Ako papierové platidlá sa po rozdelení Československa 14.3.1939 a následnom vzniku Slovenského štátu začali používať pôvodné československé bankovky, avšak s pretlačou „Slovenský štát“. Vydávanie nových peňazí, najmä ak ide o novovzniknutý štát, si vyžaduje vždy dlhú prípravu. Na Slovensku boli všetky potrebné prípravné práce urobené v rekordnom čase. Vtedajší slovenskí výtvarní umelci urobili včas a s veľkou umeleckou zodpovednosťou potrebné výtvarné návrhy, ktoré potom zrealizovala tlačiareň Neografia v Turčianskom Sv. Martine, s výnimkou prvých papierových peňazí vydaných v roku 1939, ktoré realizovala Tiskárna bankovek Národní banky v Praze.
Takýmito boli 10 a 20 korunová bankovka, ktoré sa dostali do obehu 23.10.1939 (10 KS) a 9.12.1939 (20 KS). Na averze obidvoch bol vyobrazený Andrej Hlinka, pričom na 10 KS boli prevládajúcimi farbami modrá, hnedá a zelená a na 20 KS hnedá, zelená, ružová a modrá.
100 Ks bankovka bola do obehu uvedená dňa 1.9.1941. Na averze v ornamentálnom orámovaní vpravo je medailón s vyobrazením nitrianskeho kniežaťa Pribinu zľava a poniže neho je románsky kostolík. Na reverze je vyobrazená sediaca žena, opierajúca sa pravou rukou o slovenský znak. Prevládajúca farba je modrá, tmavozelená a olivová.
50 Ks bankovka bola uvedená do obehu 18.12.1941. Prevládajúcimi farbami bola tmavofialová, fialová a modrá a vyobrazenie pozostávalo na averze z dvoch dievčat v ľudovom kroji a s obilnými klasmi v rukách, na reverze vyobrazenie Oravského zámku a pod ním vyznačenie nominálnej hodnoty.
Tisíckorunová bankovka sa dostala do obehu 17. augusta 1942. Bola zelenohnedej a tmavohnedej farby. Na averze s vyobrazením kráľa Svätopluka so svojimi troma synmi pri známej scéne lámania prútov, na reverze s ornamentálnou ružicou so štátnym znakom uprostred.
Dňa 25. septembra 1943 sa do obehu dostala nová dvadsaťkorunáčka, v prevládajúcej hnedej, modrej a zelenej farbe s vyobrazením básnika Jána Hollého na averze a na reverze s vyobrazením krčaha, obilných klasov, chleba, pohára, atď. Súbežne tak bola v obehu s dvadsaťkorunáčkou vydanou v roku 1939.
Rovnako tak bola dňa 26.10.1944 daná do obehu nová desaťkorunová bankovka prevládajúcich farieb: hnedej, tmavomodrej a fialovej s podobizňou Ľudovíta Štúra na averze. Na reverze pokračoval trend „zatišia“ s črpákom, oštiepkom a vetvičkami na stole s výšivkou.
V ten istý deň bola daná do obehu bankovka 500 Ks s vyobrazením Juraja Jánošíka na averze, na reverze je vyobrazený v ornamentálnom orámovaní pohľad na Vysoké Tatry v popredí so symbolmi pre obchod, priemysel, poľnohospodárstvo a vedu. Prevládajúcimi farbami bankovky sú zelená a olivová.
Poslednou vydanou bankovkou bola dňa 15.2.1945 papierová päťkorunáčka s prevládajúcimi farbami modrej, žltej a fialovej. Mala tak nahradiť kovovú päťkorunáčku z roku 1939 s podobizňou Andreja Hlinku. Na averze je vyobrazená v hnedom kruhu hlava dievčaťa, vpravo slovenský znak. Na reverze v ornamentálnom kruhu je označenie hodnoty číslicou 5, vľavo sú obilné klasy a časť stuhy s nápisom „päť“ a vpravo ihličnaté vetvičky s časťou stuhy s nápisom „korún slovenských“.
Jedinou bankovkou, ktorá nebola daná do obehu, je päťtisíckorunáčka. Hoci jej vydanie bolo schválené 18.12.1944 vládnym nariadením, pre vojnové udalosti sa už do obehu nedostala. Prevládajúce farby boli žltá, hnedá a zelená. Na averze je vyobrazený knieža Mojmír, na reverze v ornamentálnom orámovaní vytvorenom z obilných klasov obtočených stuhou s číslicami 5000, je vľavo vo venci z ovocia a zeleniny slovenský štátny znak.
Okrem nevydanej päťtisícky, nebola ani vydaná nová päťdesiatkoruna, ktorá sa však od pôvodnej líšila len vo farbách. Skutočnou raritou je papierová jednokoruna, ktorá bola vytlačená na sklonku vojny, avšak bola ihneď aj skartovaná. Jediný známy exemplár je zlepený z piatich častí, ktoré vyniesol pracovník tlačiarne po skartovaní a následne ich zlepil.Vyzerala by takto:
Zaujímavosťou je, že na všetkých bankovkách boli hodnoty bankoviek napísané aj v jazykoch národnostných menšín – v nemčine, ruštine a maďarčine. Bankovky obiehali na našom území do 31.10.1945, kedy boli dekrétom o ustanovení jednotnej československej meny – koruny československej, nahradené novými, československými bankovkami. Dnes sú vyhľadávaným a ceneným artiklom pre zberateľov, či nadšencov histórie, ale aj dokladom umeleckej a technickej vyspelosti svojich tvorcov.
Mgr. Slavomír Hromada