Obzretie za eurovoľbami

Katastrofálna neúčasť a hrozivé výsledky – tak by sa dali jednou vetou charakterizovať tretie eurovoľby na Slovensku. Pokým v iných krajinách EÚ sa obávali nárastu euroskeptických hlasov, na Slovensku sa zvrtlo všetko práve naopak. Volebné výsledky by sa dali porovnať s parlamentnými voľbami 2002, ktoré dopadli veľmi podobne – keď sa nikomu ani len nesnívalo, že by vládu mohol aj po druhýkrát skladať dovtedajší premiér Dzurinda. Ale stalo sa. Kvôli čomu? Práve kvôli prepadnutým hlasom pre menšie strany  -podobne, ako sa to stalo dnes!

Smer – SD prišiel o jedno kreslo a začína postupne žať čo zasial. Istoty ho dobiehajú, takže pokles preferencí bude utešene pokračovať. Obrodená opozícia jasá nad ziskom, ale pravda je taká, že pri tak nízkej účasti išli hlasovať predovšetkým straníci, ich rodinní príslušníci, presvedčení voliči a najmä nevyliečiteľní eurohujeri – čomu zodpovedajú aj výsledky. Najhoršie dopadli ale národné strany, ktoré kandidovali v rekordnej roztrieštenosti – SNS, ĽSNS, NaS, Magnificat, KSNS a SĽS. Za určitých okolností by sme k nim ale mohli ešte priradiť ďalšie 2 strany, čím sa katastrofa len prehlbuje. SNS získala 3,61% hlasov, čo ju odsunulo mimo europarlament (pred 5 rokmi preliezla s odretými ušami s 5,55%) a prišla tak o jediného poslanca. Druhá v poradí ĽSNS získala 1,73% hlasov a potvrdila tak svoju silu – keďže pravidelne jej preferencie oscilujú na úrovni 1,3 – 1,7%. Preferenčne si pomohla najmä strana NaS, zrejme kvôli kandidatúre S. Chelemendika, ktorý má svoj okruh podporovateľov a O. Dobrovodského, keď získala 1,38%. Prekvapením je zisk takmer neviditeľného Magnificatu Slovakia s 1,18%. Premenovaná SNJ išla do volieb pod novou hlavičkou KSNS, ale ani nasadenie tažkého kalibru vo forme nezabudnuteľného J. Slotu, jej nepomohlo a získala len 0,64% hlasov, čím opäť raz boli pochované ambície a nádeje jej lídrov – či naveky, alebo len do ďalšieho výprasku vo voľbách, to uvidíme sami. So železnou pravidelnosťou kandidujúca SĽS sa nedala zahanbiť ani tentoraz a získala svojich obvyklých 0,46% hlasov – aj keď preferenčné hlasy ukázali, že hlasy získala najmä pôsobením dvojice M. Mišún – M. Magát, kdežto starí stranící zo SĽS pohoreli.

Reči o spájaní sa nemá význam zdôrazňovať, ani opakovať. Pretože k žiadnemu nedochádza a nedôjde. Politické ústrky, či osobná nevraživosť jednotlivých lídrov navzájom, je dostatočná na to, aby k žiadnemu spájaniu nedošlo. Keď zrátame všetky hlasy dokopy, zisťujeme, že pri spoločnom postupe by za takúto národnú alianciu hlasovalo cez 9% voličov a v europarlamente by získala 2 mandáty! Takýmto spôsobom však naopak oné 2 mandáty podhodila tým stranám, ktoré získali viac ako 5% hlasov a tie si ich podelili. Hanba nad hanbu, že vďaka takejto roztrieštenosti do Bruselu zasadne trebárs Pál Csáky!

Aké sú teda východiská? Zdá sa, že reálnu šancu uspieť v parlamentných ale aj iných voľbách má jedine SNS, ktorá viaže rozhodujúci potenciál. Ešte by tu bol možný vznik nejakej obrovskej koalície, čosi podobné na spôsob Konfederácie národných síl Slovenska, ktorá vznikla v roku 2003, práve ako odpoveď na roztrieštenie. Alebo potom bude nevyhnutný druhý model – a to viesť bratovražedný boj, ničiť sa navzájom, tak aby boli ostatné konkurenčné strany zdecimované, zlikvidované, pohltené, či vytlačené na okraj. Inej cesty niet, keďže rokovať a dohodnúť sa v súčasnosti nie je možné. Neteší nás tento stav, je hanbou, ale ak ho chceme zmeniť, musíme sa zapojiť všetci, ktorým na tom záleží. Ale asi nezáleží, keď aj účasť bola taká, aká bola, a to sa pokojne pri disciplinovanosti voličstva dali výsledky zvrátiť krásne v prospech iných strán. Slovensko opäť zaspalo, takže zápas vnútri EÚ nám bude musieť vybojovať francúzsky Národný front, britský UKIP či dokonca maďarský JOBBIK.

Mgr. Slavomír Hromada