O vláde ľudu


S veľkou slávou sme si nedávno pripomenuli štvrťstoročie od nežnej revolúcie. Spoločenské elity sa opájali triumfom slobody a demokracie, vraj najlepšieho systému z najhorších, ako to zhodnotil Winston Churchill. Odštartovala táto nepochybne významná dejinná udalosť skutočnú vládu ľudu? Continue reading

Vplyv islamskej vzdelanosti na Európu

Dnes, keď si islamský teroristi vytvárajú svoj abstraktný krvavý islamský štát, pritom zabíjajúc zvlášť krutými spôsobmi aj vlastné arabské obyvateľstvo, by som chcel svojim článkom priniesť aj civilizovaný pohľad na vplyv islamskej vzdelanosti na kultúru, umenie, vedy, ale aj politiku v Európe. Som si vedomí toho, že tento zámer je v dnešnej situácií maximálne zložitý. Som si vedomí aj možnosti, že sa zdvihne vlna frfľania. Nejdem však obhajovať náboženskú otázku, i keď si musíme priznať, aj táto v minulosti hrala oveľa väčšiu a zásadnejšiu úlohu ako dnes. Podotýkam, negatívnu. Skutočne mojim zámerom nie je akékoľvek vyzdvihnutie islamu. Rád by som v historických kontextoch poukázal na skutočnosť, že mnohé cenné a historicky vzácne rukopisy antických filozofov sa zachovali práve v rukách islamských vzdelancov. Keď Epimenides vyhlásil, že všetci Kréťania sú klamári, tak základe tejto jeho vety vznikla celá filozofická disciplína Antitetika a jeho výrok nazvali Antinómiou. Osobne som teda aj na základe antinómie presvedčený, že nie všetci vyznávači islamského náboženstva sú a boli hrdlorezmi. To by bolo veľmi krátkozraké a vlastné akurát tak prispievateľom .týždňa.

Continue reading

Ako si budujeme (budujete) svoju budúcnosť alebo o čom sa nehovorí, ale malo by sa

Do našej mladej generácie sa vkladajú veľké nádeje. Teda asi rovnaké ako do každej inej, ale ako priamy člen to pociťujem asi viac ako len z rozprávania rodičov. Všetko to patrí asi do nepísaného zákona tejto mnohokrát až absurdnej reality. Čo z nás paholkov raz vyrastie? Koľko rôznych uštipačných poznámok podobného rázu som musel vytrpieť za svojich krásnych osemnástich rokov života. Však isto tie situácie poznáte dobre aj vy, keď napríklad v autobuse nepustím starú pani sadnúť si, keďže rýchlo dopisujem úlohu na ktorú som sa včera vykašľal. Však nemám toľko času aby som sa im venoval doma! A verte či nie, aj v starovekom Ríme riešili obdobné otázky týkajúce sa mládeže. Slávny mysliteľ Seneca sa vyjadril takto: „Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé…!“

Continue reading

O pôvode komunistickej myšlienky (2. časť)

SOCIÁLNO – FILOZOFICKÉ ZÁKLADY KOMUNIZMU

1.) Dialektika ekonomických a sociálnych dejín:

Dialektický materializmus sa pri vysvetľovaní užšej prírodovednej problematiky uchyľoval k darwinizmu, od ktorého prebral aj myšlienku evolučného pôvodu človeka z nižších živočíšnych druhov. Keďže vo voľnej prírode sa dajú pozorovať organizované formy stádovej existencie, marxisti sa prirodzene domnievali, že za určitého usporiadania vzťahov v stáde, sa menilo vedomie a schopnosti zvieracích jedincov na ľudské. Keďže marxisti idealizmus zavrhli, museli nájsť iný princíp, ktorý by formoval dejiny od vzniku hmoty, až po víťazstvo komunizmu. Keďže pri vývoji hmoty sa nemohli upriamiť na nejaké vonkajšie vplyvy, ktoré by nutne boli metafyzické (spomínaná transubstanciácia), uspokojili sa s hmlistým konštatovaním, podľa ktorého sa hmota neustále vyvíja od nižších foriem k vyšším preto, lebo je to jej vnútorný zákon.

Continue reading

O pôvode komunistickej myšlienky (1.časť)

V tomto článku sa chcem zaoberať pôvodom komunizmu. Nielen z hľadiska novovekej ideológie,ale hlavne tým, čo predchádzalo myšlienke vytvorenia beztriednej spoločnosti so spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov. Vytvorenie komunistickej ideológie bolo totižto výsledkom určitého názorového vývoja v európskej civilizácii.  Niektoré jeho prvky badať už u antických filozofov.Pod pojmom komunizmus nebudem mať väčšinou na mysli len jeho marxisticko – leninistické krídlo. Nejde mi totiž o to, ktorý smer komunizmu sa ukázal v histórii schopnejším a presadil sa na politickej scéne. Ide mi o jeho myšlienkovú podstatu, predpoklady a ciele. Continue reading