V posledných týždňoch sa boj s triednym nepriateľom mimoriadne zostruje. Niežeby propaganda predtým nefičala na plné obrátky, ale dnes neprejde dňa a snáď ani hodiny, aby sa aspoň traja autori v novinách či televízií nezaoberali fašistami, nacistami, či inými extrémistami. Téma holokaustu bola už i predtým na dennom poriadku, akoby sa 2. svetová vojna skončila predvčerom. Snáď ani vtedy sa tejto téme nevenovalo toľko pozornosti, ako v súčasnosti. Novinári, ktorí píšu podľa zadania svojich šéfov a spoločností, ktoré médiá vlastnia, musia vedieť, že ich propagande takmer nik neverí. Stačí si prečítať diskusie pod ich článkami, kde 90% diskutujúcich sa z novinárskych komentárov vysmieva, kladie otázky, či vyvracia novinárom ich tézy, ktoré sú dokonale odtrhnuté od reality. Autori článkov mlčia, nereagujú ani na súkromné e-maily. Pretože vedia, že lži, ktoré píšu a rozširujú, sú naozaj lžami a dokáže im ich vyvrátiť aj priemerne rozhľadený čitateľ.
Besnenie lžimédií nabralo na obrátkach najmä po amerických prezidentských voľbách. Lžimédiám a najmä ich vlastníkom totiž v poslednom čase nevychádza všetko podľa plánov, ako doposiaľ. Pokým v minulosti ich mediálna mašinéria dokázala verejnú mienku zvalcovať na svoj potrebný obraz a ľud stádovite “demokraticky” zahlasoval tak, ako si oligarchia priala, teraz sa to lžimédiám už začína vymykať z rúk. Referendum o Brexite či víťazstvo Trumpa, to sú hlavné facky, ktoré lžimédiá a ich vlastníci dostali. Zúriac, že ďalšie facky môžu schytať v prípade nemeckých či francúzskych volieb, odhadzujú už aj posledné zvyšky masky “demokratických hodnôt”, za ktoré sa ukrývajú. A tak čoraz hlasitejšie začínajú otvárať témy o potrebe regulácie či priamo cenzúry “škodlivého obsahu” na internete, či používania aplikácií, ktoré by tieto “propagandistické a populistické” názory vyhodnocovali a ich autorov či rozširovateľov priamo trestali.
Zdá sa vám to povedomé? Že toto sme už v našich končinách zažili? Veru máme s tým bohaté skúsenosti už od čias cisára-pána, cez tatíčka Masaryka, ktorého cenzúra bielila stránky novín, až po uránové bane komunistov, kde končili šíritelia takýchto “škodlivých odkazov”. Práve v dobe, kedy zúriaci novinári, nie nepodobní urválkovcom, žiadajú doslova cenzúru a priamo väznenie názorových oponentov, nám v plnej radosti minister vnútra, ktorý sám je stelesnenou čistotou sťa ľalia – ergo chlap na svojom mieste – predstavuje špeciálnu jednotku. Nie na boj s korupciou, tam údajne máme dostatok kapacít. Ale na boj s názorovými oponentami, ktorých cez vymývanie mozgov označujú za fašistov, extrémistov, nacistov – šermujúc pojmami, ktorých význam sami nepoznajú. Ba dokonca, tieto veci bude riešiť špecializovaný trestný súd.
Naši zákonodarcovia vedia byť promptný, keď treba. Prijať legislatívu z večera na ráno, keď ide o záchranu nemeckých, francúzskych a iných súkromných bánk ako v prípade Eurovalu a zvýšiť tak dlh Slovenska z večera do rána o 10%. Rovnako vedia prijať zákony proti hliadkam vo vlakoch. Krásne vedia prijať zákony aj proti názorovým oponentom. Čo nevedia, je zabezpečiť policajnú ochranu ľuďom v problémových vlakoch, namiesto toho hliadky stoja na každom piatom kilometri ciest a pokutujú vodičov. Toľko chýbajúci policajti budú ešte navyše naháňať teraz domnelých extrémistov a všetkých kritikov. Pod vedením hovejúcim si v komplexe Bonaparte to inak ani vyzerať nemôže. Pod novinármi rozširujúcimi lži, rovnako tak. V tomto prípade mi to pripomína propagandistické žvásty spred roka 1990. Na osvieženie pamäte pridávam úryvok z článku bývalého “prvého pera” Pravdy – orgánu ÚV KSS – Mariána Leška, predtým kovaného boľševika, dnes presvedčeného demokrata. V článku „Nič iné než prestavbu“ sa píše: „Z toho zároveň vyplynulo, že odkaz Februára (pozn. autor má na mysli február 1948) nás zaväzuje k tomu, aby sme riešeniu nových úloh a k prestavbe vo všetkých oblastiach života spoločnosti pristupovali s rovnakým revolučným zaujatím ako ich riešila komunistická strana pri uskutočňovaní socialistickej revolúcie v období budovania socializmu. …. Prestavba spoločnosti je z tohto hľadiska „len“ jednou z historických etáp vo vzostupnom pohybe spoločnosti. Možno ju chápať ako most, ktorý spája vymoženosti Februára s dneškom a zajtrajškom krajiny.“ Máme sa teda na čo tešiť.
Mgr. Slavomír Hromada