Hystéria s nelegálnymi migrantmi neutícha. Dá sa povedať, že je to jedna z mála tém, pri ktorej má inokedy názorovo rôznorodé obyvateľstvo odrazu názor jednotný. Až na niekoľko výnimiek – veľmi dôležitých. Tie výnimky sú “naše” elity. Počnúc politikmi, cez novinárov, po rôznych intelektuálov. Nič to, že občania hrajú 97%nú presilovku, názory 3% tých, čo majú v rukách moc a mediálne hlásne trúby, valcujú proti vôli absolútnej väčšiny všetko, o čom tak krásne vedia inokedy básniť – o demokracii, vôli väčšiny, vláde ľudu, rešpektovaní vôle voličov. Nie, dnes to neplatí, obdobne ako to kedysi neplatilo v prípade snáh o referendum o vstupe do NATO – politici sa nechali počuť, že to nie je potrebné, že ľudia tomu nerozumejú, a že Ústava SR to nevyžaduje. Tak rozhodli o nás bez nás, veď pochopiteľne, keď proti vstupu do NATO bolo 70% voličov. A dnes sa chystajú na ďalšiu špinavosť.
Category Archives: Filozofia
Zrada vzdelancov
“Načo sú Jeruzalemu Atény?” horekoval svojho času Tertullianus, rímsky právnik a cirkevný Otec, ktorý týmto výrokom odsudzoval údajne zhubný vplyv gréckej filozofie na mladé kresťanstvo. Continue reading
Dmytro Doncev – ideológ ukrajinského nacionalizmu
Máloktorý ukrajinský intelektuál vyvoláva toľko vášní ako práve Dmytro Doncev. Ako to už často býva a to aj pri hodnotení slovenských dejateľov jedny ho nekriticky vychvaľujú a druhý bez štipky objektivity okamžite zatracujú. História však nebýva čierno biela. Continue reading
Ak všetci mlčia a zatvárajú si oči, ja tak činiť nebudem!
Dnes sú všetky médiá doslova zahltené šokujúcimi správami a informáciami všetkého druhu o takzvanom teroristickom útoku na redakciu humoristického časopisu CHARLIE HEBDO v hlavnom meste Francúzskej republiky, v Paríži. Médiá sa predbiehajú v senzačných správach a odhaleniach najnovšej bezpečnostnej situácie v Európe, pričom niektoré, ako nemenovaný slovenský bulvárny plátok nazval pracovníkov redakcie hrdinami. Hrdinami. Z článku bude zrejmé akí hrdinovia. Pri tomto takzvanom teroristickom útoku, áno takzvanom, z kontextu môjho článku vyplynie prečo, zahynulo rukami ozbrojených moslimov 12 ľudí. Je zarážajúce, že sa niečo tak strašné vôbec stalo. Akékoľvek spory by sa nemali riešiť krutým, surovým násilím a zabíjaním. Ale, žiaľ, stalo sa a už sa neodstane. Continue reading
O vláde ľudu
S veľkou slávou sme si nedávno pripomenuli štvrťstoročie od nežnej revolúcie. Spoločenské elity sa opájali triumfom slobody a demokracie, vraj najlepšieho systému z najhorších, ako to zhodnotil Winston Churchill. Odštartovala táto nepochybne významná dejinná udalosť skutočnú vládu ľudu? Continue reading
Vplyv islamskej vzdelanosti na Európu
Dnes, keď si islamský teroristi vytvárajú svoj abstraktný krvavý islamský štát, pritom zabíjajúc zvlášť krutými spôsobmi aj vlastné arabské obyvateľstvo, by som chcel svojim článkom priniesť aj civilizovaný pohľad na vplyv islamskej vzdelanosti na kultúru, umenie, vedy, ale aj politiku v Európe. Som si vedomí toho, že tento zámer je v dnešnej situácií maximálne zložitý. Som si vedomí aj možnosti, že sa zdvihne vlna frfľania. Nejdem však obhajovať náboženskú otázku, i keď si musíme priznať, aj táto v minulosti hrala oveľa väčšiu a zásadnejšiu úlohu ako dnes. Podotýkam, negatívnu. Skutočne mojim zámerom nie je akékoľvek vyzdvihnutie islamu. Rád by som v historických kontextoch poukázal na skutočnosť, že mnohé cenné a historicky vzácne rukopisy antických filozofov sa zachovali práve v rukách islamských vzdelancov. Keď Epimenides vyhlásil, že všetci Kréťania sú klamári, tak základe tejto jeho vety vznikla celá filozofická disciplína Antitetika a jeho výrok nazvali Antinómiou. Osobne som teda aj na základe antinómie presvedčený, že nie všetci vyznávači islamského náboženstva sú a boli hrdlorezmi. To by bolo veľmi krátkozraké a vlastné akurát tak prispievateľom .týždňa.
