V súvislosti s ostro sledovaným predvolebným bojom medzi duom Trump – Clintonová sa oči svetovej verejnosti upriamujú na “kolísku demokracie,” ako bývajú USA často neprávom označované. Aj mnohí “konzervatívci” pokladajú politický model americkej republiky, čiže delegovanie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu zložku, za ten najlepší na svete. V našich časoch sú preto väčšinou neznáme či rovno nežiadúce diela, ktoré by túto mantru vyvracali.
Francúzsky šľachtic, sociológ, politik a spisovateľ Alexis de Tocqueville (29. júl 1805 Paríž, 16. apríl 1859, Cannes, Francúzsko) bol prvým mysliteľom, ktorý popísal rozdiely medzi demokratickými a tradičnými spoločnosťami. Pre potreby tohto výskumu vycestoval do Spojených štátov amerických a v rokoch 1831 až 1832 analyzoval americký demokratický model. Svoje závery zverejnil v dvojdielnej knihe Demokracia v Amerike, v ktorej načrtol zásady fungovania tamojšieho politického systému. Toto dielo však má svoju jedinečnú výpovednú hodnotu najmä tým, že v ňom popísal aj dopad demokracie na chovanie a myslenie občanov a fungovanie inštitúcii.
De Tocqueville predovšetkým odmieta ideu demokratickej revolúcie, na základe ktorej vznikli USA. Neskôr bola demokracia vyvezená do Európy, kde nastolená násilím (tak ako všade na svete) predvádza hodnotový a politický chaos. Toto zriadenie je pritom v podstate slabé, bez veľkých ideí a osobností a ľud v ňom stráca úctu k autoritám. Chudobní bojujú o moc s bohatými a okrem toho si zachovávajú nevzdelanosť svojich predkov, pričom strácajú tie cnosti, ktoré mali v tradičnej spoločnosti.
De Tocqueville našiel teda v demokratickom politickom systéme citeľne viac záporných ako kladných momentov. Vyčíta mu nedostatočnú silu v politických a vojenských krízach, náchylnosť politikov ku korupčnému správaniu a neschopnosť voličov rozpoznať a zvoliť si tých najlepších kandidátov. Vysoká frekvencia rôznych volieb udržuje spoločnosť v stave horúčkovitého vzrušenia a stavia jednu skupinu občanov proti druhej. To udržuje národy v stave akejsi studenej občianskej vojny. Legislatíva vďaka meniacim sa garnitúram nemá kontinuitu a rýchlo sa mení. Tým je znemožnené odovzdávanie skúseností v štátnej správe.
Rozhodne zavrhuje demokratickú tyraniu väčšiny, ktorá vedie k spoločenskému vylúčeniu občanov s iným názorom. Demokracia navyše potláča slobodu v mene rovnosti. Mení sa v despociu, v ktorej je politický aktivizmus občanov nežiadúci. Demokracia je pre Alexisa de Tocqueville neoddeliteľným sprievodným javom modernizujúcej sa spoločnosti a tak nevyhnutným údelom ľudstva.
De Toqueville však opisuje aj tradičnú spoločnosť, ktorú si však nijako neidealizuje. Nevýhody vidí v dominantnom postavení vládcu a aristokracie na úkor ľudu. Na druhej strane má však podľa neho tento systém aj svoje klady. Panovník nebýva naklonený tyranii, duchovná aristokracia sa stará o prostý ľud, tá vojenská o jeho ochranu. Tradičné delenie spoločnosti na kňazov, bojovníkov a výrobcov zmierňuje sociálne napätie. Každý človek je zaradený do stavu podľa jeho schopností a zamestnania a je týmto stavom zaštítený. Tradičná spoločnosť umožňuje na rozdiel od demokracie vyniknúť geniálnym osobnostiam, z ktorých pochádzajú veľké myšlienky a činy. Je to spoločnosť mestských a cechových samospráv, kultu rodiny, vidieka, náboženstva a autority. Predstavuje organické puto založené na pôde a krvi.
Demokracia naopak podporuje priemer, vládu priemeru, podpriemerné umenie a životný štýl založený na hrabivosti, individualizme a prehnanom, niekedy až úchylnom pôžitkárstve. Individualizmus vedie napokon k sociálnej izolácii, kedy je jedinec vydaný napospas všemocnému byrokratickému štátu, pretože ho už viac nechráni stav. Je zaujímavé a výstižné, že medzi negatívne javy sprevádzajúce demokratizáciu spoločnosti de Tocqueville zaraďuje aj spriemyselňovanie a nárast vplyvu masových médií.
Toto originálne dielo nám ukazuje, že víťazstvo “tyranie väčšiny” nemusí byť konečné. Hovorí o potrebe odstránenia najhorších javov, ktoré sa vyskytovali v tradičnej spoločnosti. Na takýchto základoch môže byť potom obnovená európska Identita ako dôstojný súper a vhodná alternatíva voči súčasnému demoliberalizmu. Vďaka tomu je spis Demokracia v Amerike veľkým prínosom aj po takmer dvoch storočiach a to nie len v súvislosti s jedinou svetovou superveľmocou. Je vysoko aktuálne aj vďaka súčasným ideologickým pohybom, bezpečnostným hrozbám a ekonomickým krízam. Preto by nemalo byť neznáme pre nijakého skutočného konzervatívca, reakcionára či stúpenca Tradície.
Mgr. Miroslav Kuna