Obhajcovia multikulturalizmu, kvót na rozdelenie utečencov, antiopresívnych teorií a ďalších “pokrokových” pohrôm, svojich oponentov okrem všemožných nálepiek, zvyknú odbíjať aj frázami typu: “spoločnosť má strach, lebo nebola na rozmanitosť zvyknutá, ľudia žili v socialistickej rezervácií a boli uzavretí pred svetom, či xenofóbne nálady sú spôsobené absenciou multikultúrnej a multinárodnej minulosti, ktorá v prípade západných krajín je samozrejmosťou, vďaka ich koloniálnej minulosti.”
Opäť silný Západ rozhodol za nás. Na stretnutí ministrov vnútra členských krajín EÚ to zobrali skutočne rázne, tak povediac po „demokraticku“. Verdikt je jasný, kvóty prijmete inak uvidíte…
Prvou ranou bolo, keď stanovisko krajín V4 nepodporilo Poľsko. Jeho politická elita sa domnieva, že vybuduje z Poľska za podpory USA a EÚ regionálnu veľmoc na východných hraniciach vyspelej Európy. Nebolo také ťažké ich presvedčiť ,aby podporili kvóty, keď samotný Poliaci (okrem nacionalistov) sa domnievajú, že ich sa vlastne tento problém nedotýka. Continue reading
Hystéria s nelegálnymi migrantmi neutícha. Dá sa povedať, že je to jedna z mála tém, pri ktorej má inokedy názorovo rôznorodé obyvateľstvo odrazu názor jednotný. Až na niekoľko výnimiek – veľmi dôležitých. Tie výnimky sú “naše” elity. Počnúc politikmi, cez novinárov, po rôznych intelektuálov. Nič to, že občania hrajú 97%nú presilovku, názory 3% tých, čo majú v rukách moc a mediálne hlásne trúby, valcujú proti vôli absolútnej väčšiny všetko, o čom tak krásne vedia inokedy básniť – o demokracii, vôli väčšiny, vláde ľudu, rešpektovaní vôle voličov. Nie, dnes to neplatí, obdobne ako to kedysi neplatilo v prípade snáh o referendum o vstupe do NATO – politici sa nechali počuť, že to nie je potrebné, že ľudia tomu nerozumejú, a že Ústava SR to nevyžaduje. Tak rozhodli o nás bez nás, veď pochopiteľne, keď proti vstupu do NATO bolo 70% voličov. A dnes sa chystajú na ďalšiu špinavosť.
Tak a máme rozhodnuté. Všetky domáce médiá priniesli správy o tom ako premiér Fico zviedol v Bruseli tvrdý boj proti povinným kvótam na migrantov. Bol to boj údajne víťazný, presadilo sa totiž, že každý štát bude samostatne rozhodovať o tom, koľko imigrantov na svoje územie príjme. Veľké politické víťazstvo malej krajiny. Vraj. Continue reading
Monika Flašíková Beňová, Eduard Kukan, Vladimír Maňka, Miroslav Mikolášik, József Nagy, Monika Smolková, Branislav Škripek, Ivan Štefanec, Boris Zala, Anna Záborská.
Tieto mená si treba dobre zapamätať. Sú to vami zvolení zástupcovia Slovenskej republiky v európskom parlamente, ktorí hlasovali za povinné kvóty na prerozdeľovanie imigrantov do krajín EÚ. Pomohli tým otvoriť pandorinu skrinku. Zradili Slovensko, zradili Európu a predovšetkým zradili budúce generácie. Continue reading
Už niekoľko týždňov sa nedá vyhnúť všade prítomnému povyku okolo nešťastníkov, ktorí sa cez Stredozemné more snažia dostať do rajskej záhrady menom Európa. Človek sa až čudovať musí nad naivitou, či skôr zákernou manipuláciou zo strany “nezávislých” médií, ktoré najprv uvedú reportáž o utopených migrantoch a hneď na to príspevok o nelegálnych imigrantoch brutálne zbitých francúzskou políciou v snahe urobiť z nich za každú cenu obete. Continue reading
Mám v živej pamäti januároví teroristický útok v Paríži na redakciu časopisu Charlie Hebdo. Dvanásť mŕtvych zamestnancov tohto upadajúceho satirického plátku štvrtej cenovej kategórie a predovšetkým úrovne doslova pobláznilo európsku a svetovú demokratickú verejnosť. Politici a občianski aktivisti sa doslova predbiehali vo vyjadrovaní podpory tomuto periodiku a do sveta leteli plamenné výzvy na ochranu slobody slova a demokracie. Dvanásť mŕtvych skolených guľkami islamistov. Continue reading
Uplynulým týždňom sme na čas uzavreli niekoľko mesiacov trvajúcu kampaň Aliancie za rodinu (AZR) ako aj protikampaň vedenú liberálnymi skupinami podporujúcimi agendu LGBT. Za sebou máme už aj „horúčku sobotnej noci.“
Dnes sú všetky médiá doslova zahltené šokujúcimi správami a informáciami všetkého druhu o takzvanom teroristickom útoku na redakciu humoristického časopisu CHARLIE HEBDO v hlavnom meste Francúzskej republiky, v Paríži. Médiá sa predbiehajú v senzačných správach a odhaleniach najnovšej bezpečnostnej situácie v Európe, pričom niektoré, ako nemenovaný slovenský bulvárny plátok nazval pracovníkov redakcie hrdinami. Hrdinami. Z článku bude zrejmé akí hrdinovia. Pri tomto takzvanom teroristickom útoku, áno takzvanom, z kontextu môjho článku vyplynie prečo, zahynulo rukami ozbrojených moslimov 12 ľudí. Je zarážajúce, že sa niečo tak strašné vôbec stalo. Akékoľvek spory by sa nemali riešiť krutým, surovým násilím a zabíjaním. Ale, žiaľ, stalo sa a už sa neodstane. Continue reading