Naposledy sa jednalo hlavne o projekty z oblasti modernizácie dopravnej infraštruktúry, ktoré boli koaličnými partnermi dohodnuté no nakoniec ich vládne Hnutie piatich hviezd nepodporilo. Premiér Conte ako hlava strany Hnutia piatich hviezd, ktoré vyhralo minulé voľby, sa zrejme cítil nedocenený popri svojom ministrovi vnútra Salvinim zo strany Liga. Ten sa rázne zasadil o uzatvorenie talianskych prístavov pre lode ľavicových mimovládok, ktoré slúžia doslova ako taxi služba pre migrantov smerujúcich do Európy. Pokiaľ Salvini sa jednoznačne za uplynulé mesiace stal v očiach bežných Talianov hrdinom bojujúcim za zachránenie talianskeho charakteru štátu a človekom obhajujúcim zdravý sedliacky rozum, jeho nevýrazný kolega Conte sa prezentoval akurát tak stretnutiami s matkou novej multi kulti Európy frau Merkel.

Čo si na týchto taliansko-nemeckých stretnutiach dohodli, sa ukázalo pred pár dňami. Premiér Conte totiž podal demisiu a ostro v parlamente zaútočil na protiimigračnú politiku svojho ministra vnútra. Predbehol tak Salviniho, ktorý otvorene vyhlásil, že ak koaličné Hnutie piatich hviezd nebude dodržiavať dohodu, vystúpi z koalície a tým spôsobí predčasné voľby. Salviniho politický kalkul mal určité politické ratio keďže vďaka jeho ľudovej politike vzrástli preferencie Ligy zo 17% na takmer 40%. V tých istých prieskumoch Conteho päť hviezd spadlo z pôvodných 34% na niečo cez 15%. Ak aj zoberieme tieto prieskumy s nutnou dávkou rezervy, znamenali by pre Salviniho v ďalších voľbách víťazstvo.

Ale späť k prítomnosti. Vláda sa Conteho demisiou rozpadla a každý čakal na kedy vypíše prezident Mattarella nové voľby. Kto čakal, nedočkal sa. Kovaný liberál Mattarella tento hlavolam vyriešil po svojom a dal mandát Contemu a jeho strane, aby zložila novú vládu s liberálnou Demokratickou stranou. Po lopate povedané: Salvini bol vyšachovaný. Progresívna európska klika na čele s Merkelovou, Macronom či Donaldom Tuskom dosiahla svoje. Premenila revoltujúce Taliansko odmietajúce migrantov a prísne ekonomické mantinely z Bruselu na svoj obraz šťastnej a dúhovej krajiny. Ak to celé zhrniem, Salvinimu jeho politický kalkul nevyšiel.

Jednoducho bol to risk, ktorý sa nevydaril. Naopak, štandardní politici znovu raz ukázali, že pravidlá liberálnej demokracie sa dajú ohýbať podľa aktuálnej potreby donekonečna. Ako inak si vysvetliť nielen nevypísanie predčasných volieb, ktoré sú všeobecne uznávaným a často jediným regulérnym riešením takýchto politických kríz. Oveľa pikantnejšou perličkou je však poverenie zostaviť novú vládu s nadšenými vítačmi migrantov v podobe Demokratickej strany, ktorá v minulých voľbách tak-tak preliezla do parlamentu.

 Iste, netreba byť naivný, v politike účel vždy svätil prostriedky, no súčasný prípad je už v kategórii skutočne lacnej frašky. Reálne majú teraz migranti voľnú cestu a nadnárodné korporácie znovu utiahnu svoju kontrolu nad Rímom. Ale pozor. Tak ako iné politické persóny, netreba si idealizovať ani Salviniho. Naopak, veci je potrebné vidieť v širších súvislostiach. Je potrebné si uvedomiť, že tento politik je jedným z mnohých, ktorý nasadli na módnu vlnu, pre ktorú je typické vidieť v Moskve a Putinovi liek na všetky európske, poťažmo svetové problémy. Naivná predstava o spasení prichádzajúcom z východu. Možno by týchto kritikov európskej migračnej politiky osviežil pohľad na moskovské bulváry preplnené desaťtisícmi moslimami počas každoročného sviatku Kurban bajram. Moskovská multi kulti atmoška je až príliš podobná tej západoeurópskej. Tadiaľto teda cesta zrejme nevedie. Až čas ukáže, či Salvini a jeho politika odišli na politické smetisko, alebo ich čaká ešte okázalejší návrat. Osobne si myslím, že bude malý zázrak, ak nová vláda vydrží. Napriek tomu, že túžba po teplých miestečkách neuveriteľne spája.

Mgr. Peter Legény