Hneď v prvý decembrový týždeň sa americký kongres postaral o ďalší silný moment v dejinách diplomacie. Uznesenie, ktoré prijal absolútnou väčšinou hlasmi republikánov aj demokratov svojim tónom pripomína ultimátum dané Juhoslávii v roku 1999.

Tento dokument priamo viní vládu Ruskej federácie zo zodpovednosti za vývoj na Ukrajine. Požaduje zrušenie ekonomických sankcií voči Ukrajine a žiada stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.

Je veľmi zaujímavé, že americká administratíva žiada stiahnutie ruských vojsk bez toho aby svetovému spoločenstvu predložila čo len jediný konkrétny a relevantný dôkaz o ich skutočnej prítomnosti na území Ukrajiny. Na margo tohto ale treba podotknúť, že USA si s problémom tohto typu nikdy ťažkú hlavu nerobilo. Niektorí z nás snáď ešte majú v pamäti ako mesiace pred útokom na Irak masírovali verejnú mienku správami o držbe zbraní hromadného ničenia režimom Sadáma Huseina. Dodnes sa žiadne na území Iraku nenašli no krajina bola napadnutá, porazená a dodnes je v troskách.

Ďalšou veľmi podstatnou informáciou posledných dní je zrušenie projektu plynovodu South Stream. Čo to má spoločné z konfliktom na Ukrajine? Mimoriadne veľa. Totiž touto novou trasou plynovodu sa mala riešiť dodávka tejto strategickej suroviny pre európsky trh mimo konfliktného a nestabilného územia Ukrajiny. Spoločný projekt Ruska a EÚ tým nateraz padá a Európa sa musí v záujme zabezpečenia „energetickej bezpečnosti“ do budúcnosti obrátiť inam.

Tu sa práve ponúka USA, ktoré už dlhodobo tlačí na európskych spojencov k prerušeniu obchodných kontaktov s RF a nadviazaním ešte užšej spolupráce s americkým kapitálom. Tieto návrhy idú dokonca tak ďaleko, že Američania doslova tlačia na to aby sa ekonomiky USA a EÚ zjednotili. Samozrejme všetko pod velením amerického kapitálu. Jedná sa o navrhovanú dohodu TTIP. Dôvod je úplne prostý, Washington je totálne ba priam až katastrofálne zadĺžený a jediným východiskom z tejto hlbokej priepasti je pre neho nájsť silné odbytisko pre svoje tovary. V opačnom prípade americká ekonomika skolabuje a to tak, že história globálnej ekonomiky niečo také ešte nezažila.

Práve o tomto je hlavná podstata umelo vyvolaného konfliktu u nášho východného suseda. Je to globálny boj o to kto bude na našej planéte vládnuť a zdá sa, že Amerika je ochotná spraviť doslova čokoľvek aby si udržala pozíciu jedinej superveľmoci.

Čo sa týka Ruska nemusí mať každý k nemu, a už vôbec k prezidentovi Putinovi sympatie, ale každý racionálne uvažujúci človek si musel všimnúť, že ruská vláda urobila za posledné mesiace niekoľko ústretových krokov voči Ukrajine a predovšetkým voči hlavného hráčovi spoza Atlantiku len preto aby sa otvorila cesta k mierovému riešeniu.

Po takto formulovaných dokumentoch aké prijal americký kongres sa však každá snaha Moskvy musí minúť pozitívnemu účinku. Jednoducho všetko poukazuje na to, že Washington sa definitívne dostal pod kontrolu bezohľadných vojnových štváčov.

V tejto súvislosti musím oceniť výrok nášho premiéra Fica, ktorý pred pár dňami otvorene a bez diplomatického zahmlievania vyjadril obavu, že konflikt na Ukrajine nemá „Západ“ v úmysle riešiť prostredníctvom diplomacie a riziko globálneho vojenského konfliktu sa zvýšilo na nebezpečnú hranicu. Je to jeden z mála európskych politikov, ktorý otvorene poukázal na toto nebezpečenstvo.

Zatiaľ čo Európa a tým pádom aj my Slováci si odmietame vnútorne pripustiť tú desivú predstavu, že môže prísť k skutočne veľkej vojne na „Starom“ kontinente u našich susedov sa tvrdo bojuje. V mojom predošlom článku http://meapatria.sk/zaujalo-nas/ukrajinska-akumulacia-napatia/ som spomínal aj prítomnosť cudzích žoldnierov ako aj dobrovoľníkov. Sú prítomný na oboch stranách konfliktu ale na tej ukrajinskej ich podiel začína byť stále výraznejší. Najnovšou perličkou je prítomnosť židovských jednotiek bojujúcich na strane Ukrajiny. Túto správu ohlásil prieskum pro ruských povstalcov. Nespomínam tu jednotlivcov, ale síce malé, no vysoko profesionálne jednotky zložené z izraelských veteránov. Prečo by izraelský veteráni boli zapojený do konfliktu na Ukrajine? No ak odhliadneme od desaťročí trvajúceho spojenectva medzi Izraelom a USA, ktoré si vybrali Ukrajinu ako dejisko globálneho boja proti Rusku, je tu ešte jeden dôvod. Vplyvné izraelské kruhy dlhodobo považujú Ukrajinu za určitý „náhradný“ alebo „druhý“ Izrael. Nie je to až tak pritiahnuté za vlasy ako sa na prvý pohľad zdá. Totiž na Ukrajine bola celé stáročia najpočetnejšia skupina židovského obyvateľstva v Európe. Samotné obyvateľstvo dnešného Izraela z veľkej časti pochádza práve z tohto teritória. Treba si uvedomiť, že Tel Aviv ráta aj s možnosťou, že nebude donekonečna schopný držať na uzde tú obrovskú masu Arabov, a preto hľadá potenciálne alternatívy svojej existencie. V tom prípade je ale potrebné, aby nad Ukrajinou mala absolútnu kontrolu Američanmi dosadená vláda.

Apropó, vláda po vymenovaní troch nových ministrov, ktorí sú občanmi USA, Gruzínska a Litvy, sa z Ukrajiny definitívne stal protektorát Washingtonu. Niečo takéto sa totiž stáva jedine v prípade okupácie danej krajiny, kedy si okupant dosadzuje vlastnú okupačnú správu.

Rok 2014 končí a úprimne ten budúci rok nevidím príliš ružovo. Tak trochu mi to pripomína 1. svetovú vojnu, ktorej sté výročie vzplanutia si svet tento rok pripomína. Vtedy boli naši predkovia hnaný do prvej línie v mene boja za európske hodnoty proti „barbarom“. Tými „barbarmi“ boli práve naši slovanskí súkmeňovci na Balkáne a v cárskom Rusku. Mnohí sa s týmto nedokázali zmieriť, a tak vznikol zahraničný odboj a česko-slovenské légie, revolučné vojsko, ktoré Slovákom, Čechom a Moravanom vybojovalo slobodu.

Dúfam, že Európa je dostatočne poučená z vlastnej histórie a využije každú šancu, aby pomohla svetu priniesť mier. Zatiaľ tomu však nič nenasvedčuje. Zrejme by bolo vhodné ,aby malé národy ako sme aj my, prestali donekonečna poklonkovať našim euro-atlantickým tútorom a povedali jasné nie tomuto bezohľadnému ťaženiu za kapitálom. Ide nám totiž opäť o veľa.

Mgr Peter Legény