V noci zo štvrtka na piatok (3.1.2020) otriasli letiskom v Bagdade mohutné explózie. V Iraku posledných rokov nič výnimočné, avšak tentoraz sa výbuchom menila história. Rakety z amerického dronu totiž zabili legendárneho generála iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního. Kásem Solejmání bol roky boľavým tŕňom v oku USA, ale aj Izraelu, či sunitských ropných monarchií. Generál Solejmání velil od roku 1998 jednotkám Kuds, čo sú elitné útvary iránskych revolučných gárd. Tieto jednotky sú akousi ozbrojenou päsťou iránskej revolúcie a existujú paralelne s regulérnou iránskou armádou. Samotný Solejmání patril ku konzervatívnej frakcii iránskeho vedenia, ktoré odmieta ústupky Západu a má politicky vyhranený postoj k Izraelu a sunitským monarchiám. Práve tento generál bol spravodajskými službami Západu považovaný za hlavného plánovača iránskej geopoliticko – vojenskej stratégie. Jej základom je vytvorenie šiítskej obrannej línie na Blízkom východe a využívanie zástupných vojen proti silám USA a jeho spojencov.

V realite to znamená, že ním vedené iránske revolučné gardy aktívne podporujú rôzne proiránske milície v Iraku, Sýrii, Jemene, ako aj libanonské hnutie Hizballáh (Strana Boha). V podstate okopíroval dlhoročnú stratégiu USA a prispôsobil ju iránsko-šítskym reáliám. Jeho reálne vojenské angažmá začalo v Iraku začiatkom milénia, keď generál organizoval iracké šiítske milície. Tie sa odhodlane postavili americkým a britským okupačným jednotkám. Hviezdna chvíľa pre Solejmáního ale prišla až v na sýrskom bojisku. Táto mimoriadne brutálna vojna, ktorá začala ako občianska, sa veľmi rýchlo premenila na zástupné bojisko pre USA, Saudskú Arábiu, Izrael, Britániu, Turecko, Irán a Rusko . Teherán si od začiatku uvedomoval, že vojna v Sýrii nerozhodne len o osude vlády Bašára Assada, ale nevyhnutne ovplyvní aj samotný Irán. Práve preto sa revolučné gardy pod vedením Solejmáního začali angažovať v tejto vojne na strane Assada. Bojovali proti rôznym džihádistickým sunitským skupinám a neskôr Islámskemu štátu podporovaných jednak Západom, ale aj sunitskými ropnými monarchiami či Tureckom. Generál niekoľko krát navštívil bojisko a uvedomil si, že ani spojené sily regulérnej sýrskej armády a milícií podporovaných revolučnými gárdami džihádistov neporazia. Reakciou na to bola tajná misia do Moskvy (2015), kde sa mu podarilo získať Putinov súhlas na nasadenie ruskej armády v Sýrii. Bolo to veľké víťazstvo iránskeho generála na geopolitickom bojisku. Dvadsaťročná kariéra generála Solejmáního hovorí sama za seba a bolo jasné, že skôr či neskôr ho budú musieť USA zlikvidovať, aby si udržali vedenie v tejto veľkej geopolitickej hre. Atentátom na Solejmáního však Washington možno otvoril Pandorinu skrinku. Tento človek bol v Iráne populárnejší než prezident a šiíti od Libanonu po Jemen ho považovali za vodcu novej revolúcie proti ateistickému Západu a žijúceho mučeníka tejto revolúcie. Iracký premiér Ádil Abdal Mahdí v reakcii na atentát uviedol, že „vyvolá pustošivú vojnu.“ Veľvyslanec Iránu pri OSN atentát označil za „vojnový akt“. Ťažko tomu oponovať. Predstavte si, že by Irán zorganizoval atentát na náčelníka americkej armády. Reakciu si je jednoduché domyslieť. Dnes je isté len jedno, tento atentát nezostane bez odozvy a reálne hrozí masívna vojenská eskalácia na Blízkom východe. Ruka v ruke je s tým spojený potenciálny nárast migračných vĺn, ktoré sú využívané ako zástupná zbraň voči Európe. Od Iránu po Libanon to momentálne doslova vrie a my Európania by sme sa mali prestať zaoberať shopingovaním a radšej si všímať, kto všetko tieto vražedné vášne rozdúchava. Tento problém sa nás bytostne dotýka. Nielen preto, že v Iraku máme svoj vojenský kontingent, ktorý môže byť čoskoro zúrivo napadnutý.

Peter Legény