V poslednom období veľa z mojich priateľov a známych trávi letnú dovolenku pri mori. Najviac z nich uprednostňuje all inclusive napr. v Bulharsku. Niežeby som sa rád nepridal, ale radšej spoznávam krásy našej domoviny. Prednedávnom som sa rozhodol zavítať do jednej z atraktívnych rekreačných oblastí Nízkych Tatier Krpáčova. Navôkol hory s možnosťou vysokohorskej turistiky (zaujal Chopok, Ďumbier ), za rohom jazero s možnosťou kúpania, neďaleko Bystrá – jaskyňa mŕtvych netopierov. Hovorím si ideálna dovolenka.

                 

Vo štvrtok ráno vyzdvihujem kolegu v Topoľčanoch a ideme smer Handlová – Žiar n. Hronom – Banská Bystrica. Prvý deň preberáme chatu a zoznamujeme sa s okolitým prostredím. Večer pri opekačke dohadujeme zajtrajšiu turistiku. Pôvodne plánovaný výlet na Chopok od chaty Trangošky padá. Nemôžeme odolať pokušeniu tak známej opevovanej Kráľovej holi. Ako východisko určujeme obec Šumiac vzdialený od nás dobrú hodinu cesty. Na druhý deň ráno vyrážame v dobrej nálade. V Brezne nás pri hl. križovatke pohľadom zaujme socha Štefaníka, menej sme však nadšení ,,prispôsobivými” občanmi nerozoznajúcich chodník od cesty.

  

Keď dorazíme na miesto, hľadáme turistickú tabuľu alebo značku, kúsok povýše vidíme celkom dobre vyšliapaný chodník popri malej priehrade a jednu prašnú cestu, po ktorej práve zvážali drevo…Vyberáme lesný chodník, po dvoch km šlapania sme nútení vrátiť sa späť a prehodnotiť našu voľbu. Tentoraz už narazíme na modrú značku a začíname stúpať. Cestou hore si spomínam na známu pieseň a aj nadšenie priateľov pri ich speve, ale aj o ich poučnom konštatovaní o ďalších strofách. V duchu rozíjmam, že spievať ju budem len s tými, ktorí navštívili toto pútnicke miesto. Informačné tabule nás upovedomia, že pochádza od slovenských vojakov na ruskom fronte počas prvej svetovej vojny. Po ďalších rozhovoroch s kolegom a po množstve otravných múch sa nám otvára krásna periféria .

 

Zdá sa, že vrchol je na dosah, ale v realite ostáva ešte asi hodina ťažkého záberu. Tu sa mi v pamäti zjavujú slová ďalšieho priateľa: ,, Túra na Kráľovú hoľu je nič, to je ako na Martinské hole”, nad ktorými sa len ironicky pousmejem.

 

Neďaleko cieľa nás vyhrievajúc na slniečku pozorujú svište. Konečne posledný krok a sme tu, v ďiaľave spoznávame Vysoké Tatry. Rýchlo niečo zobneme, urobíme pár foto a v chladnom počasí mierime späť.

    

Po dvoch hodinách zostupu sa lúčime so Šumiacom a ponáhľame sa do Krpáčova, kde očakávame príchod ďalšej posádky. Tretí deň nášho pobytu sa vyberieme na ľahkú prechádzku lesom popozerať či už huby začínajú rásť. Okrem pár plaviek, kuriatok a modrákov nenachádzame nič, ale zároveň sa tešíme, že o také dva, tri týždne by aj mohli byť a dohadujeme si výlet na Dubové.

     

Dovolenka sa nám pomaly končí a nedeľu okolo obeda sa vraciame domov. Cestou sa však stavíme na obhliadku hradu Slovenska Lupča. Je špecifický tým, že je v rukách súkromného vlastníka Železiarne Podbrezová. Momentálne sa nachádza v rekonštrukcií a prehliadka funguje v obmedzenom režime. Majitelia sa v súčasnosti snažia využívať najmä nórske fondy.

    

Pri vstupe do nádvoria nás ohromí 700 ročná lipa Mateja Korvína, ku ktorej boli v roku 1849 pripútaní účastníci Hurbanovho povstania. Po celom areáli môžeme pozorovať diela prof. Kulicha.

   

Na prvý pohľad zaujme socha Svätopluka, rovnaká ako na Bratislavskom hrade. Jeden z argumentov odporcov Svätoplukovej sochy v Bratislave bolo to, že neexistuje historický záznam, žeby niekedy hrad navštívil. Zaujímavosťou je, že v prípade Slovenskej Ľupči som takéto ohlasy nezaregistroval.

 

V sprístupnenej vnútornej časti hradu nám padne do oka slávnostne vyzdobená sála, v ktorej sa zvyknú konať svadby a koncerty vážnej hudby. Na nádvorí si návštevníci môžu prezrieť historické fotografie miesta a jeho najbližšieho okolia. Hrad obsahuje stálu expozíciu venovanú dejinám regiónu. Okrem ,,loveckej izby”, môžeme navštíviť výstavu ruských maliarov stvárňujúcich miestne kultúrne reálie. S dobrým pocitom ukončíme prehliadku, nakúpime nejaký ten suvenír a cestujeme domov.

   

Peter Kušnír