Súčasnú vládnu koalíciu mnohí doteraz považujú za doposiaľ najkurióznejší zlepenec v modernej slovenskej politickej histórii. Predovšetkým predseda národniarov Andrej Danko pred voľbami rázne vyhlasoval, že do koalície s Bugárom nepôjde. Taktiež Béla Bugár ešte pred tromi rokmi hovoril o arogancii Smeru-SD a tiež vtipne podotkol na adresu smerákov, že nie ľudia ale niektorí (konkrétni) ľudia si zaslúžia istoty. Nuž, opäť sa raz potvrdilo, že politika je prispôsobivá a je hlavne o aktuálnom dopyte a ponuke.
Pokiaľ v niektorých oblastiach politiky na celoštátnej a hlavne regionálnej úrovni môže byť takýto koaličný mix aj prospešný, je jasné, že sú oblasti kde to môže spôsobovať problémy. Takouto oblasťou je nesporne menšinová politika.
Najnovšou iniciatívou z dielne Most-Híd je umiestňovanie tabúľ s názvami miest a obcí v jazyku národnostných menšín na železničných zastávkach a staniciach na národnostne zmiešanom území.
Pravdupovediac nie je to nová iniciatíva. Bugárovci totiž toto isté žiadali už vo vláde Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012, no tá napriek svojmu liberálnemu presvedčeniu, nebola ochotná až k takýmto ústupkom svojmu koaličnému partnerovi. Ďalší pokus prebiehal v roku 2013 za vlády Smer-SD, no vládni socialisti ho vtedy rázne zmietli zo stola.
Dnes je však situácia iná a tabule v maďarskom jazyku sa prezentujú nasledovne: „Potreba dvojjazyčného označenia železničných staníc a zastávok vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 -2020, v ktorom sa uvádza, že vláda SR garantuje zosúladenie zákona o dráhach so zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.“ V realite to znamená, že železničné stanice v mestách ako Šaľa, Nové Zámky, Levice alebo Lučenec dostanú svoje maďarské názvy. Táto dotknutá oblasť presne kopíruje územie okupovaného južného Slovenska v rokoch 1938-1945. Celá situácia dostáva navyše horkú pachuť tým, že sa vedúci pracovníci dotknutých železničných staníc vyzývajú, aby nahlasovali prípadné nesúhlasné reakcie verejnosti či zamestnancov z inštalácie týchto tabúľ.
Čo takého sa udialo, že tí istí sociálni demokrati teraz tento návrh partnerom z Most-Híd odobrili, nie je vôbec ťažké uhádnuť. Pozícia smerákov nie je taká silná ako pred rokmi, a čo je dôležitejšie, je potrebné uchovať si vplyv nad miliardovými eurofondami, ktoré v roku 2020 končia.
Celá problematika má hneď niekoľko rovín. V nedávnej minulosti sa tabule s názvami obcí objavili aj na miestach, kde národnostná menšina tvorila ledva 10% obyvateľstva, pričom donedávna zákon jasne vravel, že môžu byť umiestňované iba v mestách a obciach s aspoň 20% podielom obyvateľstva inej ako slovenskej národnosti. Kto teda zaručí, že to nepôjde časom aj na 5% kvótu kedy by aj Nitra či Banská Bystrica mala svoje názvy ako za čias Uhorska.
Ďalej nás zaujíma kto to bude platiť, pretože ak majú byť financie použité na podporu menšín, tak radšej nech sa rozumne investujú napríklad do menšinovej kultúry, a nie na akési tabule. Je potešujúce, že sa Most-Híd zaujíma o sektor železničnej dopravy, no prospešnejšie by bolo keby sa radšej venovali projektom na modernizáciu tratí a vozového parku železníc. Priestor na to určite je, keďže práve nominant tejto strany sa stal ministrom dopravy. Určite by tým potešili aj našich spoluobčanov maďarskej národnosti, ktorí cestujú tými istými zastaranými vlakmi a na tých istých už niekoľko desaťročí nemodernizovaných tratiach ako Slováci.
Mnohí sa nemôžme zbaviť pocitu, že sa jedná len o ďalšie panské huncútstvo s cieľom odvrátiť pozornosť od skutočných problémov a osvedčeným spôsobom je práve tzv. maďarská karta.
Podobné iniciatívy sa dejú aj na regionálnej úrovni. Len týždeň nazad aj vďaka interpelácii Mea Patria bol zamietnutý v novozámockom mestskom zastupiteľstve návrh na premenovávanie ulíc v maďarskom jazyku do maďarského jazyka. Áno, čítate dobre. Napríklad z „Bratislava-i utca“ sa mala stať „Pozsonyi út“.
Je absurdné, nad akými vecami niektoré osoby uvažujú. Pikantné je, že to bol návrh poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý by sa mal radšej venovať katastrofálnemu stavu chodníkov či nedostatočnej kapacite parkovacích miest v meste. Práve z tohto dôvodu to nemôžeme brať inak ako otvorenú provokáciu.
Som názoru, že ak už chceme kriesiť duchov minulosti, tak neotvárajme bolestivé rany, ale radšej sa sústreďme na obdobia kedy Slovák, Maďar ale aj Čech, Poliak či Rumun bok po boku bojovali za spoločné hodnoty európskej civilizácie proti votrelcom.
Toto je doba, kedy sa majú Európania spájať proti spoločnému nepriateľovi, a to vonkajšiemu aj vnútornému.
Vonkajšia hrozba je identifikovaná, no podstatne väčšia je práve vo forme vnútorného nepriateľa. Nepriateľa, ktorý vytvoril problémy, ktoré majú jasné mená – korupcia, rodinkárstvo, netransparentné hospodárenie so štátnym majetkom a celkový rozklad suverenity národných štátov.
Sú to problémy, ktoré sú spoločné Slovákom aj Maďarom a my nesmieme pripustiť, aby zase niekto operoval s kartou nebezpečného separatizmu a šovinistickej nenávisti. Taktiež však nemôžme pripustiť aby niekto cieľavedome demoloval slovenský charakter nášho štátu a pod pláštikom práv menšín či iných magických formuliek, vytváral umelé zóny možného budúceho etnického napätia a nenávisti, ktorú snáď nikto rozumný nechce.
Mgr. Peter Legény