Do našej mladej generácie sa vkladajú veľké nádeje. Teda asi rovnaké ako do každej inej, ale ako priamy člen to pociťujem asi viac ako len z rozprávania rodičov. Všetko to patrí asi do nepísaného zákona tejto mnohokrát až absurdnej reality. Čo z nás paholkov raz vyrastie? Koľko rôznych uštipačných poznámok podobného rázu som musel vytrpieť za svojich krásnych osemnástich rokov života. Však isto tie situácie poznáte dobre aj vy, keď napríklad v autobuse nepustím starú pani sadnúť si, keďže rýchlo dopisujem úlohu na ktorú som sa včera vykašľal. Však nemám toľko času aby som sa im venoval doma! A verte či nie, aj v starovekom Ríme riešili obdobné otázky týkajúce sa mládeže. Slávny mysliteľ Seneca sa vyjadril takto: „Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé…!“

Koľká to podobnosť s dneškom! Už vtedy to hovorili ľudia, ktorí chodili na spoločné latríny! Lenže najskrušujúcejšie na tom je to, že do istej miery mali starí Rimania so Senecom na čele aj pravdu. Však my nie sme vôbec iní! Nedávno sa mi do rúk dostala kniha Marka Bauerleina, svojho času spôsobiaca veľký rozruch v Spojených štátoch amerických. Autor v nej opisoval veľké nevýhody amerického školstva, ale aj priam kritické nedostatky záujmu o spoločenské vedy či literatúru. Síce na jednej strane štyridsať šesť percent amerických maturantov považovalo všeobecný rozhľad a informovanosť občana za dôležité, ale len polovica z nich dostala z testu zameraného na tieto konkrétne zručnosti viac ako polovicu bodov! Na mieste sa možno vynára otázka, či v našej „banánovej republike“ plnej goríl a iných veľkých zvierat je vývoj obdobný alebo nie.

Treba podotknúť, že u nás sa podobné výskumy tvoria len málo, preto je niekedy ťažké vychádzať z nejakých konkrétnych čísiel. Keďže medzi základné zručnosti patrí aj porozumenie písaného textu, môžeme sa smerodajne oprieť o výsledky Testovania 9 z minulého roku. Podľa neho má „schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť obsah a formu textu prostredníctvom svojich vedomostí a skúseností, vecne argumentovať, nachádzať dôkazy mimo textu, zhodnotiť význam určitých informácií z textu, zhodnotiť dostatočnosť informácií, kvalitu, presvedčivosť, výstižnosť, primeranosť textu“ len 29,5 % testovaných žiakov deviateho ročníka. Aká je teda pravdepodobnosť, že dokážu správne odpovedať na základné otázky z náuky o spoločnosti či literatúry, keď mnohí majú kritické nedostatky v čitateľskej gramotnosti? Hlavne, že sme jednou z krajín s najväčším počtom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. To je s ohľadom na montážny charakter našej ekonomiky a roľnícko-drevorubačskú mentalitu národa skutočne absurditou číslo jedna. Pri trošku nadsadenia môžeme povedať, že typický Slovák pije, nadáva na vládu, pracuje vo fabrike alebo v kancelárii a má magisterský titul s politológie, prípadne sociálnej práce. A o ôsmej čaká kým ho nejaká telvízna stanica „obohatí“ svojim prime-time programom typu turecká telenovela alebo využívanie ľudského utrpenia a bolesti na zvýšenie sledovanosti.

Matúš Krátky, Mea Patria Martin