O.z. Mea Patria v spolupráci s ČSOL- Jednota Senec vás pozývajú na:
Dňa 23. marca 1939 v ranných hodinách napadlo Maďarské kráľovstvo vtedy len 9 dňový samostatný Slovenský štát. Využilo moment, keď zo Slovenska odchádzali poslední českí vojaci do Protektorátu a slovenská armáda bola len v stave zrodu. Zákerné prepadnutie nevídanou mierou zjednotilo národ a do prvých línií pri obrane vlasti sa hlásili dobrovoľníci. Vtedajší minister národnej obrany F. Čatloš vydal už v ranných hodinách 23. marca rozkaz pplk. gšt. A. Malárovi: „Obranou a vzápätí protiútokom odpovedať na nepriateľský postup!“ Continue reading
Referendom o odtrhnutí sa Krymu od Ukrajiny a jeho očakávanom pričlenení k Rusku, sa de facto začne parcelácia Ukrajiny. V hre je aj odtrhnutie ruskojazyčnej východnej Ukrajiny. A napokon, netreba zabúdať na región Podkarpatskej Rusi – tzv. Zakarpatska, ktoré sa rozprestiera priamo za našimi hranicami, veľké ako tretina Slovenska. Zakarpatsko, nazývané niekedy i Podkarpatskou Rusou, bolo už na prelome 19. a 20. storočia najpestrejšou národnostnou oblasťou Uhorska. Vymedzovali ho župy Užhorodská, Berehovská, Ugočská a Marmarošská. Po rozpade Uhorska v roku 1918 si obyvateľstvo Zakarpatska žiadalo začlenenie do vynikajúcej Česko-slovenskej republiky a nie zotrvanie v štátnom zväzku s Maďarskom. Jedným zo špecifík Zakarpatska bola mimoriadne vysoká koncentrácia židovského obyvateľstva – žila tu celá polovica (80 000) príslušníkov židovského etnika z celej Č-SR. Zo 483 obcí Zakarpatska bolo len 9 takých, v ktorých židia nežili. Počas jestvovania Č-SR však došlo ku kolonizácií Zakarpatska českými úradníkmi, žandárstvom a inými českými štátnymi zamestnancami, keďže Zakarpatsko sa malo stať centrom „československosti“ a umožniť tak pevné zovretie Slovenska čechoslovakistami z východu i západu. Continue reading
Keď v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť Kosovo, viaceré štáty, ale aj jednotlivci, varovali pred týmto precedensom. Toľko opakovaná nemennosť hraníc v Európe tým dostala rozhodujúci smrteľný úder. Isteže, k zmenám hraníc došlo už po roku 1989, najprv zjednotením Nemecka, potom rozpadom ZSSR, Juhoslávie a ČSFR, ale vždy sa tak udialo na základe určitého konsenzu, dohôd, či historického opodstatnenia. V prípade Kosova však išlo o nóvum, ktoré predznamenalo a bude aj do budúcna predznamenávať osud v našich (a nielen v našich) zemepisných šírkach. Continue reading
Myšlienka európskej integrácie ako takej vznikla na troskách 2. svetovej vojny, kedy si víťazné mocnosti položili otázku, či je možné podobnej katastrofe predísť a ak, tak ako. Aspoň takto sa charakterizujú prvotné myšlienky európskej integrácie, ktorá sa začala budovať po hospodárskej stránke ako Spoločenstvo uhlia a ocele a kde sa spojili odvekí rivali – Francúzsko a Nemecko. Myšlienka vskutku šľachetná, ktorá mala predznamenať zmierenie medzi národmi a zabezpečiť spoločnú prosperitu pred rivalitou, ktorá viedla v minulosti v krátkom čase k dvom pustošivým vojnám. Continue reading
Minulý týždeň sme si pripomenuli už šieste výročie vyhlásenia nezávislosti bývalej juhosrbskej provincie Kosovo a Metochia. Tento akt jednostranného vyhlásenia nezávislosti zo strany kosovských Albáncov len potvrdil trend panujúci od pádu tzv. železnej opony, kedy nositeľ demokracie a slobody v podobe USA, cieľavedome rozbíja väčšie štátne útvary v zmysle hesla: Rozdeľuj a panuj! Continue reading
Príbeh politicky korektného rasizmu alebo najväčšia lož od konca 2. svetovej vojny.
