sparta
V dnešnom svete plnom materializmu z ktorého sme vytesnili Boha a všetko náboženské zabúdame, že viera bola v živote európskych národov prítomná od počiatkov či v takej, či v onakej forme. Viera utvárala spoločenské vzťahy, a aj celú históriu národov Európy, a bežne ovplyvňovala aj tak častý jav, akým bola vojna. V nasledujúcom krátkom texte vám priblížime dôležitosť náboženstva vo vojenstve starovekých elitných bojovníkov ako boli Sparťania a Rimania.

V starobylom meste (In The Ancient City), kniha veľmi odporúčaná Juliom Evolom, Numa Denis Fustel de Coulanges (francúzsky historik 1830-1889) podrobne popisuje viac než jednu generáciu pred Dumézilom (francúzsky filológ a religionista 1898-1986) náboženské zvyky a spoločenskú organizáciu v starom Ríme a Grécku (s častými odkazmi na porovnateľné postupy u Védskej civilizácii v  Indii). Popisuje, ako bol celý život orientovaný smerom k nadprirodzenosti, a že obrady sprevádzali každú aktivitu od jedenia, cez  vládnutie, až po vojnu. Netreba hovoriť, že sa očakávalo, že tieto obrady budú vykonané dokonale, podľa ustáleného zvyku.
Vyzerá to tak, že starovekí ľudia podriaďovali všetky svoje činnosti  vôli bohov, bohovia, ktorí neboli nutne milovaní, ani neponúkali večné záruky. U starovekých ľudí, tajomstvo stvorenia nebolo predmetom záujmu, ale skôr tajomstvom pokolenia. Z tohto dôvodu ich náboženstvo bolo úzko späté s uctievaním predkov a zachovaním ich spomienok živými. To znamená, že útok kontratradície na rodinu siaha oveľa hlbšie, než sociologické následky, jeho skutočným cieľom je vykoreniť úplný základ tradície.
Veľmi často, bola diskusia o tradícii abstraktná, najmä pokiaľ ide o kasty. Pre ilustráciu dynamiky vzťahu medzi kastami, budem citovať dve pasáže popisujúce bojové scény, jednu Rímsku, druhú Sparťanskú. Všimnite si, ako bojovníci, v náramnom zobrazení sebadisciplíny, podriadili svoje skutky rozhodnutiam  duchovných vodcov.
Poďme preskúmať rímsku armádu vo chvíli, keď sa pripravuje na boj. Konzul dá priniesť obeť (obetné zviera) a udrie ho sekerou, to padá k zemi: jeho vnútornosti budú určovať vôľu bohov. Haruspex (kňaz špecializujúci sa na túto úlohu),  v prípade, ak sú znamenia priaznivé dáva súhlasný signál konzulovi ako veliteľovi vojska a konzul dáva signál k boju. Najlepšia dispozícia, najpriaznivejšie okolnosti k boju, nemajú žiadnu váhu,  ak bohovia nepovolia začatie boja. Základným princípom umenia boja u Rimanov bola schopnosť odložiť boj, ak boli bohovia proti. Bolo to práve z tohto dôvodu, že Rimania každý deň vytvorili pochodový opevnený tábor či baštu z ich bojového tábora.
To ukazuje, nakoľko bolo rozhodnutie kňazov dôležitejšie ako akékoľvek  taktické úvahy. Znázornené je to ešte výraznejšie v prípade Sparťanov, ktorí čakali na takéto rozhodnutie, aj v prípade bezprostredného osobného ohrozenia.
Pozrime sa teraz na grécku armádu, a vezmeme si ako príklad bitku o Platje. Sparťania sú zoradení v línii, každý z nich má svoju vopred určenú pozíciu k boju. Všetci majú prilbu na hlave, a hráči na flautu hrajú náboženské hymny či chorály. Kráľ, v zadnej časti radov, poráža obetné zviera. Ale vnútornosti nedávajú priaznivé znamenia (podľa proroka … čo je typ kňaza) a obeta sa musí opakovať. Dve, tri, štyri obete sú postupne obetované. Počas tejto doby sa perzská kavaléria približuje, strieľa šípy, a zabíja celú prednú radu Sparťanov. Sparťania ostávajú nehybní, ich štíty sú umiestnené pri  nohách, bez obranného postavenia proti nepriateľským šípom. Čakajú  na signál od bohov. Konečne obety ukazujú priaznivé znamenie, vtedy Sparťania zdvihnú svoje štíty, chopia sa meča, pustia sa do boja a vyhrávajú.
Fustel  sumarizuje všetko tým, že poukazuje na úlohu náboženstva v živote starovekých ľudí. Neexistuje svetská moc (Kshatriya, Vaishya),ktorá by dokázala zvrhnúť toto nariadenie či príkaz, hoci kráľ často zahŕňa duchovnú autoritu spolu so svetskou mocou.
V čase mieru, rovnako ako v čase vojny, náboženstvo zasiahlo do všetkých činností. Bolo prítomné všade, obklopovalo človeka. Duša, telo, súkromný život, verejný život, jedlá, festivaly, zhromaždenia, súdy, bitky, všetci boli pod mocou tohto náboženstva. Usmerňovalo všetky činy človeka, disponovalo každým okamihom jeho života, upevňovalo všetky jeho zvyky. Riadilo človeka  autoritou tak absolútnou a úplnou, že neexistovalo nič, čo by bolo nad túto kontrolu.
Preložil Pepe