Martin bol významným centrom pri formovaní národného povedomia v čase, keď Slováci presadzovali a dennodenne bojovali za svoje existenčné práva v Uhorsku. Miestom, kde sa sústreďovala politická a kultúrna elita slovenského národa. V súčasnosti jeho historickú úlohu zatieňuje primátor Andrej Hrnčiar, ktorý v nastávajúcich voľbách kandiduje za stranu Most – HÍD. Samotná kandidatúra ako občana SR by bola logicky pochopiteľnou, pokiaľ by sa do primátorského kresla nedostal ako bezpartajný. Dovolím si pripomenúť, že v komunálnych voľbách nezískal mandát pod ktorým sa dnes prezentuje.
Už samotná prezentácia jeho osoby pred viac ako dvoma rokmi naznačovala vyššie politické ambície. Koaličný poslanec NR SR Janiš na svojom blogu rozhorčene reagoval: „…….Jeho už 5-ročná celoslovenská kampaň „Andrej Hrnčiar“ presahuje rozmery kampane politickej strany. Politické strany si však na takúto kampaň musia brať úvery. Bilboardy od rómskych osád na východe republiky až po Maďarsko, naznačujú, že „ANDREJ HRNČIAR“ nie je osoba, ale zástupca skupiny osôb…..“
Po ohlásení kandidátky za stranu Most – Híd reakcie zo strany SNS nenechali na seba dlho čakať. Ján Slota označil konanie svojho bývalého priateľa za ,,neodpustiteľný podraz“ a vyzval ho, aby sa vzdal funkcie.
Rozhodnutie súčasného primátora neobišlo ani miestnych obyvateľov. Na „ protigorilovom „ proteste v Martine sa objavil transparent s jeho podobizňou a textom ,,Aj my máme gorilu transparentnú“. Možno sa na svoje mesto pozerajú Martinčania až príliš povýšenecký smerom k minulosti a podobne ako Nitra má svoju Moravu, ako Bratislava svoje korunovačné mesto, Trenčín svojho Matúša, Levoča svoju bielu pani, stredoslovenské mestá svoje zlaté časy a Trnavu zas prezývajú malým Rímom, tak aj Martin má národného ducha svojej minulosti, ktorý akiste sa zdá byť opadnutý , určite nevymyzol medzi ľuďmi . Symbolom tejto hrdosti je práve Matica slovenská. A toto by mal mať na pamäti každý prichodzí novo Martinčan, vrátane pána primátora. Správna otázka sa natíska prečo sa rozhodol vrátiť čestné členstvo podpredsedu MS, po tom čo neočakávane vstúpil do strany MOST – HÍD, ktorej čelní predstavitelia vzišli z etnicky zameranej SMK.
Prečo sa rozhodol až teraz po toľkých rokoch? Prečo nie skôr? Vari členstvo vo výbore, či podpredsedníctve v Matici slovenskej nie je v politickej strane Most -Híd, ktorá sa podľa vlastných slov snaží vytvoriť porozumenie medzi Slovákmi a Maďarmi akceptovateľné? Je jasné, že MS nie je tou hybnou silou okolo, ktorej by sa zhromažďovala takmer celá, či už politická alebo kultúrna elita slovenského národa ako tomu bolo v niekdajšej dobe. Napriek tomu mesto Martin aktívne spolupracuje s Maticou slovenskou. Osobne si neviem predstaviť situáciu napr. i pri spomienke na Deklaráciu slovenského národa, či Memoranda, nedajbože výročia MS, kde by došlo k stretnutiu matičiarov a nášho pána primátora. Nakoľko by bola vzájomná spolupráca resp. spomienka úprimná, hodnotná? Ale nie je vždy politik ako politik inému je národovectvo kariéra, ďalšiemu je životný osud.
Prednedávnom si o.z. Nové Slobodné Slovensko pripomenulo v Košiciach 103. výročie narodenia politika, vedca, novinára a neposlednom rade národovca Dr. Tibora Emanuela Böhma. Ako jeden z mála odvážlivcov sa po novembrových udalostiach postavil proti silnej maďarizácii obyvateľstva na území ,,Slovenska“ zabranom Horthyho režimom pred druhou svetovou vojnou. Bol rodák z Martina. Po vojne bol povereníkom zdravotníctva za DS, v r. 1948 emigroval do zahraničia a neskôr za morom zakladal slovenské kultúrne spolky. Čo myslíte, koľko ľudí by dnes poznalo vôbec jeho meno? Preto nie je Martinčan ako Martinčan hoc jeden rodoľub, žijúci mimo svojho rodiska a v skromnosti, vzdajúc úctu rodnému mestu a národu . Na druhej strane politik ,,na výslní“, ktorého najslávnejší počin je ten, že ako prvý primátor v histórii mesta sa vzdal ,,čestného členstva Matice slovenskej“.
Peter Kušnír, Mea Patria Martin