Úvod

Svet je zasa raz vo vare. Iracionálne masové protesty proti novému americkému prezidentovi sa tiahnu od amerických veľkomiest cez Paríž a Londýn až k protinožcom.

Skutočnou chuťovkou bola potom samotná inaugurácia, ktorá sa niesla v znamení pouličných násilností. Do tých sa nezapojili len anarchistické bojovky, ktorých hnev na vlastnej koži priamo pred kamerami pocítil americký nacionálny aktivista Richard Spencer. Neboli v nich osamotení ani príslušníci menšín, ktoré sa (opäť, celkom iracionálne) cítia Trumpom ohrození. Veľkú časť besniaceho davu totiž tvorili ľudia, ktorých hlavné média nazývajú nepokryte “tou lepšou Amerikou.” Myslia tým obyvateľov východného  a západného pobrežia Spojených štátov, belochov s vyšším vzdelaním, príjmami, vkusom a liberálnymi názormi. Nepamätám si, že by počas dvoch (!) inaugurácii Baracka Hussejna Obamu pravicoví “extrémisti” demolovali podobným spôsobom Washington. Ako je možné, že títo mierumilovní ľudia, milovníci všemožných inakostí a alternatívnych spôsobov života odmietajú takýmto násilným spôsobom výsledok demokratických volieb? Prečo sa táto časť obyvateľstva chová spôsobom, ktorý by verejná mienka očakávala skôr od neonacistov, bielych rasistov a iných subkultúr?

Korene tohto vývoja možno vystopovať do 1959, kedy britský spisovateľ a narkoman Aldous Huxley (1894-1963) predniesol na sympóziu lekárskej fakulty Univerzity v Berkley veľký prejav s veľavravným názvom Posledná revolúcia.

V ňom okrem iného označil teror za veľmi nákladný, hlúpy a neúčinný spôsob vládnutia. Na ovládanie más navrhoval narkotizačnú metódu, ktorá spôsobí, že ľudia budú svoje otroctvo milovať. Označil to za istú formu bezbolestného koncentračného tábora pre celé spoločnosti. To by bola podľa jeho názoru tá Posledná revolúcia.

Okolnosť, že na tej istej fakulte vykonával Dr. David Smith pokusy s potkanmi, týkajúce sa extrémnej hustoty populácie, pričom používal chemikálie ovplyvňujúce vedomie, nie je iste náhodná. Práve preto môžeme na Univerzitu v Berkley lokalizovať počiatok antikultúry. Huxley potom pokračoval s veľkým úspechom prednáškami na danú tému, pričom volal po začatí spolupráce všetkých vedných odborov na programe kontroly vedomia. Dokonca orodoval za vzkriesenie starovekých orgianistických kultov, ktoré mali nahradiť kresťanstvo. Tieto iniciatívy vzbudili veľký záujem amerických vládnych miest, ktoré im zaistili všemožnú podporu.

Čo mal Huxley na mysli pri tejto grandióznej prestavbe spoločnosti je ľahko čitateľné z jeho románov Statočný nový svet alebo Ostrov. V nich v podstate pozitívne opisuje výjavy z drogovej spoločnosti bez občianskych znakov, rodinných pút, s komúnami namiesto samostatného materstva a podobných “vymožeností.” Celé jeho dielo charakterizuje spoločenský model sveta, v ktorom malá vládnuca elita ovláda bezmocný dav, živoriaci v chaose. Oporným pilierom tohto konceptu nie je len bezuzdné užívanie drog. Doplnkom malo byť šírenie pornografie či propagácia sexuálnej promiskuity medzi mladistvými. Huxley vo svojich románoch otvorene propaguje “voľnú lásku,” ktorá by potlačila a nahradila tradičnú rodinu.

Berkeley-2016

V päťdesiatych rokoch patril Statočný nový svet medzi desať najčítanejších kníh na amerických stredných školách a univerzitách. Podpora inteligencie týmto ideálom potom priniesla svoje ovocie. Začalo sa s prehodnocovaním všetkých hodnôt. Namiesto rozumu mali nastúpiť “pravé vnútorné city,” aby človeka zaplavili jeho pudy. Drogy mali podstatne prispieť k tejto novej evolúcii bežného človeka.

Výsledkom boli spoločenstvá “detí kvetov” so širokým užívaním drog a životom v komúnach, presne podľa Huxleyho receptu. Rovnako sa však epidemicky rozmnožili rôzne nebezpečné sekty a výstredné kulty, ako napr. “Rodina” satanistu a masového vraha Charlesa Mansona. Sexuálna a drogová revolúcia postupne priniesla prudký pokles pôrodnosti, rozbíjanie rodín, obrovský nárast kriminality, vytváranie slumov v čoraz obludnejších veľkomestách a nezadržateľné zosurovenie západnej spoločnosti.

Že je tento program stále aktuálny si môžeme overiť na iniciatívach za legalizáciu “mäkkých” drog, zrušenie trestnej zodpovednosti za prechovávanie a užívanie psychotropných látok či volanie po emancipácii sexuálnych menšín. Potom už len stačí, aby distribúciu drog prevzal štát, ako je to de facto napr. v Holandsku a Huxleyho kontrola vedomia sa môže začať. Vymieranie populácie v dôsledku “oslobodenia” sexuality od reprodukcie nám zasa pomôže prekonať migrácia z tretieho sveta.

A tieto iniciatívy majú veľké pochopenie u voličov Hillary Rodham Clintonovej. Práve oni sú skutočným plodom antikultúry, stúpencami Poslednej revolúcie. A keďže Huxleyho program drogovej a sexuálnej slobody ide dokázateľne ruka v ruke s nárastom agresivity, máme vlastne odpoveď na udalosti počas Trumpovej inaugurácie. Podpora médií a establishmentu je rozhodujúca. Demonštranti z washingtonských ulíc sú označovaní jednoducho za “nahnevaných Američanov.” Ich ideoví odporcovia však rovno za rasistov, fašistov, sexistov a homofóbov a to bez toho aby rozbili čo i len jediný výklad! To všetko musia znášať iba preto, že sa netúžia stať obyvateľmi Statočného nového sveta. Liberálna časť spoločnosti zjavne prestala brať ohľad na slušnosť a legitimitu. Je preto načase vzoprieť sa ich Poslednej revolúcii. Ako totiž ukázalo násilie v amerických uliciach, nebude zamatová. A nemala by byť taká ani naša odpoveď.

Mgr. Miroslav Kuna