Keď nemáme problém, tak si ho vymyslíme, alebo vyrobíme. Aj tak sa môže zdať napohľad nezmyselná kauza, týkajúca sa nášho severného poľského suseda. Už celé týždne poľskú a svetovú verejnosť rozdeľuje novoprijatý poľský zákon, ktorý trestá za vyjadrenie sa o “poľských koncentračných táboroch”. Má to byť urážka poľského národa a štátu a Poľsko vyvíja nemalé úsilie celé roky, aby koncentračné tábory stojace na jeho území boli označované ako nemecké nacistické koncentračné tábory. Teda, aby nebola zjavná žiadna spojitosť s Poľskom, okrem geografickej polohy, a aby sa tak neevokovala spojitosť Poľska s nacistickými koncentračnými tábormi. Potiaľto by všetko bolo zrozumiteľné, aj keď nestranný pozorovateľ vyjadrí údiv, či toto je skutočne tak dôležitá téma, zasluhujúca si toľko diskusie a dokonca i zákonnú úpravu.

Čo zaujme ale oveľa viac, je jedovatá reakcia USA a Izraela, kde v diplomatických nótach nechýbajú slová o falšovaní histórie, antisemitizme, ba dokonca o obmedzovaní slobody prejavu a vedeckého bádania. Je neuveriteľné, že tieto štáty si dovolili tvrdiť niečo takéto. V prípade USA, kde je zaručená sloboda prejavu do tej miery, že je možné beztrestne propagovať aj nacizmus a jeho symboly, ba dokonca holocaust aj popierať. V prípade Izraela zas prekvapuje jeho reakcia v tom, že hovorí o obmedzovaní slobody prejavu a vedeckého bádania. Zo strany Izraela nepočuť kritiku v obdobnom prípade. A tým je zákonná úprava, ktorá je platná od roku 2005 aj na Slovensku. Vtedy bol prijatý nový trestný zákon č. 85/2005 Z.z., ktorý okrem iného upravil aj trestné činy týkajúce sa popierania, zľahčovania či obhajoby holocaustu. Je to jediná historická epocha, ktorá je definovaná v trestnom zákone a vzhľadom k nemožnosti akejkoľvek diskusie k nej – pod hrozbou postihu – je aj jedinou historickou dogmou o ktorej sa nepochybuje. Po kritike bol trestný zákon doplnený nielen o tzv. osvienčimskú lož, ale aj o tzv. jáchymovskú lož, teda trestné je popieranie aj komunistických lágrov či zločinov.

Isteže, verejnosť so zákonom súhlasiť môže, lebo vytvára ilúziu, že postihuje neonacistov, či pôsobí preventívne. Zákon však postihuje každého, kto odmieta oficiálne verzie, alebo len kladie otázky, ktoré sú nezodpovedané. Popieračom holocaustu sa môžete stať aj vtedy, keď poviete, že v koncentrákoch nezahynulo 6 miliónov židov, ale len 5,9 milióna, a zároveň sa ním môžete stať, keď budete tvrdiť, že ich zahynulo viac ako 7 miliónov. Podľa tohto zákona by mali byť stíhaní všetci tí, ktorí donedávna tvrdili, že v Osvienčime zahynulo 4 milióny obetí, potom 2 milióny, aby napokon už niekoľkokrát korigovali toto číslo smerom nadol a v súčasnosti sa dostali už pod miliónový údaj.  V tejto súvislosti sa už niekoľkokrát v areáli koncentračného tábora museli meniť pamätné tabule.

Tuná sa ale Izrael nevyhráža diplomatickými nótami, nehovorí o slobode prejavu a prekrúcaní histórie. Na Slovensku možno beztrestne popierať či existenciu Veľkej Moravy, slovanského osídlenia alebo trebárs černovský masaker, diskusia o holocauste je však neprípustná a ocenená trestnou sadzbou od troch do osem rokov väzenia. Napokon sa i ukázalo, čo vlastne kritikom na poľskom zákone vadí. Je to fakt, že Poľsko a Poliaci by sa tak zbavili viny za holocaust. Že celý by hodili na Nemecko a Nemcov. A toto sa našim bojovníkom voči kolektívnej vine vôbec nepáči. Učia nás, že nemožno národy zovšeobecňovať, že odsudzovať možno len jednotlivcov, že nemožno všetkých hádzať do jedného vreca. V tomto prípade to však zázračne neplatí. Ak sa holocaustu zúčastňoval čo i len jeden Poliak, tak nemožno prijať takýto zákon. V takomto prípade je teda na večné veky vinný poľský národ aj štát.

V čase, keď nás inteligentní novinári presviedčajú, že 2. svetovú vojnu rozpútalo nacistické Nemecko, Sovietsky zväz a Slovenský štát, však už neprekvapuje nič.

Mgr. Slavomír Hromada