Na pokraji krachu stojaca a čoraz častejšími úvahami o rozpade otriasaná EÚ opäť pohltí ďalší štát. O svojom osude „rozhodli dobrovoľne“ občania Chorvátska, ktorí v referende schválili vstup svojej krajiny do EÚ. V referende, ktoré je azda najkontroverznejšie zo všetkých, vrátane toho zmanipulovaného slovenského.

Slovenské referendum o vstupe do EÚ bolo podvodom ako vyšitým už hneď od začiatku, keď vtedajší prezident R. Schuster, poznačený bohatými skúsenosťami z komunistických hlasovaní na 99,96%, vyhlásil, že sa nebude prihliadať na trestnoprávnu zodpovednosť tých, ktorí budú porušovať moratórium v prípade referenda. Tým dal imunitu všetkým, ktorí tak robili. Najmä sa vyznamenali novinári, ktorí aj v deň referenda cez rozhlas vyzývali k účasti a hlasovaniu. Rovnako žiadna z vtedajších parlamentných strán nebola proti členstvu Slovenska v EÚ (pri ratifikácii napokon proti hlasovali poslanci KSS – čo je tiež príznačné, keď všetci politici svorne vyhlasujú, že referendum je pre poslancov záväzné).

Tiež volebné komisie pri referende sú tvorené zástupcami len parlamentných strán, ktoré boli všetky za vstup do EÚ (KSS hovorila len o odložení vstupu na neskôr) a absentovala teda kontrola zo strany odporcov EÚ. V prvých hodinách po referende sa nahlas uvažovalo o neprekročení kvóra 50% potrebného na platnosť referenda, lebo posledné správy pred zatvorením volebných miestností hovorili o 48%-nej účasti. No zanedlho sa ukázalo, že účasť sa vyšplhala na 52,15% voličov. Je teda podozrenie, že pri absentujúcej kontrole oponentov EÚ sa hlasy dodatočne v okrskoch „dorobili“. Umožnilo sa tiež, aby sa referenda zúčastnili aj všetci, čo majú trvalý pobyt v zahraničí a majú slovenský pas. Čiže oprávnenými voličmi boli jednak všetci voliči zapísaní vo volebných zoznamoch na Slovensku plus všetci vlastníci slovenského pasu s trvalým pobytom v zahraničí. V praxi sa však do počtu oprávnených voličov nezapočítali vlastníci slovenských pasov s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí svoje právo nevyužili. Tým sa opäť umelo zvýšilo dosiahnutie potrebného kvóra 50% + 1 hlas.

Za tieto volebné podvody nebol nikto vzatý na zodpovednosť a NR SR vôľu občanov vyjadrenú v referende ratifikovala. Kampaň odporcov EÚ bola založená na realistickom predpoklade, že nie je možné eurooptimistickými integračnými víziami ovplyvnených voličov prehlasovať v referende. Proti totálnej mediálnej a politickej presile za vstup do EÚ nebola možná žiadna iná obrana, ako sa snažiť o zneplatnenie referenda neúčasťou. Jediné médium, ktoré sa otvorene stavalo proti vstupu do EÚ a spravilo aj letákovú kampaň za pomoci dobrovoľníkov, bol týždenník ZMENA. Výsledky referenda ukázali, že zo zúčastnených až 92,46% hlasovalo za vstup do EÚ a zvyšok proti (ak by sa oných necelých 8% odporcov nezúčastnilo, referendum by padlo). Neskôr sme boli obvinení, že naša anti-EÚ kampaň nikam neviedla, že výsledky síce ukázali mieru bojkotu a odporu, ale že jediná cesta bolo zúčastniť sa a hlasovať proti, lebo NR SR by aj v prípade neplatnosti referenda odhlasovala vstup do EÚ. Je síce pravdou, že NR SR by vstup odhlasovala, no boli by to presné mená ľudí, ktorí tak proti vôli národa učinili, pokým v referende si politici umyli ruky s pripoviedkou, že plnia vôľu ľudu.

Chorvátskeho referenda sa zúčastnilo len 44% voličov z ktorých za vstup hlasovalo len 60%. Pretavené na spoločnosť – len asi tretina voličov si teda priala členstvo v EÚ. Napriek tomu oslavovať výsledky referenda zaváňa cynizmom. O toľko spomínanej európskej transparentnosti a legitimite nemôže byť v tomto prípade ani reči. Bol to ešte kolosálnejší podvod ako referendum na Slovensku v roku 2003. Nuž bratia Chorváti, vitajte v tom našom spoločnom raji, v najvyspelejšej ekonomike sveta a tešte sa na výdobytky potravinovej pomoci, sťa v regióne Dárfúr. Lebo eurooptimisti z táborov ľudovcov, socialistov a ostatných nadšených utopistických frakcií by tancovali aj na Titanicu za tónov hymnusu „Blíž k tebe Bože môj…“

Slavomír Hromada, Mea Patria Nové Zámky