Keď sa somárovi dobre vodí, ide na ľad tancovať. Toto staré slovenské príslovie vystihuje súčasnú vládnu snahu o zjednotenie termínu volieb do VÚC s komunálnymi voľbami a zrušenie dvojkolovej voľby županov na jednokolovú. Župné voľby (alebo ak chcete, krkolomne: voľby do Vyšších územných celkov) sa nikdy nestretávali s masovou účasťou voličstva. Účasť vždy oscilovala na úrovni okolo 20%, takže o legitimite zvolených kandidátov môžu byť pochybnosti, rovnako ako v prípade volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa končia vždy fiaskom v účasti a tým aj v legitimite. Je to na zamyslenie, keď pri referende priamo Ústava SR vyžaduje účasť aspoň 50% voličov, aby ich rozhodnutie bolo platné, ale pre účasť na platnosť volieb žiadne kvórum nejestvuje! Zákonodarcovia pritom prijímajú stovky uznesení a zákonov, ktoré priamo ovplyvňujú životy všetkých obyvateľov štátu počas štyroch rokov výkonu svojho mandátu.

Cieľ zlúčenia župných a komunálnych volieb je predovšetkým dopomôcť akej-takej legitimite zvolených kandidátov v župných voľbách. Ráta sa s tým, že komunálne voľby, ktoré sú čo sa účasti týka najpopulárnejšie, takto pomôžu župným voľbám. Vraj sa ušetria aj finančné prostriedky, ak sa to všetko uskutoční v jeden deň. Nuž – pozrime sa na tento argument bližšie.

Ak sa ráta s tým, že členov volebných komisií bude treba zaplatiť len raz (asi 30€ na člena), potom k úspore naozaj dôjde. Ak však voľby budú ako v minulosti, keď sa trebárs parlamentné voľby zlúčili zároveň aj s referendom – v tom prípade boli komisie aj tak dve. Z tohto pohľadu sa až tak výrazne neušetrilo. Ak návrh počíta s tým, že všetky úrovne volieb zvládne jedna komisia, potom je to odvážne. Už dnes pri komunálnych voľbách v obciach a mestách neraz komisie sedia do neskorých nočných ba i ranných hodín. Nie je totiž nič výnimočné, keď čísla nesedia, pri trebárs 900 lístkoch v urne sa môže pomýliť každý. Hľadanie chyby sa rovná hľadaniu ihly v kope sena. Navyše, komisia je na mieste účastná od 6 hodiny rannej, predseda a zapisovateľ dokonca od 5 hodiny rannej. S počítaním lístkov sa začína až po 22 hodine. Unavená komisia pri najlepšej vôli nie je už schopná zvládať ešte aj rátanie preferenčných hlasov kandidátov VÚC, ktorých je toľko, že hlasovací lístok má formát veľkosti A2. V Bratislave a Košiciach to bude ešte pikantnejšie, tam sa volí nielen do miestnej časti, ale aj do hlavného mestského zastupiteľstva. Čiže, jedna komisia musí spracovať naraz trojo zložitých volieb. Neostáva teda iné, ako členom komisií vysloviť obdiv a zároveň úprimnú sústrasť.

Druhým dôvodom zlučovania volieb, a zdá sa najdôležitejším, je snaha odstaviť od moci banskobystrického župana M. Kotlebu. Napokon, predkladatelia novely sa tým nijako ani netaja, ba dokonca aj vládni predstavitelia sa k tomu vyjadrili v tomto zmysle. Vzápätí ako však zistili, že túto ich novelu podporili aj poslanci Kotlebovej ĽSNS, začali mať obavy. Zrejme si uvedomili, že kotlebovci si trúfajú vyhrať v prvom kole, ba čo viac, postaviť kandidátov aj inde s nemalými vyhliadkami na úspech. A tak už úplne neskrývane začali výzvy zľava – sprava na zjednotenie sa proti akémusi „extrémizmu“. Človek by čakal, že banskobystrický župan M. Kotleba, ktorého úradovanie je od prvého dňa pod prísnym drobnohľadom a pod paľbou kritiky, spájané so všemožnými kauzami, že takéhoto kandidáta sa netreba obávať a že zaslúžený účet za roky vládnutia mu vystavia jeho voliči. Vzhľadom k hysterickým reakciám politikov a establišmentu sa zdá, že tento obraz, aký médiá a politici predkladajú, zrejme celkom pravdivý nebude. Alebo: načo potom obavy, načo potom spájanie nespojiteľného, načo zmeny legislatívy vyslovene zamerané proti jednému kandidátovi?

Ako to už býva, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Tretí moment zmeny tohto systému voľby si jeho predkladatelia možno ani neuvedomujú. U niektorých z predkladateľov som o tom dokonca presvedčený. Jednokolovosť volieb župana totiž privodí nemálo prekvapení. Väčšinový volebný systém totiž spôsobuje, že víťazí kandidát s najvyšším počtom hlasov. To znamená, že sa môže zopakovať scenár známy z nejednej obce či mesta, kde jednokolový volebný systém funguje pri voľbe primátorov a starostov. Nezriedka sa stane primátorom či starostom kandidát, ktorý získa o pár hlasov viac, ako jeho protikandidáti. V absolútnom číselnom vyjadrení potom získa možno 15 – 20% hlasov voličov, ale to mu na zvolenie stačí. Ak by bolo druhé kolo volieb, víťazom by sa určite nestal. Ak by sa tento systém teda používal napr. pri prezidentských voľbách, tak v r. 2004 by sa stal prezidentom SR Vladimír Mečiar a v roku 2014 zas Robert Fico. Na zvolenie by mu pritom stačilo 28% hlasov, ktoré získal.

Vládna koalícia si teda trúfa, trúfa si aj opozícia. Smer-SD je presvedčený, že mu jeho dominancia bude stačiť na ovládnutie krajov, SNS sa zas bude musieť prebrať po volebnej noci z fiaska, ktoré utrpí a Most-Híd bude spolu s SMK oslavovať zvolenie svojho župana minimálne v Nitrianskom kraji, pri dôkladnej mobilizácii svojich voličov, možno aj v Trnavskom kraji. Hrádza proti extrémizmu bude dôsledne postavená. Len či naozaj.

Mgr. Slavomír Hromada