V roku 2013 boli na Slovensko prevezené z Rumunska telesné pozostatky Ladislava Škultétyho – Gábriša, cisárskeho večného vojaka, ktorý je podľa záznamov, najdlhšie slúžiacim vojakom vo svetovej histórii. Zomrel v roku 1831 a odvtedy bol pochovaný na cintoríne v Sannicolau Mic pri rumunskom meste Arad. Slovensko ho ale pred 2 rokmi exhumovalo a previezlo do rodného Mojtína, kde bol slávnostne uložený do novej hrobky.

Tento počin vyvolal nevôľu Maďarska, keď jeho predstavitelia obvinili Slovensko z falšovania histórie a prisvojovania si maďarských osobností! O jeho maďarskom pôvode vraj nemôže byť ani pochýb, keďže aj pomník v Rumunsku, mal len v maďarčine! Nuž, argument hodný nasledovníkov Kálmana Tiszu, či Apponyiho. Ktovie, čo by si o celej kauze pomyslel samotný Škultéty – Gábriš, ktorého prezvisko ani náhodou nie je maďarské a ktovie, čo na to jeho rodáci z Mojtína, ktorý by mal byť podľa tejto logiky maďarskou obcou. Alebo minimálne s podielom maďarského obyvateľstva. Nie je to nič nové, veď i na Madagaskare akýsi maďarský exulant stačil postaviť v maďarčine pamätník “maďarskému” velikánovi Móricovi Beňovskému, či v nedávnej minulosti zas pamätník na počesť 44 zastrelených vojakov v Kragujevaci s českými verziami slovenských mien….A tak, aspoň symbolicky, sa tento fakt musel odraziť aj na Slovensku. Hoci o tom vie len málo ľudí, na Slovensku máme pamätnú tabuľu “na pamiatku najstaršieho maďarského husára – Lászloa Skultétyho”. Na nenápadnom mieste pri brečtanom porastených storočných pomníkoch pri samom múre cintorína v Komárne – si ktosi neznámy takto ucil jeho pamiatku. Pekné gesto, len keby nefalšovalo históriu…

A v tesnej blízkosti za touto tabuľou je pamätník hrdinom maďarskej revolúcie 1848/49, ktorá nechcela priznať žiadne práva nemaďarským národom…

Mgr. Slavomír Hromada