V dnešnej dobe,tak ako už neraz sužujú našu spoločnosť rôzne kauzy a spoločenské problémy, ktoré sú zdanlivo neriešiteľné a nič sa s nimi nerobí. Ako už neraz sa to týka problému spolunažívania s našimi problémovými spoluobčanmi.Táto téma rezonuje našou spoločnosťou už dlhú dobu a stáva sa súčasťou našeho všedného života.           Bohužiaľ tak ako vždy na to doplácajú obyčajný poctiví ľudia, ktorí si sami nedokážu pomôcť a pomoci a spravedlnosti sa nedovolajú ani u štátnych orgánov, ktoré by mali podať pomocnú ruku.Problém spolunažívania sa stal celospoločenským a celoslovenským problémom. Nie je to už len záležitosťou východného Slovenska ,i keď tam je situácia najviac vyhrotená,ale s týmto problémom sa potýkajú už všetky regióny Slovenska,nevynímajúc naše mesto Nové Zámky a jeho okolie. Tak ako po celom Slovensku aj u nás dochádza k populačnej explózii u cigánskeho etnika, ktoré je sprevádzané aj hromadným sťahovaním tohoto etnika z východu krajiny.

         Podobnej tematike sme sa v našom meste venovali už v minulosti v kauze bytovky na Murgašovej ulici.V tej dobe došlo zo strany mesta k pochybnému predaju budovy na Kasárenskej ulici, ktorú obývali cigánsky obyvatelia a následnému presťahovaniu týchto neprispôsobyvých obyvateľov do pokojnej štvrte na Murgašovej ulici. Samozrejme dôsledy na seba nenechali dlho čakať. Prišlo k zvýšeniu kriminality, krádeží, ublížení na zdraví. Prevažne starší ľudia, ktorí obývali túto časť mesta sa  museli každodenne obávať o svoje životy. Samozrejme prišlo k odozve zo strany obyvateľov, ktorí sa snažili chrániť svoje majetky, úrodu a svoje zdravie, ale ako vždy pri tejto problematike narážali na neochotu úradov. Nikto nebol ochotný reálne a promntne riešiť ich námietky a protesty. Každý sa snažil vyhnúť riešeniu tohoto problému, lebo sa jednalo  v dnešnej dobe o citlivú tému a nebodaj by sa toho chytili médiá, ktoré majú v obľube rozmazávať kauzy s touto tematikou. Jasne a stručne pomenované, nikto nechcel byť označený za netolerantného rasistu.To, že dotknutí obyvatelia, ktorí si poctivou a tvrdou prácou vybudovali svoje domy a boli denno denne terorizovaní novopríchodzími, už nikoho nezaujímalo. Bohužiaľ toto je realita dnešnej doby.V dnešnej dobe to chodí, tak že ten kto si cháni svoj majetok,rodinu a svoj život je označený za extrémistu. Ten,  kto tvrdo pracuje odvádza dane, platí si hypotéky a je prínosom pre spoločnosť,  je odsúvaný a diskriminovaný. I keď po nejakej dobe bola dotyčná horda odsťahovaná z dôvodu zdevastovania budovy, ktorú obývali a nastal relatívny pokoj, po nejakej dobe sa znova objavili problémy podobného charakteru.Tentokrát ide o inú lokalitu mesta. Asi pred pol rokom ma kontaktovala moja známa a posťažovala sa mi zo svojimi problémami.Pred rokom sa presťahovala so svojím manželom a troma deťmi do kľudnej panelákovej časti mesta na Jánošíkovej ulici. Bola to pokojná paneláková časť typická pre každé mesto. Po nejakej dobe si v tejto lokalite pomocou miestneho vajdu zakúpili niekoľko bytov naši rómsky spoluobčania. Zaujímavosťou je ,že žiaden z nich nie je a ani nebol nikde zamestnaný. V dnešnej dobe mnohí, tak ako aj ja bývame na hypotéky,na ktoré si musíme zarábať a niekto si môže bez poctivej práce dovoliť v hotovosti kúpiť niekoľko bytov a dva domy. Taktiež problémy nenechali dlho na seba čakať a pokojnému nažívaniu bol zakrátko koniec. I keď je v dotyčných bytoch nahlásených len pár osôb, v skutočnosti ich tam býva mnohonásobne viac. To by však nebol ten najväčší problém, ale problémom je spoločenské a sociálne správanie sa novopečených obyvateľov a to hlavne v období vyplácia sociálnych dávok. Neutíchajúci hluk,bitky,exkrementy na schodoch,pred dverami,na dvore a pieskovisku, kde sa hrávajú malé deti sa stali realitou života každého slušného človeka. Ešte prednedávnom púšťali rodičia svoje deti na dvor kde sa hrávali,no dnes si to už nemôžu dovoliť, lebo ich ihrisko je znečistené výkalmi a deti sú bité a terorizované. Odpor sa neodporúča. Každý má strach postaviť sa na odpor proti agresívnym individuám zo strachu o svoje deti a vlastné bezpečie. Niet sa čo čudovať, veď agresívní cigáni sú schopní sa za päť minút zmobilizovať a zgrupiť na dvore v hojnom počte ozbrojení nožmi a tyčami, ktorými ohozujú rodičov, ktorí by sa opovážili chrániť svoje deti.Končí to tým že každý radšej zatvorí okenice a doma si zanadáva na neprispôsobivú hordu.Polícia je bezradná,prídu na miesto činu a sami sú ohrozovaný a osočovaný zo strany cigánskej hordy. Policajné hliadky sú často volané i v nočných hodinách, keď si miestny ťažko pracujúci rómovia potužení alkoholom robia diskotéky uprostred sídliska, ale výsledok je rovnaký. Na nich jednoducho nik nemá.

         Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ja keď si dokážem psa naučiť za pár mesiacov aby vykonával svoju potrebu vonku a nieko kto o sebe hovorí, že je taký istý človek ako ja nedokáže svoje deti naučiť, že sa s prepáčením nesere niekomu pred dvere, alebo do pieskoviska, tak ja takéhoto človeka nepovažujem za rovnocenného. Nech mi nikto nejde rozprávať o nejakej diskriminácii, lebo v dnešnej chorej dobe v ktorej žijeme sú diskriminovaní poctiví pracujúci ľudia. Ani sociální pracovníci si nevedia pomôcť, alebo radšej ani nechcú zo strachu o svoje vlastné bezpečie. Ani ich nezaujímajú podnety a sťažnosti  slušných občanov. Nikoho nezaujíma školská dochádzka cigánskych detí, ani to že bijú ostatné deti a na ihrisku sa váľajú vo vlastných výkaloch. Cigánske deti sú zvýhodňované v školách, majú zadarmo školské pomôcky, obedy skoro zadarmo, špeciálnych pedagógov. Napriek tomu  nevedia ich rodičia,alebo nechcú zabezpečiť školskú dochádzku. Zrejme im to vyhovuje tak ako to je a nemajú záujem o vzdelanie svojich detí, ktoré sú negramotné. Podstatné je, že dostanú od štátu rôzne sociálne dávky, ktoré by im mal sociálny úrad dávno odobrať. Zaujímavý je však prípad postupu sociálneho úradu v prípade mojej známej, ktorá bola na dovolenke s malým synom. Pri páde si oškrel koleno,na ktorom mal aj veľkú modrinu. Vychovávateľka v škôlke ihneď kontaktovala sociálnu pracovníčku, ktorá začala promntne konať a dotyčná matka sa pekne zapotila pri vysvetlovaní prečo má jej syn na kolene modrinu. Aby sme sa nechápali zle: Ja súhlasím,  aby sa sociální pracovníci zaujímali o zdravie a výchovu detí, ale nech postupujú v každom prípade rovnako.

        Vystáva tu otázka ako ďalej? Ako ďalej postupovať, kde hľadať pomoc, ako vyriešiť spolunažívanie,ako sa brániť, keď vidia benevolenciu a nečinnosť úradov? Kto sa postaví za ich právo na spokojný a kľudný život? Kde sú teraz ľudskoprávne organizácie, ktoré sa majú týmto zaoberať? Asi majú v náplne práce chrániť len vyvolenú časť obyvateľstva. Do sveta je kričané ako je u nás utláčaná cigánska menšina (zatiaľ menšina), aký je u nás neskutočný rasizmus a naša spoločnosť je netolerantná a potláča práva našich spoluobčanov. Ano,každý má svoje práva,ale netreba zabúdať že aj povinnosti! Ak niekto vytvára hodnoty,buduje si rodinu,pracuje,odvádza dane a je prínosom pre spoločnosť,tak by si ho mal systém v ktorom žijeme vážiť a zabezpečiť mu spokojný život, na ktorý má právo. Kedže sa to nedeje,tak je asi systém zlý. Niečo nie je asi v poriadku s tou našou demokraciou a každý kto má zdravý úsudok dospieva k názoru, že doba v ktorej žijeme je postavená na hlavu. Kam až necháme zájsť túto situáciu a stav našej otupenej spoločnosti. Necháme ju zájsť až do krajností? Vtedy sa spoločnosť a štátne orgány zrazu zobudia? V minulosti prišlo k niekoľkým vyhraneným prípadom kde sa nechala situácia zájsť až ku krajnosti, keď ľudia ktorí boli roky psychicky terorizovaní a nedostalo sa im pomoci vzali spravodlivosť do vlastných rúk. Potom sú toho plné správy, natáčajú sa filmy a zo zahraničia sme kritizovaní za svoju údajnú netolerantnosť k cigánskej menšine. Nech sa páči, nech si našich cigáňov zoberú kritici zo západnej európy a naučia ich slušnému správaniu,kedže nám netolerantným východoeurópanom sa to nepodarilo v priebehu niekoľko sto rokov. Veľmi rýchlo pochopilo Francúzko a Belgicko, čo sú zač naši úžasní spoluočania a po pár mesiacoch ich migrácie k nim, ich deportovali spät.Ja by som bol len rád keby som sa dožil doby, aby každý žil tak, ako si zaslúži,aby sa spoločnosť zobudila a buchla po stole a aby právo a poriadok malo v našej spoločnosti miesto, ktoré mu prináleží!

Radomír Veselý