiadajú celkom nové, revolučné riešenia a v tomto nad nami majú progresívni v úlohe nadháňačov navrch. Autori o aktivizme mládeže doslova píšu, že má mnoho foriem, “od neinštitucionalizovanej politickej účasti až po demonštrácie a protesty, motivované bojom proti klimatickej zmene, za hospodárske reformy, rodovú rovnosť, práva LGBTQ a podobne. Mladá generácia je predvojom budúcich sociálnych zmien” (sic!). A presne aj identifikujú nepriateľa, ktorý stojí proti zavedeniu láskavého socialistického superštátu. Konkrétne sa treba vzdať vlastenectva a suverenity, pretože “ak sa rozšíri demokracia aj globalizácia, nezostane miesto pre národný štát”. Veľký strach majú najmä z toho, že sa spoja národovectvo a náboženstvo, o čom som už neraz písal, pretože spolu predstavujú, citujem, “toxickú zmes”. Navrhujú teda eliminovať etnické a náboženské prejavy, aby mohol vzniknúť centrálne riadený byrokratický svetový mechanizmus: “Bez globálneho strategického rámca riadenia nemôže dôjsť k trvalému oživeniu”. Národnú a náboženskú identitu má nahradiť inklúzia – v ich podaní formou protežovania menšiny, čo sa plazivým spôsobom deje aj u nás, a teraz nemyslím len sodomitov. Aktívna je aj v školách, kam sa medzi zdravé deti nasilu začleňujú aj deti s rôznymi poruchami, ktoré sa môžu prejaviť násilne, nehovoriac už o ratolestiach z marginalizovaných komunít, ktoré sa násilne prejavujú.
Globálne riadenie si vizionári ako Schwab už vyskúšali pri tzv. pandémii a s jedlom im zrejme narástla aj chuť. Jeho domáci fanúšikovia Weisenbacher a Schutz zasa bez akejkoľvek hanby obhajujú nelegálne prekračovanie hraníc našimi dedičnými nepriateľmi, čím sa dopúšťajú velezrady, a tak by s oboma malo byť aj naložené! A druhý menovaný neváha napísať taký idiotský “argument”, ako že síce majú v Malmö no-go zónu, ale aj tak sa tam žije lepšie ako na Slovensku. A silná masáž našej mládeže je len ďalším krokom sociálneho inžinierstva k nastoleniu tejto vytúženej budúcnosti. Spoločnosť je dnes beznádejne polarizovaná. To nezabudla okomentovať aj Schulzová, keď vyhlásila, že “Takto vyzeralo Nemecko pred vojnou”. Asi myslela, chúďa históriou nepobozkané, Nemecko pred rokom 1933. Voľby sú predo dvermi. Progresivizmus utešene rastie, takže sľúbená “budúcnosť” je už na dosah. A možno nebude treba čakať ani na výmenu generácii. Príde čoskoro!
Mgr. Miroslav Kuna