Hoci od zvolenia nového amerického prezidenta ubehlo už štvrťroka, hystéria neustáva. Médiá sa mentálne vracajú do komunistických 50.tych rokov minulého storočia, a aj ten najstupídnejší článok má v sebe zakomponovanú postavu nového amerického prezidenta. Po neustále omieľanom holocauste a extrémistoch je postava Trumpa treťou najviac propagandou forsírovanou témou. Prečo je tomu tak?

Donald Trump už v čase, kedy ohlásil svoju kandidatúru, bol spochybňovaný a pokladaný za šaša volebnej kampane. Americké voľby však potrebujú pre svoju “show” aj obskúrne postavičky a osoba Trumpa tieto atribúty napĺňala veľmi dobre. Ibaže tento “volebný šašo” začal nebezpečne stúpať. Pokým jeho kandidatúra bola vnímaná ako recesia, nedialo sa nič, no keď prenikol medzi užší výber republikánskych kandidátov, mnohých začal oblievať studený pot. Miliardár Trump, ktorý si svoju kampaň dokázal hravo hradiť sám zo svojich zdrojov, odrazu nepotreboval žiadnych sponzorov a teda nebol nikomu zaviazaný. To mu zároveň umožnilo slobodne si vravieť vo volebnej kampani všetko, na čo si len zmyslel. Bez akejkoľvek obavy, že by to jeho sponzorom mohlo prekážať, alebo, že by mu priamo nejaké témy zakázali, či iné zas prikázali otvárať a presadzovať.

Politicky nekorektný a finančne nezávislý Trump teda konečne po rokoch voličom v USA povedal na rovinu všetko to, čo bolo politickou korektnosťou dusené v tlakovom hrnci celé roky a teraz sa dralo na povrch. Tu už začali spätkovať aj mnohí jeho republikánski spolustraníci. Otvorene sa voči nemu v republikánskej strane začal odpor či podpora dokonca nerepublikánskych kandidátov. Všetko márne, Trump sa napokon stal republikánskym kandidátom na prezidenta.

Médiá už v čase jeho zvyšujúcej sa popularity začali odvádzať svoju povinnú jazdu – očierňovaním, zavádzaním, škandalizovaním. A napokon prezentovaním prieskumov všemožných agentúr, kde vo všetkých viac či menej výrazne víťazila demokratická vyzývateľka – smutne známa H. Clintonová. Mala to byť porážka republikánov na akú sa nezabúda a výsmech Trumpovi. Napokon sa však stal pravý opak. Zdesenie a hystéria mohli pokračovať. Trump porazil nielen svojich republikánskych rivalov, vnútrostraníckych oponentov, porazil nielen svoju vyzývateľku z radov demokratov, ale porazil i mediálnu mašinériu, porazil všemožné thin-thanky a premúdrele agentúry so svojimi “objektívnymi” prieskumami. A čo bolo najhoršie, nikomu za svoje volebné víťazstvo nebol zaviazaný, žiadnym sponzorom a tým pádom ani nikým a ničím vydierateľný.

Spochybňovanie výsledkov volieb či odvolávanie sa na volebný systém, keďže Trump získal v súčte menej hlasov ako jeho vyzývateľka, boli už len labuťou piesňou a trápnou snahou zvrátiť prehru. Napokon, nestalo sa to prvýkrát, kedy víťaz získal menej hlasov ako porazený – aj druhé zvolenie Busha Jr. dopadlo práve takto. Vtedy však médiá nerozpútali takúto kampaň, keďže víťaz bol “all right”. Čo už médiá šikovne zamlčali,je fakt, že tento volebný systém je nastavený takto kvôli tomu, aby veľké štáty nemohli pohodlne prehlasovať menšie štáty.

Trump je všetkým iným, len nie tým, čo si o ňom myslia ako jeho odporcovia, tak i jeho podporovatelia. Už jeho prvé kroky v úrade dávajú za pravdu jeho heslu “America first”. Len toto jeho heslo treba vnímať v duchu dobrodruhov z Klondike či divokého západu. Vypovedanie obchodných dohôd či záväzkov k znižovaniu emisií a ochrane životného prostredia, odôvodnené tým, že ich nedodržujú ani India, ani Čína a že to brzdí americký rast, dáva len tušiť, čo bude náplňou novej Trumpovej administratívy. K moci sa dostali akoby všetky tie postavičky zo známych filmových westernov, ktorých jediným snažením bolo vydolovať čo najviac zlata, speňažiť ho, prípadne iných oň okradnúť. Sú to všetky tie záporné postavičky, ktoré kvôli zisku strieľali bizóny na tisíce a napokon ich vyhubili, tí čo vyhladzovali pôvodných obyvateľov kvôli novým akrom pôdy, ktorý v mene zisku dokázali otráviť rieky plné života a z lesov plných zveriny spraviť pláne bez života. Dnes sa taký v USA chopili kormidla.

Niežeby predošlé garnitúry boli lepšie, to vôbec. Tie lúpili po celom svete a vyciciavali najmä ropné štáty pre svoju nekontrolovateľnú spotrebu. Trump naopak chce drancovať priamo u seba doma – v USA, na indiánskych územiach. Trump ako tvrdý biznisman nemá záujem investovať do stratových záležitostí. Jedným z takých je aj angažovanie sa USA vo všemožných ideologických kampaniach po celom svete. Nevonia mu ani podpora NATO, kde USA strácajú tiež enormné financie. A prekonaný a nerealizovateľný projekt globalizácie a najmä multikulturalizmu, ktorý zlyhal a ktorý Trump nemá tiež v úmysle ďalej financovať. Nemá záujem o ekonomických migrantov, ktorý chcú zo systému len výhody, ale doň nechcú prispievať. Toto sú hlavné dôvody, pre ktoré je Trump pre establišment neprijateľný. Siaha im ako tvrdý pragmatik na ich koncept multikulturalizmu. A uraziť božstvo multi-kulti, túto modlu slniečkarov, znamená toľko, ako pred bojovníkmi z ISIL opľuť Korán.

Isteže, víťazstvo Clintonovej by bolo snáď ešte horším. Už len pre jej krvilačné snahy v spore s Ruskom. To neznamená, že nástupom Trumpa sa vojnové ťaženia USA po celom svete zastavia. Akurát sa ich ťažisko prenesie zrejme do konfrontácie s Čínou. Vojna o zdroje už prebieha nejaký ten piatok. V poslednom období sa však začína hovoriť o jadrovej vojne s ľahkosťou debaty o nedeľnom obede. Každopádne, elity vo svojej bohorovnosti už dávnejšie prekročili hranice akceptovateľného správania. Ich choré plány a idei vedú ľudstvo do slepej uličky. Cudzopasník môže žiť v tele hostiteľa a mať sa dobre. Ale ak sa premnoží a začne ničiť hostiteľa, hostiteľ odumiera. A cudzopasník zákonite s ním. Elity by si mali uvedomiť, že prírodné zákony meniť nemožno. Aj keď to pri ich odtrhnutosti od reality bude pre nich ťažko pochopiteľné.

Mgr. Slavomír Hromada