Aj v 21. storočí sme svedkami kreovania a upevňovania identity mnohých národov. Tieto snahy sú v súčasnosti veľmi ovplyvňované celkovým „ovzduším“ terajšieho sveta. Rozličné kultúry sa navzájom ovplyvňujú a vytvárajú tak stále nové a nové tendencie. Napríklad v takej Veľkej Británii dnes nájdete viac indických občerstvení ako tých tradičných.
Ako už býva zvykom, o.z. MEA PATRIA v spolupráci s miestnou farou ECAV v Hornom Záturčí, v nedeľu 19 augusta 2012 pripravilo pietnu spomienku na Jána Kalinčiaka. Dnes sme si pripomínali okrúhle 190. výročie jeho narodenia.
Ak sa v živote stane, že sa nejaká spolupráca či už medzi osobami, alebo organizáciami osvedčí, je pochopiteľné, že sa zainteresovaní snažia túto plodnú spoluprácu prehlbovať a rozvíjať. Tento prípad rozhodne „sedí“ na našu dlhoročnú spoluprácu s KVH Tatranci a Česko-slovenská obec legionárska – Jednota Senec. Preto sme sa spoločne tento rok rozhodli založiť novú tradíciu, ktorá by spájala nielen ideu spomienky na jedného z najväčších Slovákov, ale dala by tejto spomienke nový rozmer. Nový rozmer v podobe prekonávania vlastných fyzických a psychických mantinelov, tak ako to celý svoj život robil práve generál Štefánik.
Dňa 2. júla 2012 v obci Hronský Beňadik bola slávnostne odhalená tabuľa panovníkovi Rastislavovi (846 – 870), ktorý sa zaslúžil o pozvanie misie solúnskych bratov – sv. Cyrila a Metoda.
V nedeľu 6. mája zorganizovala obec Jasová v spolupráci s občianskym združením MEA PATRIA spomienkovú slávnosť na štúrovca, kňaza a bojovníka za práva Slovákov – Juraja Holčeka. Ako sa už stalo tradíciou, podujatie sa začalo svätou omšou, ktorú celebroval Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Svätá omša sa vysielala v priamom prenose vo verejnoprávnej televízii, čím sa prostredníctvom televíznych kamier mohlo celé Slovensko dozvedieť viac o tomto rodákovi z Budmeríc.
Pred dvoma týždňami Slovensko ohúrila správa o streľbe v Hurbanove. Mestský policajt Milan Juhász, podľa správ médií, prišiel do rodinného domu cigánskej rodiny, pričom postrieľal 5 členov rodiny, z ktorých traja streľbu neprežili. Ostatné je dôverne známe. Vynárajú sa špekulácie. Pokým prvotné indície naznačovali možný rasový motív, tieto boli vzápätí vyvrátené ministrom vnútra R. Kaliňákom, ktorý vyhlásil, že ako strelec, tak i jeho obete boli maďarskej národnosti. Nato sa začalo uvažovať o možných „kšeftoch“ medzi Juhászom a cigánskou rodinou, „podnikajúcou“ mimo iného s kovošrotom. Konečne samotný Juhász, postavený pred sudcu, vypovedal o svojom motíve v tom zmysle, že sa v sobotné ráno zobudil s tým, že s nimi „musí spraviť poriadok“. Jeho konanie tak možno označiť za dlhodobú frustráciu a nemožnosť zjednať akúkoľvek nápravu s problémovou rodinou.
Do našej mladej generácie sa vkladajú veľké nádeje. Teda asi rovnaké ako do každej inej, ale ako priamy člen to pociťujem asi viac ako len z rozprávania rodičov. Všetko to patrí asi do nepísaného zákona tejto mnohokrát až absurdnej reality. Čo z nás paholkov raz vyrastie? Koľko rôznych uštipačných poznámok podobného rázu som musel vytrpieť za svojich krásnych osemnástich rokov života. Však isto tie situácie poznáte dobre aj vy, keď napríklad v autobuse nepustím starú pani sadnúť si, keďže rýchlo dopisujem úlohu na ktorú som sa včera vykašľal. Však nemám toľko času aby som sa im venoval doma! A verte či nie, aj v starovekom Ríme riešili obdobné otázky týkajúce sa mládeže. Slávny mysliteľ Seneca sa vyjadril takto: „Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé…!“
Ľudia si zaslúžia istoty. A už si ich začínajú i vychutnávať. Konsolidácia verejných financií pokračuje nepretržite od roku 1989 a aj samotní nemeckí projektanti uznávajú, že obyvateľstvo medzi Dunajom a Tatrami (alebo ak chcete „ľud tejto krajiny“) je už pomaly unavené z reforiem.
Nuž bodaj by nie, keď v rámci úsporných opatrení vlády Grécka či Írska zavádzajú dane z nehnuteľností, či poplatky za vodu. Také niečo sa ľudu tejto krajiny ani nesnívalo, keďže takéto dane a poplatky tu existujú už dávno. O platoch radšej pomlčať, aj keď cenovo sme predbehli aj Rakúsko, kam sme po odstrihnutí ostnatých drôtov, chodili neveriacky civieť na ceny vo vyspelých demokraciách, a v kaviarňach sme sa neopovážili dať si ani zákusok za neskutočné sumy. Náš ekonomický zázrak však za 20 rokov dokázal predbehnúť aj západniarske ceny, takže dnes je výhodné do Rakúska chodiť tankovať aj nakupovať – ceny sú porovnateľné, alebo nižšie a navyše o kvalite potravín v porovnaním s hnojom, ktorým nás tunajšie obchodné reťazce kŕmia, sa nedá ani porovnať. Snáď len naše platy sú porovnateľné. S eurozónou však vonkoncom nie. O to cynickejšie vyznievajú výzvy na prijatie spoluzodpovednosti v rámci eurovalu, kedy sa z našich úbohých platov máme skladať na blahobytných Grékov, Portugalcov, Írov a najnovšie Španielov.
Malá veľká zem. Tak by sa dala Litva nazvať. Veľká svojou históriou a kultúrou, a v časoch neskorého stredoveku, aj rozlohou. Litvu si v jej novodobých dejinách delili viaceré mocnosti, až sa nakoniec dostala do područia cárskeho Ruska. Všetko až zmenil výsledok krutej 1. svetovej vojny, kedy sa mnohé malé národy zbavili svojich okov. Toto bol aj prípad celého Pobaltia, a teda aj Litvy, ktorá v roku 1918 vyhlásila nezávislosť, no až v roku 1920 ju definitívne získala.
Vážení spoluobčania, ctení sympatizanti o.z. Mea Patria!
Ani sme sa nenazdali a prešiel rok od chvíle, kedy Ministerstvo vnútra oficiálne zaregistrovalo naše občianske združenie. Preto práve tento uplynulý rok si žiada nejakú formu hodnotenia našej doterajšej činnosti. Naše o.z. sme zakladali s veľmi realistickými predstavami a cieľmi. Boli sme si vedomí od samého začiatku, že časová vyťaženosť a finančné hľadisko nám nedovolí dávať si nereálne ciele. Našu činnosť sme sa od samého začiatku snažili profilovať na základe identitárnej idei. Idei o príslušnosti k slovenskému národu, príslušnosti k SR a v neposlednom rade k európskemu civilizačnému okruhu.