Ako si budujeme (budujete) svoju budúcnosť alebo o čom sa nehovorí, ale malo by sa
Do našej mladej generácie sa vkladajú veľké nádeje. Teda asi rovnaké ako do každej inej, ale ako priamy člen to pociťujem asi viac ako len z rozprávania rodičov. Všetko to patrí asi do nepísaného zákona tejto mnohokrát až absurdnej reality. Čo z nás paholkov raz vyrastie? Koľko rôznych uštipačných poznámok podobného rázu som musel vytrpieť za svojich krásnych osemnástich rokov života. Však isto tie situácie poznáte dobre aj vy, keď napríklad v autobuse nepustím starú pani sadnúť si, keďže rýchlo dopisujem úlohu na ktorú som sa včera vykašľal. Však nemám toľko času aby som sa im venoval doma! A verte či nie, aj v starovekom Ríme riešili obdobné otázky týkajúce sa mládeže. Slávny mysliteľ Seneca sa vyjadril takto: „Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé…!“
O pôvode komunistickej myšlienky (2. časť)
SOCIÁLNO – FILOZOFICKÉ ZÁKLADY KOMUNIZMU
1.) Dialektika ekonomických a sociálnych dejín:
Dialektický materializmus sa pri vysvetľovaní užšej prírodovednej problematiky uchyľoval k darwinizmu, od ktorého prebral aj myšlienku evolučného pôvodu človeka z nižších živočíšnych druhov. Keďže vo voľnej prírode sa dajú pozorovať organizované formy stádovej existencie, marxisti sa prirodzene domnievali, že za určitého usporiadania vzťahov v stáde, sa menilo vedomie a schopnosti zvieracích jedincov na ľudské. Keďže marxisti idealizmus zavrhli, museli nájsť iný princíp, ktorý by formoval dejiny od vzniku hmoty, až po víťazstvo komunizmu. Keďže pri vývoji hmoty sa nemohli upriamiť na nejaké vonkajšie vplyvy, ktoré by nutne boli metafyzické (spomínaná transubstanciácia), uspokojili sa s hmlistým konštatovaním, podľa ktorého sa hmota neustále vyvíja od nižších foriem k vyšším preto, lebo je to jej vnútorný zákon.
O pôvode komunistickej myšlienky (1.časť)
V tomto článku sa chcem zaoberať pôvodom komunizmu. Nielen z hľadiska novovekej ideológie,ale hlavne tým, čo predchádzalo myšlienke vytvorenia beztriednej spoločnosti so spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov. Vytvorenie komunistickej ideológie bolo totižto výsledkom určitého názorového vývoja v európskej civilizácii. Niektoré jeho prvky badať už u antických filozofov.Pod pojmom komunizmus nebudem mať väčšinou na mysli len jeho marxisticko – leninistické krídlo. Nejde mi totiž o to, ktorý smer komunizmu sa ukázal v histórii schopnejším a presadil sa na politickej scéne. Ide mi o jeho myšlienkovú podstatu, predpoklady a ciele. Continue reading