Uplynulým týždňom sme na čas uzavreli niekoľko mesiacov trvajúcu kampaň Aliancie za rodinu (AZR) ako aj protikampaň vedenú liberálnymi skupinami podporujúcimi agendu LGBT. Za sebou máme už aj „horúčku sobotnej noci.“
Žiada sa určitá forma sumarizácie udalostí uplynulých týždňov ako aj referenda samotného. V prvom rade treba uviesť, že Slovensko si nepamätá takto emotívnu miestami až hysterickú kampaň respektíve antikampaň.
Bolo toho vyčítaného v skutku mnoho a to predovšetkým na adresu AZR. Nebudem sa zaoberať konkrétnymi formami atakov. Napriek tomu, že bol pomerne dlhý čas na pokus o serióznu debatu oponenti referenda tento čas využili len na obviňovanie druhej strany. Padali typické hysterické obvinenia z spiatočníctva a netolerancie počínajúc a diskriminácie či xenofóbie končiac.
Faktom zostáva, že referenda sa zúčastnilo 21,4% občanov čo je približne ¼ oprávnených voličov ktorí v absolútnej väčšine odpovedali kladne na otázky týkajúce sa ochrany rodiny. Kritérium pre platnosť však toto referendum nesplnilo. Neviem ako aktivisti AZR ale mne bolo od začiatku jasné, že šanca „prelomiť“ hranicu 50% účasti je minimálna až mizivá. Napriek tomu sme sa viacerí domnievali, že Slováci pristúpia viac zodpovedne k týmto závažným otázkam a účasť sa bude pohybovať v rozmedzí 30%- 40%. Žiaľ toto sa nekonalo.
Na druhej strane sa ani nie je veľmi čo čudovať. V čase keď tretina Slovákov živorí zo mzdy pohybujúcej sa v rozmedzí 400-500 eur a „lepšie“ časy sú v nedohľadne si skutočne málo jedincov dalo tú námahu zamyslieť sa nad vážnosťou tém tohto referenda. Treba však na rovinu uviesť, že hore spomínaná antikampaň liberálnych živlov urobila v hlavách ľudí veľký zmätok.
Zmätok nie pre to že by silou nepriestrelných faktov presvedčili občanov o neopodstatnenosti iniciatívy AZR ale citovými výlevmi a obvineniami zastrašili potenciálnych podporovateľov referenda. Veď ktorý Slovák by už chcel niekomu vedome ubližovať a to hlavne toľko omieľanej menšine. A presne na túto národnú povahovú črtu bolo cieľavedome udierané. Všetko toto bolo poistené aj informačným embargom ktoré predviedla absolútna väčšina médií na Slovensku.
Liberáli bujaro oslavujúci už od sobotnej noci prezentujú fakt, že vyše 75% oprávnených voličov čo sa referenda nezúčastnilo vyjadrilo vlastne priamu podporu ich názorov a politiky. Takéto tvrdenia zo strany týchto obdivovateľov neomarxistickej tzv frankfurtskej školy sú skutočne na smiech a môžu ich prezentovať akurát tak v zariadeniach predškolského typu. Ak by chceli skutočne zistiť reálnu podporu svojich snáh odporúčam im zorganizovať vlastné ľudové hlasovanie.
To však z pochopiteľných príčin nespravia pretože celá ich agenda je jedna veľká nafúknutá bublina a ak by prišlo na takéto hlasovanie aspoň 10% voličov bol by to pre nich obrovský úspech.
Vedľajším produktom referenda je aj demaskovanie sa demokracie ako takej. Politici a „aktivisti“ (často štedro platený západnými nadáciami) ktorí vždy horlivo presviedčajú národ o potrebe zúčastniť sa demokratického volebného procesu teraz nie len robili pravý opak ale miestami až zúrivo odhovárali občanov od účasti na referende pod heslom- neúčasťou vyjadrujem svoj postoj. Pripadá mi to ako reakcia dieťaťa, ktorému ak sa niečo nepáči trucuje. Tu sa však bavíme o vážnych veciach a nie o detských vrtochoch.
Čo ma skutočne na tomto celom znepokojuje je fakt, že zatiaľ čo ešte pred dvoma desaťročiami bola sexuálna orientácia intímnou záležitosťou každého jedinca dnes z toho isté kruhy urobili politikum. Politikum ktoré má za cieľ nabúravať a zničiť od prírody normálny stav vecí.
V uplynulých dňoch som zachytil správu, že dolná komora britského parlamentu schválila zákon ktorý povoľuje genetický zásah do bunky DNA pri umelom oplodňovaní. V praxi to znamená, že bunka bude mať DNA troch darcov. Hovorí sa o novodobom „dizajnovaní“ detí.
Okamžite som si spomenul na knihu od Aldousa Huxleyho Koniec civilizácie. Opisuje v nej ľudstvo ktoré prekročilo hranice etiky a hrá sa na Boha. Klonuje organizmy vrátane ľudských bytostí, manipuluje s ľudskou dušou a popiera prírodné zákonitosti. Román napísaný v roku 1932 sa stáva desivo reálny.
O zabráneniu zničenia prirodzených, od prírody daných vecí bolo aj toto referendum.
Áno referendum bolo pre konzervatívne zmýšlajúcich občanov SR čo do účasti neúspešné avšak politici by si mali jasne uvedomiť, že tých takmer 950 000 hlasov je veľmi silný politický mandát pre konzervatívnych aktivistov. Dokonca aj poslanec Sulík tak pyšne nosiaci to tričko z hanlivým nápisom by si mal premyslieť či sa úplne vydá cestou ktorú razí jeho spolu partajník Poliačik či nová posila SAS v podobe úderky LGBT Romany Schlezinger.
Diskusia o právach by sa nemala zvrhávať smerom vytvárania rovnejších medzi rovnými a pozitívna diskriminácia ešte nič dobrého nepriniesla, jedine ak nové napätie v spoločnosti.
Ešte stále sme neni úplne v priepasti kde už neplatí, že rodina je základom spoločnosti no treba si uvedomiť, že sa blížime k jej okraju. Tolerancia je v určitých prípadoch cnosťou v tomto však dláždi cestu k záhube a preto boj pokračuje.
Mgr. Peter Legény