Už v sobotu sa uskutočnia v poradí tretie voľby do europarlamentu. Na Slovensku ich sprevádza rekordná neúčasť, držíme dokonca prvenstvo v minimálnej účasti v rámci EÚ. Pritom europarlament dostáva čoraz väčšiu váhu pri rozhodovaní o našom osude. Na Slovensku sa šance chopilo hneď až 29 politických strán a hnutí, takže argument, že si nie je z čoho vybrať, len sotva obstojí. Navyše tieto voľby ukážu, či sa necháme úplne zotročiť sociopatmi z EÚ, ktorí nám nanucujú normy za hranicou normality, alebo dokážeme, že zdravý úsudok ešte nie je úplne stratený.
Z hľadiska ochrany našich prirodzených záujmov musíme vylúčiť takmer úplne tie strany, ktoré v súčasnosti v europarlamente “akože” zastupujú Slovensko. Okrem toho, že o práci poslancov je sotva počuť (česť výnimkám), títo sú práve poslušnými nástrojmi čoraz väčšieho zderstva a do neba volajúcich neprávostí, aké sú na nás páchané. Nik súdny nemôže podporiť sociálne sa tváriacu ženu miliardára Flašíkovú-Beňovú, ktorá sa zaoberá témami islandských rýb, alebo tým, akú kabelku si vezme do práce. Navyše jej materská strana na Slovensku sa vyjadrila napr. proti registrovaným partnerstvám, na pôde europarlamentu však poslanci tejto strany vzorne po socialisticky vedno so socialistickou internacionálou, hlasujú za všetky tieto “výdobytky”. O SDKÚ či SMK škoda reči, keďže je pravdepodobné, že ich poslanci sa budú musieť s teplými miestečkami rozlúčiť, rovnako ako posledný mohykán z dnes už zaniknutého HZDS. Jediní zástupcovia za SR, ktorých možno hodnotiť pozitívne, sú J. Paška z SNS a A. Záborská z KDH.
Vyvstáva prirodzená otázka: Koho voliť? Národné sily do týchto volieb vstúpili v rekordnej roztrieštenosti – kandiduje SNS, LSNS, KSNS, NAS, SLS. Rovnaké programy, rovnaké ciele, avšak 5 strán. Potenciál je pritom ako je dobre známe v úrovni 7 – 12% hlasov – a to pri parlamentných voľbách, nie pri eurovoľbách, ktoré národne orientovaných voličov nelákajú, takže pred 5 rokmi SNS získala len 5,55% a jediného poslanca. Dnes bude situácia ešte komplikovanejšia. Môže byť, ale nemusí.
Kľúčom si je uvedomiť, že v podstate nízka volebná účasť nahráva práve stranám s disciplinovanými voličmi. Takí sú najmä voliči Smeru – SD, ktorí si ešte pamatajú časy, keď svorne volili na 99,96% jednotnú kandidátku Národného frontu s vedúcou úlohou KSČ, ďalej sú to voliči KDH, ktorí dostávajú pastierske usmernenia v spovedelniciach, či voliči SMK, ktorí sa k urnám doplazia aj na smrteľnej posteli, len aby odovzdali hlas za Magyarországh. Tak či onak, účasť nepresiahne 20%. Znamená to, že ak by k urnám prišli do nohy všetci národne orientovaní voliči, potom by reálne mohla niektorá z národne orientovaných strán aj získať zaujímavé percentá, ba dokonca, mohli by sa do europarlamentu pokojne dostať aj dve.
Je najvyšší čas na volebnú mobilizáciu – je jedno, koho z pätice strán podporíte, ale najmä, treba voliť. Určitým vodítkom nech je výška preferencí a tým pádom reálnosť zvolenia do europarlamentu. Pretože sociopati z Bruselu nám chystajú zaujímavé prekvapenie – a to je rozdelenie dlhov tých štátov, ktoré majú dlh nad 60% HDP. Nestačí, že sme do eurovalu dali 661 miliónov eur z večera na ráno (inakšie peniaze na nič nie sú, ale na záchranu cudzích bánk áno), nestačí, že ručíme za 5,1 miliardy eur v eurovale, nestačí, že náš dlh stúpol z večera na ráno o 10% na dnešných 55% HDP, my ešte chceme platiť dlhy za krajiny ako Nemecko, Británia, Francúzsko, Belgicko, a ďaľšie západoeurópske krajiny s neporovnateľne vyššou životnou úrovňou!
Výbor, ktorý sa touto chorou ideou zaoberá už vznikol, a jeho vznik podporili všetci naši doterajší europoslanci – s výnimkou P. Pašku, ktorý bol proti a A. Záborskej z KDH, ktorá sa ale len zdržala hlasovania. Nový europarlament má už dať oficiálne požehnanie k takejto “konsolidácii”. Nie je preto jedno, kto bude sedieť na miestach našich europoslancov, lebo tí súčasní a ich nasledovníci istotne zradne zahlasujú za túto perverznosť! Už len preto sa treba zúčastniť volieb a zahlasovať za euroskeptikov!
Niekto si môže povedať, že našich 13 europoslancov len málo zaváži, keď ich všetkých dokopy je 751. To je síce pravda, ale aj dážď sa skladá z malých kvapiek, ale keď sa rozprší, vznikne z nich riava, ktorú nič nezadrží! Preto – v sobotu hor sa do volebných miestností – a vystavme spoločne všetkým eurohujerom, zapredancom a sociopatom vysvedčenie, aké si zaslúžia!
Mgr. Slavomír Hromada