Tak znie podtitulok knihy Alexandra Dorina rozoberajúcej udalosti okolo údajného masakru bosnianskych moslimov z leta 1995.
Takmer dvadsať rokov nás politici a médiá masírujú totálnou formou proti srbskej propagandy. V drvivej väčšine filmov či dokumentov, opisujúcich občiansku vojnu v bývalej Juhoslávii, je jasne vidieť tú istú schému. Moslim a Chorvát nevinné obete, Srb krvilačný netvor vraždiaci všetko živé na okolí. Continue reading
Po prvý raz sme sa v združení Mea Patria rozhodli pre registráciu do systému 2% z dane. Znamená to, že sa uchádzame o 2% z daní daňových poplatníkov (prípadne 3% od tých, ktorí v minulom roku pracovali ako dobrovoľníci a majú o tom doklad). Tieto finančné prostriedky idú už z vašej zaplatenej dane – inak by prepadli do štátnej kasy – a skončili v štátnom rozpočte, ktorý neraz šafári od buka do buka, a podporuje mnohé projekty či aktivity, ktoré sú v rozpore nielen s väčšinovým názorom, ale mnohokrát aj so zdravým rozumom. Ak teda chcete aspoň trošku ubrať peniaze prerozdeľovačom pochybných tendríkov, percentíčiek a iných zlodejín, najlepšou voľbou je poukázať 2% z dane nejakému občianskemu združeniu. Ak to bude práve to naše, potešenie bude na našej strane. Výnos mienime použiť najmä na organizáciu podujatí, ktoré tvoria nosnú časť aktivít Mea Patria. Patrí k nim organizácia vojenských pochodov pri spomienke na česko-slovenských legionárov a M.R.Štefánika, ktorá sa každoročne teší širokému záujmu, rovnako tak i tradičná spomienka na štúrovca Jána Kalinčiaka. V minulosti sme sa tiež podieľali na tvorbe nového pomníka pre štúrovca Jozefa Holčeka, ktorý má teraz dôstojný charakter. Organizovali sme aj legionársky pochod proti svojvôli samosprávy mesta Nové Zámky, ktorá chcela zlikvidovať hroby týchto bojovníkov aj za našu slobodu. V ďalšom období by sme sa radi podieľali na tvorbe pamatnej izby Jána Kalinčiaka a nosným projektom pre tento rok by mal byť okrem už prv pomenovaných, aj humanitárny – v podobe humanitárnej pomoci pre kosovských Srbov, žijúcich vo všeobecne známych ťažkých podmienkach. Ak vás naše aktivity oslovili a chcete nám pomôcť svojou troškou, darujte nám 2% z vašej zaplatenej dane a vaša podpora bude využitá na prospech dobrej veci!
Potrebné údaje na poukázanie 2%:
Názov: Mea Patria
Sídlo: Gogoľova 8, 940 58 Nové Zámky
Právna forma: občianske združenie
Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID): 42205298
Potrebné tlačivá na stiahnutie:
potvrdenie_o_zaplateni_dane_2013
Ďakujeme za vašu pomoc, podporu a priazeň!
Vaša Mea Patria
Nie je žiadnym tajomstvom, že Ukrajina je už stáročia považovaná v európskom meradle za mimoriadne strategickú krajinu. Chceli ju Tatári, Poliaci, Rusi, Francúzi, Nemci a dnes by si ju rada privinula do svojej láskyplnej náruče samotná Európska únia.
Historický román od – pre nás doteraz neznámeho, no na ukrajine veľmi oceňovaného – spisovateľa, nás zavedie na Ukrajinu začiatkom 20-tych rokov minulého storočia. Po tom, ako bol zničený mladý ukrajinský štát, vedený osobnosťami ako hajtman Skoropadskij a generál Petľura, si Ukrajinu rozdelili medzi sebou sovietske Rusko a Poľsko. Toľko zo stránok dejepisu. Nik nás však neučil, že tisíce ukrajinských patriotov bojovali naďalej predovšetkým proti brutálnej bolševickej okupácii. Tu sa práve rozvíja príbeh štábneho kapitána Ivana Čornovusa ktorého si na celej ukrajine budú pamätať pod jeho bojovou prezývkou Čierny havran.